Generálny manažér Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska (AHRS) Martin Novotný v rozhovore pre Štandard zároveň povedal, že so zníženou sadzbou tejto dane budú môcť domáci prevádzkovatelia ubytovacích a stravovacích zariadení cenovo konkurovať napríklad susedom v Poľsku či Maďarsku.
Odborník očakáva, že aktuálne sa rozbiehajúca zimná sezóna by mohla byť jedna z tých lepších. Nízke a Vysoké Tatry sú naďalej najviac navštevované regióny na lyžovanie.
Od budúceho roka bude ešte viac znížená sadzba DPH na ubytovanie a stravovanie, keďže klesla z desať na päť percent. Čo to znamená pre návštevníkov, budú nižšie aj ceny?
Znížená sadzba DPH vyplýva z covidového obdobia, keď boli prevádzky povinne zatvorené. Hotely zívali prázdnotou, lebo nemohli byť otvorené. Jeden z prísľubov vlády vtedy bol, že bude dlhodobo znížená DPH na ubytovacie a gastro služby oproti základnej sadzbe. Vzhľadom na to, že tento rok bol konsolidačný balíček na stole a bolo potrebné naplniť štátnu kasu, zvýšili základnú sadzbu DPH.
Pôvodne mala na ubytovanie vzrásť spolu so základnou sadzbou na 23 percent. Čo rozhodlo, že nakoniec klesla na päť percent rovnako ako pre gastro?
O nič iné nešlo, len aby sadzba bola znížená, keďže možnosť zníženej sadzby desať percent sa už skončila. My sme tie sadzby nevymysleli, takto boli určené, tak nám neostávalo nič iné, iba si pýtať zníženú sadzbu, ktorá bola k dispozícii na úrovni päť percent. To sme si nevymysleli, len sme chceli, aby sme dosiahli čísla návštevnosti z roku 2019. Jedným zo základných zámerov bolo mať zníženú sadzbu, lebo inak sa k tomu nevieme dostať.
Môžu teda návštevníci očakávať nižšie ceny za ubytovanie a stravovanie, hoci iné opatrenia majú vplyv na zvyšovanie nákladov?
Myslím si, že ceny istý čas nebudú reagovať na infláciu, ako by mohol klient očakávať. Budeme mať priestor v zníženej sadzbe byť konkurencieschopní, aby sme vedeli ponúknuť ceny ako náš severný alebo južný sused.
Koncový spotrebiteľ si málokedy uvedomuje, že väčšina moderných ubytovacích zariadení má takzvané flexibilné nastavenie cien. Tie sa zvyšujú alebo znižujú podľa toho, aká je obsadenosť. Keď je nízka obsadenosť, ceny klesajú, keď je vysoká, ceny stúpajú.
Nákupy na poslednú chvíľu, keď má hotel voľné posledné izby, sú väčšinou najdrahšie. Klient málokedy vníma, že ceny idú aj dole, ale sú reálne aj nižšie.
A pokiaľ ide o ceny stravy?
Hotel málokedy mení dynamicky ceny stravovania. Je to administratívne náročné, cenníky sú zväčša na polroka, nemenia sa každý deň. Momentálne máme viac otázok ako odpovedí, čo sa týka finančnej správy. Sadzieb v gastre bude viac - 5, 19, 23 percent. Sú položky, kde treba určiť, aká sadzba sa bude na ne vzťahovať.
Ľudia ku koncu roka už odchádzajú na dovolenky, hoteloví manažéri musia pripraviť zmeny sadzieb a nastavenie pokladní. Počas Silvestra, keď je hotel plný, musia zmeniť číselník a sadzbu DPH, uzavrieť účty a na druhý deň otvárať s inou sadzbou. Z tohto pohľadu je to komplikované.
Je optimálne, ak je sadzba dane na ubytovanie a stravu rovnaká?
Ak by ostala sadzba desať percent, ako bola doteraz, dalo sa by sa fungovať aj s touto úrovňou. Túto možnosť nám neponúkli. Aby to nevyznelo zle, že v čase konsolidácie žiadame niečo nad rámec. HoReCa sektor chcel dlhodobo znížené sadzby DPH, o nič iné nešlo.
Rozbieha sa nová zimná sezóna. Ako ste sa na ňu pripravili, aké máte očakávania?
Zimná sezóna začína, keď je sneh. Očakávania sú vždy optimistické a boli by sme radi, aby zimná sezóna vydržala čo najdlhšie. Ubytovacie kapacity máme, aj služby, lyžiarske strediská avizovali, že sú pripravené alebo sa pripravujú. Nič nebráni tomu, aby sa zimná sezóna začala naplno. Začiatok sezóny je spojený s príjemným očakávaním.
Bude dosť návštevníkov?
Kapacity predávame stále do poslednej chvíle. Predpokladám, že by to mohla byť jedna z lepších zimných sezón. Zimná sezóna sa neláme na silvestrovských pobytoch, tie sa väčšinou vypredajú, lebo ľudia majú stále záujem.
Obdobie medzi Vianocami a Novým rokom bolo zlatým týždňom. Platí to ešte?
Boli časy, keď sa predával zlatý týždeň jednoduchšie aj za zaujímavé peniaze a boli to kontinuálne pobyty. V súčasnosti pracujeme s tým, ako si to klient želá. Silvester by mal byť zárukou, že ubytovacie zariadenia by mali byť väčšinou vypredané. Otázkou je, ako sa po 6. januári, keď sa deti vracajú naspäť do škôl, zamestnanci do práce, bude dariť do začiatku jarných prázdnin vyplniť sezónu.
Kde na Slovensku môže byť počas zimy najviac návštevníkov?
Stále platí, že Nízke a Vysoké Tatry sú najnavštevovanejšie regióny na lyžovačku. Potom Donovaly, ale všetko závisí od toho, kde je dostatok snehu a najdlhšie. Každý sa môže rozhodnúť, či bude lyžovať na Slovensku, alebo v zahraničí.
Aké je zloženie zahraničných návštevníkov počas zimného obdobia - odkiaľ najviac prichádzajú?
V Bratislave väčšinu tvoria zahraniční klienti, v horských strediskách slovenskí. V lyžiarskych strediskách je spomedzi zahraničných návštevníkov najviac Čechov, Poliakov, ale sú aj z Maďarska, Rumunska, časť z pobaltských krajín. V Bratislave prevládajú návštevníci z Rakúska, Nemecka, Talianska.
Zahraniční klienti z tradičných destinácií už čiastočne poznajú, akú kvalitu a aký servis môžu ponúknuť slovenské zimné strediská. Nie je to len o kvalite zjazdovky, väčšina ubytovacích zariadení ponúka stravu, wellness, možnosti vyžitia. Neprichádzajú si len zalyžovať, samozrejme, rodiny s deťmi očakávajú, aby sa naučili lyžovať, prvé kroky strávili na snehu. Mnohokrát deti z mesta možnosť vidieť sneh ani nemajú.
V lyžiarskych strediskách a akvaparkoch, naopak, vzrástla DPH z desať na 23 percent. Môže to mať vplyv na záujem návštevníkov aj o ubytovanie?
Rešpektujeme, že konsolidačný balíček má naplniť očakávania. Samozrejme, pre cestovný ruch by bolo iba prínosom, keby znížená sadzba DPH bola aj na skipasy a vstupy do akvaparkov, lebo to sú prirodzené aktivity, ktoré pomáhajú cestovnému ruchu. Ak by sme si mohli na ježiška želať nejaké splnené prianie, tak toto by bolo asi ono.
Pri konsolidačnom balíčku bola o každej skupine tvrdá diskusia o tom, že ak by mal celý sektor cestovného ruchu zníženú sadzbu, koľko by to ubralo na výbere DPH. Niektoré možnosti prešli schvaľovaním, niektoré nie. To už jednoducho nevyšlo.
Nakoľko zodpovedajú ceny v hoteloch a reštauráciách úrovni ich služieb?
Ceny sa riadia princípmi voľného trhu. Každý hotel si vyhodnocuje mieru objednávok, ak má dlhšiu históriu, vie, v ktorých mesiacoch má akú obsadenosť. Keď je výrazne nižšia ako štandardne v rovnakom období, prevádzkovatelia rozmýšľajú, kde si klienti rezervujú ubytovanie a či je cena neprimeraná.
Rozumné ubytovacie zariadenie nastavuje ceny podľa toho, aká je kúpyschopnosť obyvateľstva a čo je klient schopný akceptovať. Bolo by podnikateľskou samovraždou prestreliť ceny a prísť o obsadenosť. Každé zariadenie sa snaží ponúknuť iba takú cenu, ktorú je zákazník ochotný prijať, ale musí zohľadňovať aj mieru inflácie, zvýšenie miezd, cien energií. To sú vstupy, ktoré ovplyvňujú výslednú cenu.
Dlhodobý problém aj v cestovnom ruchu je nedostatok pracovníkov. Bude mať služby kto poskytovať?
V zimných strediskách je veľká koncentrácia ubytovacích zariadení, konkurencia je extrémne vysoká. Zamestnanec odoláva rôznym ponukám, ktoré sa odvíjajú od toho, ako výrazne zariadeniam chýba pracovná sila. Ten problém je viac ako vypuklý, netýka sa len nášho sektora. Nedostatok už ani nie že kvalifikovanej, ale vôbec motivovanej pracovnej sily, ktorá chce pracovať, je extrémny.
Vieme doplniť absolventov, dovzdelávať, motivovať ich, snažíme sa, aby pracovníci v preddôchodkovom veku zostali čo najdlhšie, lebo majú pracovné návyky a skúsenosti. Musíme siahať aj po zahraničných zamestnancoch, bez nich to nevieme vykryť.
Odkiaľ najmä?
Nie je to až také veľké číslo, lebo získať zamestnanca mimo Európskej únie, čiže štátnych príslušníkov tretích krajín, nie je vôbec lacné. Je to náročné na vzdialenosť, administratívu, nemôžeme si dovoliť naberať stovky týchto zamestnancov. Sú tradičné destinácie, odkiaľ môžeme získať motivovaný personál zvyknutý na pohostinnosť. Napríklad Filipíny, India, Venezuela, Kolumbia. Ľudia z týchto krajín sa chcú dostať do Európskej únie a pracovať v tejto oblasti. Nie je to spôsob, ktorý by nám prinášal stovky zamestnancov. Nie je to možné z ekonomického hľadiska.
Koľko pracovníkov chýba v cestovnom ruchu?
Je to desať- až trinásťtisíc ľudí. Vznikajú nové ubytovacie zariadenia a gastroprevádzky, mení sa to aj v priebehu roka. Niečo môže spraviť aj optimalizácia siete odborných škôl, aby sme dostávali viac absolventov a rýchlejšie do nášho sektora. Môžeme interne pracovať aj s tým, aby sme zvyšovali rozpočet na personálne náklady a motivovali zamestnancov vyššími mzdami, odmenami. Mnohokrát je to tak, že musíme pristupovať aj k tomu, že pracovné pozície zlučujeme. Niektoré služby, ktoré nie sú až také nevyhnutné, redukujeme, lebo nie sú ľudia.
Dostanú sa slovenské reštaurácie do známeho gastronomického sprievodcu Michelin?
Som presvedčený o tom, že na Slovensku je už viacero reštaurácií, ktoré môžu bez problémov ašpirovať na Michelinskú hviezdu. Je škoda, že Slovensko sa ešte stále na mape tohto michelinského sprievodcu neobjavilo. Časť klientely chodí za touto gastroturistikou a vyhľadáva ju podľa tohto sprievodcu, kde chcú vyskúšať jedlo.
Krajiny, ktoré majú viacero michelinských reštaurácií, môžu mať z tohto dôvodu 10 až 15 percent návštevnosti. Treba sa v michelinskom sprievodcovi zviditeľniť a tí, ktorí uvidia, že Slovensko má takú reštauráciu, tak prídu. Zapojilo sa do toho aj ministerstvo cestovného ruchu, prístupové rokovania nie sú jednoduché, je to dlhší proces. Máme informácie, že rokovania pokročili a robia na tom, aby komisári prišli na Slovensko a ak bude všetko v poriadku, udelia michelinské hviezdičky.
Počet návštevníkov ubytovacích zariadení na Slovensku za desať mesiacov tohto roka presiahol päť miliónov. Medziročne ich pribúda, ale oproti rekordnému roku 2019 je ich stále menej. Ste spokojný s návštevnosťou?
Spokojnosť by som vyjadril vtedy, keby sme prekročili návštevnosť a tržby z roku 2019. Aj keď sa približujeme a rastieme, stále nedosahujeme tú výkonnosť. Na celkový výsledok má vplyv viacero faktorov. Jedným z nich je inflácia, reakcia na aktuálne ceny a cenovo citlivé skupiny už nenavštevujú ani naše zariadenia v takom rozsahu, ako by sme očakávali.
Stále má na to nejaký dosah aj vojnový konflikt na východ od našich hraníc. Riešili sme aj akoby bezpečnostnú krízu v čase atentátu na premiéra. Zvyšujú sa miestne poplatky za ubytovanie v samosprávach, často sa objavujú správy o útoku divokých šeliem (medveďov) na ľudí.
V Česku návštevnosť už presiahla úroveň spred piatich rokov. Máte na to vysvetlenie?
Je viacero krajín v Európskej únii, ktorým sa už podarilo prekročiť čísla roku 2019. Žiaden z vymenovaných faktorov by sám asi nebol kritický. Možno si niekto povie, že hotely v Bratislave, Košiciach nie sú ovplyvnené divokou šelmou, ale vysokohorské strediská áno. Problémom môže byť aj kritická situácia na cestách, ako počas opráv pri Strečne.
Keď sa spoločnosti rozhodovali o realizácii konferencií, tak si možno nevyberali primárne Bratislavu ani Košice, ale zohľadňovali blízkosť konfliktu či bezpečnostnú situáciu na Slovensku. Nie je to tak, že všetci zo dňa na deň zrušia pobyty, ale môže to ovplyvniť rozhodovanie, ktoré nemusíme hneď pocítiť.
Treba brať na vedomie aj to, že aj ostatné krajiny, orientované na cestovný ruch, napredujú v infraštruktúre, vybavenosti hotelov. Vidieť, že klient v rámci krajín V4 zvažuje, či pôjde do Maďarska, Poľska, Českej republiky alebo na Slovensko.
Ako sme na tom z hľadiska konkurencieschopnosti, záujmu zahraničných turistov v porovnaní s najbližšími susedmi?
Podľa prieskumu sa ukazuje, že čo sa týka porovnania cien a kvality služieb, v trojhviezdičkových hoteloch je konkurencieschopnosť už aj s Poľskom, Maďarskom, Českou republikou. Pri štvorhviezdičkových hoteloch vo vysokohorských oblastiach je Poľsko kvalitnejšie a cenovo dostupnejšie ako u nás. Rovnako tak Maďarsko. Klient sa vie rozhodnúť, a sú to vzdialenosti možno dvesto kilometrov, či pôjde do Poľska, na Slovensko alebo do Maďarska.
Pokiaľ ide o zahraničných turistov, je dobre, keď je správna synergia kampaní na cieľový trh. Aká je dostupnosť letecky, diaľnicou, aké produkty destinácia vyhľadáva. Rumuni k nám môžu prísť po diaľnici, z Pobaltia sú dôležité aj letecké linky.
Slovakia Travel cieli kampane na tradičné aj vzdialenejšie trhy, tak veríme, že to prinesie efekt. V regióne Vysokých a Nízkych Tatier je už poľská klientela početnejšia ako štandardne česká, ktorá bola po Slovákoch najpočetnejšia. Poliaci vyhľadávajú naše strediská, hľadajú možno viac pokoja a menej organizovanej zábavy. Nečakali sme, že ubudnú českí klienti.
Ako dopadla tohtoročná letná sezóna?
Mala svoje špecifiká. Zima skončila o niečo skôr, klient sa naladil už na leto. Rozmýšľa o prímorskej destinácii, zvažuje blízko dostupné letoviská do troch hodín lietadlom. Ceny boli relatívne nízke, cestovky mali zakontrahované väčšie množstvo prímorských dovoleniek. Náš spotrebiteľ sa prirodzene rozhodol skôr pre letnú dovolenku pri mori. Začiatok leta bol vlažnejší. Slovák more musí vidieť, inak sa dovolenka nezačne. Bol dostatok až pretlak lacnejších prímorských destinácií a ovplyvnilo to začiatok letnej sezóny.
Je to veľká nevýhoda, že nemáme more?
Dlhodobo s tým bojujeme. Slovenský klient chce more vidieť, s tým asi nič nespravíme. Vieme ponúkať aktivity popri ubytovaní, stravovaní, ako wellness, lyžovanie, požičiavanie bicyklov. Dôležitý je aktívny oddych, zaujímavosti v okolí destinácie.
Kedy by sa návštevnosť turistov na Slovensku mohla vrátiť na úroveň pred piatimi rokmi?
Sú už na Slovensku destinácie, ktoré v istých mesiacoch prekročili túto úroveň, ale za celý rok sa to ešte nedarí. Zostávame v pozitívnom očakávaní, že budúci rok by k tomu mohol prispieť. Znížená sadzba DPH by mohla pomôcť, mohlo by sa to budúci rok podariť.
Ale v konsolidačnom balíku je aj transakčná daň, očakáva sa, že dopad navýšenia DPH na celé hospodárstvo spomalí rast HDP aj kúpyschopnosť obyvateľstva. Reálny rast miezd sa zastaví, spotrebitelia očakávajú, že prídu horšie časy. Sú pozitívne nastavenia v zmysle zníženia DPH na ubytovanie a stravovanie, ale aj obavy. No taký je život.
Martin Novotný, absolvent Univerzity Komenského v Bratislave, je odborníkom v oblasti manažmentu a ľudských zdrojov v sektore HoReCa. Rodák z Humenného pôsobil dlhé roky v Bratislave a Žiline, no pätnásť rokov žije a podniká vo Vysokých Tatrách, kde trinásť rokov riadil rodinný hotel. Založil a sedem rokov prevádzkuje firemnú reštauráciu v Žiline. V Asociácii hotelov a reštaurácií Slovenska, ktorá združuje viac ako štyristo zamestnávateľov, pôsobí tri roky ako člen prezídia a od februára 2024 aj ako generálny manažér. Po viac ako sedemročnom pôsobení ako predseda predstavenstva Združenia cestovného ruchu Vysoké Tatry je teraz jeho podpredsedom. Dlhoročne pôsobil aj v Oblastnej organizácii cestovného ruchu Vysoké Tatry.