Vianočné prianie čitateľom Štandardu

Väčšina sveta si výnimočnosť Vianoc neuvedomuje a nepripomína, platí to pre Čínu, Indiu a kus ázijského sveta, ďalšia časť ich necháva prežiariť niečím nevianočným. Vianoce ale svoje jedinečné čaro majú, skúsim sa podeliť prečo a v čom. Budem rád, ak pod čiaru doplníte vaše dôvody, môže nás to na diaľku spojiť.

Polnočná omša. Ticho a tma sa spájajú dnes v noci s oslavou Boha. Pred Vianocami sme to niekoľkokrát mohli zažiť počas ranných rorátnych omší, aj tu bola tma a svietili iba sviečky, ale po omši prišlo ráno, Vianoce boli ešte ďaleko, viac ako inokedy sme mysleli na Matku Božiu a Jána Krstiteľa.

Polnočná je iná.

Paul Claudel na polnočnej v roku 1886 konvertoval späť na katolicizmus. Bolo to pred sochou Našej Pani v najkrajšom parížskom chráme. Skutočný príbeh je menej ľúbivý ako krátka sugestívna predstava, Claudel sa k viere vracal dlhšie, namáhavejšie, čakala ho ešte aféra s vydatou ženou, s ktorou čakal dieťa, boli pred ním roky a roky trápení. Ale k tej noci sa mohol vrátiť, tam našiel istotu. Vtedy nastal obrat.