Zlyhanie prezidenta Bidena v obrane Ukrajiny a slobodného sveta

Vynikajúco Bidenov prístup k Ukrajine analyzuje článok v americkom médiu The Hill s odkazom na novú knihu Boba Woodwarda Vojna. Autor knihy vysvetľuje, že už na začiatku vojny si prezident Biden nakreslil červenú čiaru, ktorou je strach z použitia taktických nukleárnych zbraní Ruskom. Bol paralyzovaný stratégiou deeskalácie, ktorá devastuje Ukrajinu.

Keď Putin eskaluje a Biden deeskaluje

Kniha približuje základnú chybu, ktorej sa dopustil v tom čase predseda spoločného velenia generál Mark Milley, keď nepochopiteľne povedal Kremľu všetko, čo potreboval vedieť, keď sa svojho náprotivku v Rusku, generála Gerasimova, opýtal: „Za akých podmienok by ste použili nukleárne zbrane?“ Tým sa ich opýtal, ako ďaleko sú ochotní ísť a aké sú ich limity. Tak umožnil Putinovi stanovovať pravidlá. Gerasimova odpoveď znela:

„Ak pôjde o nejaký útok na Rusko, ktorý ohrozí stabilitu režimu – to je podmienka číslo jedna. Druhou je, ak cudzia veľmoc zaútočí na Rusko so zbraňou hromadného ničenia – teda chemickou, biologickou alebo jadrovou. Po tretie, Rusko si rezervuje právo použiť taktické nukleárne zbrane v prípade katastrofických strát na bojisku.“ Tento jediný telefonát dal Kremľu návod, ako obmedziť americkú podporu Ukrajine a odvtedy ju Kremeľ stále uplatňoval. Pri každej dodávke zbraní, pri každom úspechu Ukrajiny sa Putin vyhrážal nukleárnymi zbraňami.

Tam začala Bidenova paralýza deeskaláciou. Gerasimova tretia podmienka vysvetľuje Bidenovu stratégiu „stačí, stačí“ ohľadom pomoci Ukrajine a tiež prístup k vojne – „len oslabiť Rusko“. Jednoducho strach z víťazstva prevyšoval strach z prehry. Umožniť Ukrajine brániť sa tak, aby straty na oboch stranách primäli Rusko a Ukrajinu k negociáciam, sa stalo stratégiou vyhovujúcou USA podľa Woodwarda. Alebo „stojíme pri Ukrajine do konca“, až kým ju Putin „nezhltne“?

Biden to dokonca raz povedal na rovinu, ako cituje článok: „Ak sa nám nepodarí úplne dostať Rusko z Ukrajiny, dáme signál Putinovi, že si môže robiť, čo chce. Ak však Rusko dostaneme z Ukrajiny, hrozí veľmi vysoká pravdepodobnosť, že Putin použije jadrové taktické zbrane. Takže sme zablokovaní. Veľký úspech prinesie nukleárne bomby, malý úspech nejasný nedefinitívny výsledok.“ Výsledkom bude jasný signál, že vojenská anexia iného štátu sa môže aj iným prepiecť.

Stratég Garry Kasparov volá po obrane slobodného sveta

Garry Kasparov, ruský šachový veľmajster počas dvoch dekád, dlhodobo kritizuje túto stratégiu západného sveta. Jej cieľom má byť víťazstvo Ukrajiny, nie len vágne „stojíme pri Ukrajine“. Podľa neho musí byť Putinov režim porazený, ináč sa nezastaví vo svojich imperialistických víziách. Kasparov, prezident Nadácie pre ľudské práva, pripomína stretnutie Churchilla a Roosevelta v Kasablanke v roku 1943, kde si určili za cieľ bezpodmienečnú kapituláciu Nemecka.

Najradikálnejší Putinov oponent s IQ 190 žijúci v New Yorku varuje, že mikromanažovaním Ukrajiny zo strany USA a Nemecka vzniká riziko zlyhania a porážky. Poukazuje na to, že Severná Kórea doteraz dala Rusku viac delostreleckých granátov ako celá Európa Ukrajine. Americká pomoc Ukrajine nie je o peniazoch, vysvetľuje. Ide hlavne o zbrane, za zošrotovanie ktorých by v budúcnosti USA muselo ešte zaplatiť. Pomoc Ukrajine sedí v amerických vojenských skladoch.

Keď sa Kasparova pýtajú, aký bude ďalší ťah Putina, odpovedá prekvapivo. V šachu je všetko otvorené, Putin však hrá skôr poker a v ňom sa veľa blafuje. Vyhrážky nukleárnou vojnou účinne paralyzujú Západ. Len odvážna stratégia získava u diktátorov rešpekt. Slušná výzbroj odrádza neslobodné režimy od útokov na slobodné krajiny. Tu dodávam, že len vďaka zbrojeniu počas studenej vojny Sovieti nezískali pod kontrolu viac krajín než na konci druhej svetovej vojny. Príkladom je šialene drahá a riskantná operácia Chrome Dome, pri ktorej USA chránilo Západnú Európu, lebo si tak vážilo slobodu a bálo sa komunizmu.

V rokoch 1961 až 1968 americké základne dennodenne prevádzkovali lety bombardérov s termonukleárnymi hlavicami v smeroch Aljaška, Kanadská Arktída, Grónsko, dokonca až ponad Stredozemné more k hranici Východného bloku. Toto maximálne nasadenie malo zabezpečiť rýchlu reakciu v prípade, žeby Sovietsky zväz zaútočil. Samozrejme, nešlo to bez chýb a jedna hlavica raz padla pri španielskom pobreží a druhá v Severnej Karolíne, našťastie bez detonácie. Za tie roky 14 vysokošpecializovaných pilotov prišlo počas tejto operácie o život.

Putinova arogancia

Kasparov zdôrazňuje, že nerozhodnosť západných lídrov posilňuje aroganciu Putina. Vidíme to od začiatku – v deň plánovaného stretnutia Blinkena a Lavrova 24. februára 2022 zaútočil na Ukrajinu, v deň začiatku Mníchovskej bezpečnostnej konferencie dal zavraždiť opozičného lídra Navaľného. Po telefonáte so Scholzom a (možno aj s) Trumpom im poslal odkaz vo forme najväčšieho útoku na Ukrajinu tohto roku. Náš premiér Fico potvrdil, že pocestuje do Moskvy, tak mu na druhý deň Putin poslal raketu do Zakarpatska, čo bola kedysi súčasť Československa, kde doteraz žijú aj Slováci.

Rusko odmieta zmrazovanie vojny, ako vraj chce Trump. Opäť a znova odmieta negociácie. Kladie si podmienky prímeria, ktoré sú úplne nerealistické. Okrem zredukovania ukrajinskej armády Putin žiada, aby Západ zrušil všetky sankcie voči Rusku. Redukcia armády znamená, že Ukrajina o rok môže byť znova napadnutá a nebude sa schopná už vôbec brániť. Máme tolerovať, že si najväčšia krajina sveta v 21. storočí podmaní nezávislú krajinu? Veď sa nič nestalo, obchodujeme ďalej?

Relativizmus slobody

Niektorí veria, že Rusko je záruka slobody od LGBT ideológie a morálne lepšia budúcnosť pre Ukrajinu. Prečo nejdú žiť do islamských krajín, kde nielen LGBT ale ani potraty nie sú dovolené? Obdivovatelia Číny podobne ignorujú kopec neslobôd a vidia len, že komunistická strana zakazuje pornografiu. Určite náš západný svet musí stále brániť slobodu a ľudské práva, no neznamená to, že tam, kde žiadna politická sloboda a sloboda prejavu neexistuje, môže byť lepšie.

Vojenské invázie USA ostali nepotrestané a teraz si to nárokuje Rusko. Už mu to prešlo na Kryme aj v Gruzínsku. Lenže USA nešlo o získanie nového územia, ako je to v prípade Ruska. Síce v Iraku použilo falošnú zámienku pre zbavenie sa Husajna, ktorý spôsoboval v regióne problémy, no cieľom nebolo zničenie štátnosti. Aj inde zasiahlo ako policajt, aby zabránilo vzniku osi zla. Tú však teraz buduje Rusko s Čínou, Severnou Kóreou a Iránom. Putinov vplyv je aj v Afrike, na Kube a Venezuele. Spája sa s komunistami a diktátormi. Stále nevieme, čo je lepšia voľba?

Má teda Ukrajina iné možnosti?

Mala iné možnosti? Žiaľ, od momentu, keď prezident Biden vyhlásil pred ruskou inváziou, že v prípade útoku na Ukrajinu NATO neurobí nič, dal jasný signál Putinovi. Na tlačovej konferencii Biden povedal doslova: „Myslím si, že Rusko ponesie zodpovednosť, keď zaútočí. A závisí od toho, čo urobí. Keď to bude malé napadnutie, potom sa budeme dohadovať, čo urobiť a čo neurobiť.“

Zelenského okamžitá reakcia bola: „Rád by som upozornil veľkú mocnosť, že nič také ako malé napadnutie alebo malý národ neexistuje, podobne ako neexistujú malé obete alebo malý smútok zo straty milovanej osoby. Hovorím to ako prezident veľkej mocnosti.“

Ukrajina bola treťou najväčšou nukleárnou mocnosťou v čase, keď sa vzdala svojich 1200 nukleárnych hlavíc. Dnes je historickým príkladom toho, prečo je v záujme bezpečnosti takéto zbrane vlastniť, aby štát nebol napadnutý.

Hydepark je priestor na diskusiu pre ľudí z verejného, občianskeho či náboženského života, publikované názory nemusia zodpovedať redakčnej línii Štandardu.