Sociológ Hřích: Vládne strany sú na tom mierne horšie, zatiaľ to tragické nie je

Smer sa v prieskumoch AKO hýbe okolo 20 až 21 percent. V porovnaní s voľbami stráca zhruba tri percentá. Čomu to pripísať?

Možno to bude znieť zvláštne, ale je to bežný vývoj. Takmer každá strana, ktorá skladá vládu, je neskôr za vládnutie adekvátne „potrestaná“. Stačí sa pozrieť na všetky strany v minulosti. Smer túto stratu kompenzoval tým, že zvykli k nemu prechádzať voliči jeho politických partnerov ako k najdominantnejšej strane vládnej koalície. Teraz to zatiaľ tak nefunguje.

Zdá sa mi však, že politická scéna je stále približne rozdelená na polovicu. Aj Progresívne Slovensko (PS) sa stále drží viac-menej na tom istom. Všetci teraz riešia, kto je prvý alebo druhý, či to je PS alebo Smer, ale oni sú v rámci odchýlky už rok.

Hlas v decembri zaostal za výsledkom volieb približne o jedno percento. Najvyššiu podporu mal v čase prezidentských volieb, a to viac ako 16 percent. Odvtedy však zaznamenal pozvoľný úbytok podpory, ale tiež sa výrazne nevzdialil od volebného výsledku.

Keď sa pozrieme na čísla Hlasu, ale aj iných vládnych strán, tak v porovnaní s voľbami postrácali jedno, dve či tri percentá. Sú na tom mierne horšie, ale zatiaľ to nie je pre nich tragické. Hlas mal dobré čísla podpory v čase prezidentskej kampane, kedy bol Peter Pellegrini aj líder strany. Logicky sa to prenášalo aj do preferencií Hlasu. Zároveň však Hlas stratil svoju tvár, na ktorú boli ľudia zvyknutí, a neskôr sa to prejavilo. Ak sa pozrieme do hlbšej minulosti, pre stranu bolo nebezpečné meniť predsedu. Teraz sa niečo také stalo nielen Hlasu, ale aj SaS a zdá sa, že strany to už vedia prekonať.

Z vládnych strán sa SNS posledné mesiace nachádza pod hranicou vstupu do parlamentu. Priťažil jej odchod huliakovcov z poslaneckého klubu?

V decembrovom prieskume mala Národná koalícia/Nezávislí kandidáti Rudolfa Huliaka podporu pol percenta. Stranám nikdy nepomáhajú vnútorné rozpory. SNS bola tesne nad päť percent, takže bude musieť bojovať.

Konsolidačný balíček sa na budúci rok dotkne viac-menej každého. Vláda sa jeho dosah snažila zmierniť okrem iného presunom základných druhov potravín do nižšej päťpercentnej sadzby DPH. Môže byť konsolidácia jedným z dôvodov, ktorý bude mať vplyv na popularitu vládnej koalície a ktorú stranu môže zasiahnuť najviac?

Doterajší vplyv konsolidácie sa prejavoval len tým, že všetci o nej rozprávali. Od nového roka bude ten vplyv reálny. Myslím si, že vo februári či v marci ľudia budú pociťovať prvé dôsledky konsolidácie. Nikto dnes nevie povedať, aké to bude vo výsledku.

Nevieme, ako pri potravinách zareagujú obchodníci a či nezačnú medzi sebou obchodnú vojnu, čo by mohlo ceny potravín stlačiť efektívnejšie ako zmena daňovej sadzby. Alebo budú argumentovať tým, že sa im zvýšili iné náklady, a preto ceny budú rovnaké. Uvidíme, ako zareagujú dodávatelia tovarov a služieb v rámci transakčnej dane. Dá sa však povedať, že všetky takéto zmeny škodia aktuálnej vláde a je jedno, aké má zameranie. Stačí si spomenúť na reformy z obdobia Dzurindových vlád a aký to malo efekt na strany, ktoré ich zaviedli.

Z parlamentných strán si najviac polepšilo PS, a to od volieb približne o štyri percentá a v decembri o necelých päť percent. Z čoho ťaží PS?

Práve z pozície najsilnejšej opozičnej strany. V médiách dostáva PS priestor ako prvé v rámci opozície. Aj na všetkých protestoch vidíme, že má hlavný priestor. PS ťaží hlavne z ostatných opozičných strán. Myslím si, že potenciál rastu PS sa pribrzdil. Skokový nárast ťažko môžu dosiahnuť.

Progresívci chcú však osloviť aj voličov vládnej koalície. Ktorej vládnej strane by mohlo PS zobrať voličov?

To bude veľmi ťažké. Nemyslím si, že je tam veľký potenciál. V každej strane vedia nájsť niekoho, ale to nie sú nejaké veľké čísla. Mohol by to byť skôr trucpodnik, že by nejakí nahnevaní voliči vládnych strán chvíľku hovorili o voľbe opozičných strán. Podľa môjho názoru minimálne pre voličov Smeru a SNS je prirodzenejšie ísť smerom k Republike.

Ak máme hovoriť o konzervatívnych a kresťansko-demokratických voličoch, prečo nie je pre nich jasnou voľbou KDH, ktoré sa v prieskumoch AKO pohybuje v rozmedzí šesť až sedem percent, ale nevie nadviazať na popularitu z 90. rokov, keď malo dvojciferné čísla?

KDH bolo vtedy jedinečné. Odvtedy sa veľa zmenilo. Dnes sa viac-menej snažia konzervatívne témy využiť takmer všetky strany. Stačí sa pozrieť, ako veľa sa hovorilo o konzervatívnych témach v hnutí OĽaNO [dnes Slovensko, pozn. red.] a v tomto poslaneckom klube sú aj ľudia pôsobiaci v Kresťanskej únii. Konzervatívnymi témami už niekoľko volieb dozadu operoval Robert Fico. Dôležité je to aj v komunikácii SNS. Konzervatívne témy teda rieši takmer každý a jedinečnosť KDH už nie je taká ako kedysi. Jednoducho konzervatívni voliči majú na výber z viacerých strán.