Modlitba neveriaceho psa

Tohtoročným vianočným sviatkom predchádzali demonštrácie nemeckých moslimov, ktorí za hlasného bubnovania a prevolávania, že Alah je veľký, navštívili vianočné trhy. „Toto už nie je Nemecko“, zaznamenal novinár povzdych účastníka, ktorý mal zjavne na mysli dobu, keď sa Nemci ešte hlásili ku kresťanstvu. Lenže dnes, keď nemecké kostoly zívajú prázdnotou a nemecké mešity praskajú vo švíkoch, symbolizuje pochod moslimov medzi stánkami ponúkajúcimi klobásy, sladkosti a punč, nemeckú budúcnosť.

Preč je doba, keď sa migranti, prúdiaci do Európy za prácou a lepším životom, snažili s väčšinovou spoločnosťou splynúť. Dnes vytvárajú paralelnú spoločnosť a na domorodcov pozerajú s dešpektom. Islamisti na vianočných trhoch nevyzerali, že sú na návšteve. Správali sa ako doma a tým okázalým sprievodom sa určite snažili Nemcom niečo dôležité naznačiť.

Na prvý pohľad sa môže zdať, že vyznávači proroka Mohameda vedú náboženský spor s vyznávačmi Krista. Spor je to dlhoročný, v minulosti sa viedol slovom aj krvavo mečom a mal striedavých víťazov. Dnes to však vyzerá, že sa mohamedáni dobýjajú do otvorených dverí. Vyhovárať kresťanom kresťanstvo nedáva príliš zmysel, keď na svoju vieru sami húfne rezignujú. Zdá sa, že rovnako ako kedysi kresťania šírili Božie slovo medzi pohanmi, zvestujú dnes moslimovia vieru európskym bezbožníkom a zvyšní kresťania lamentujú: „To sme to dopracovali!“

Prioritou islamistov nie je vyhrať konkurenčný spor s kresťanmi. Ak sa vymedzujú proti „neveriacim psom“, sú tým mienení predovšetkým sekulárni materialisti, ľudia zhýralí, duchovne prázdni. Islam je prísna viera, ktorá je rezistentná voči perverzii a zvodom konzumu. Je naivné spoliehať sa na to, že vyznávači Alaha nájdu zaľúbenie v deviáciách, ktorým prepadol Západ. Pokusy o sekularizáciu moslimov vedú iba k ich radikalizácii. A či ide o radikalizáciu veriacich, alebo či sa na vieru dávajú radikáli, vyjde narovnako.

Vianočný čas je príhodný na kresťanskú inventúru, na pohľad do zrkadla. Keď sa kresťanstvo Európanov ocitlo v kríze, zaznelo varovanie, že Európa buď bude kresťanská, alebo nebude. Európa však samozrejme nikam nezmizne. Ak nebude kresťanská, bude buď sekulárna, bezbožná, alebo moslimská. A tak ako nezmizne Európa, nevyparia sa ani kresťania. Tých, čo zostanú, čaká dilema. Sympatizovať s veriacimi, hoci inej viery, alebo s neznabohmi, ktorým sa veriaci bridia?

U kresťanských cirkví možno pozorovať, že sa politicky vymedzujú voči ľavici, socialistom, a podhadzujú sa liberálom či progresívcom. Môže ísť o pragmatickú snahu byť zadobre s tými, ktorí majú moc, ale aliancia s vyznávačmi mamonu je cestou do pekla. Keď to moslimovia vidia, musia neveriacky krútiť hlavou: "Takýto duchovný úpadok!" Aby to však nebolo veľmi jednoduché, dovolávajú sa neznabohovia, súc konfrontovaní s islamistami, kresťanského, či židovsko-kresťanského dedičstva. Zrazu sme im na osoh. Je však dedičstvo viery na niečo, keď chýba viera?

Žiť s Bohom znamená byť zmierený s tým, že „Boh dopustí“ a súčasne byť vďačný, že „neopustí“. Zveriť človeku slobodnú vôľu je od Stvoriteľa dar aj bremeno. Púť kresťana životom je večné hľadanie, potkýnanie sa, zlyhanie sa strieda s nápravou, poznanie s blúdením, vzburu strieda pokora. Všetkému tomu sa Boh kresťanov prizerá bez toho, aby nad človekom zlomil palicu. Boh kresťanov a Židov verí v človeka. Verí v ľudský potenciál. Verí aj vtedy, keď sa človek opustí, stráca vieru v seba samého. Moslimovia, ktorí si zaumienili pokaziť Nemcom Vianoce, pravdepodobne netušia, že dokonca aj modlitba bezbožníka, neveriaceho psa, sa počíta. Tým pádom však ani mohamedán nebude bez šance, že ho náš Boh vypočuje, ak príde ku krížu. Alebo pre začiatok, aspoň na vianočné trhy. Koniec koncov, Vianoce sú mystérium, dejú sa zázraky a všade sú znamenia.

Článok pôvodne vyšiel v Rádio Universum, v ktorom má Ivan Hoffman pravidelnú pondelkovú glosu v rubrike Politikos. Vychádza so súhlasom redakcie a autora. Všetky práva vyhradené.