Pokiaľ je totiž Biden principiálnym odporcom trestu smrti, čo on sám o sebe tvrdí, dávalo by zmysel zmierniť trest všetkým. Dosluhujúci prezident však zjavne nenašiel politickú odvahu na tri najznámejšie prípady. Záchrany pred injekčnou striekačkou sa nedočkali Dylan Roof, odsúdený za masaker v prevažne černošskom kostole v Charlestone v roku 2015, Robert Bower, odsúdený za masaker v pittsburskej synagóge v roku 2018, a Džochar Carnajev, strojca teroristického útoku na bostonský maratón v roku 2013.
Bidenovo principiálne stanovisko tak nie je úplne principiálne. Je to vlastne príbeh celého jeho prezidentovania. Biden zaujme rezolútne nejaký postoj, často aj morálne obhájiteľný, len aby v jeho naplnení skončil na polceste. Jeden z dôvodov môže byť ten, že tieto rozhodnutia nerobí on sám. Ako minulý týždeň publikoval denník Wall Street Journal, Bidenov tím po štyri roky vytrvalo tajil, že prezident na vykonávanie úradu nemá.
Skrývanie Bidenovho stavu začalo v podstate ešte pred nástupom do úradu. Článok Wall Street Journal začína historkou, ako sa počas primárok v roku 2020 hovorca budúcej prvej dámy Jill Bidenovej chválil do médií, že Jill stihne viac kampaňových mítingov ako samotný Joe. Dostal vynadané od šéfa kampane, nech to už nikdy nehovorí, lebo to vrhá zlé svetlo na Bidena.
Po zvolení Bidenov tím v podstate okamžite obmedzil k prezidentovi prístup. Dôvodom bol covid a strach, aby sa ním Biden nenakazil. Keď pandémia odznela, k nastoleniu normálu nikdy nedošlo. Biden sa tak stýkal iba minimálne so svojimi ministrami a vrcholnými politikmi. Počas celého prezidentského mandátu tak riadil len deväť rokovaní kabinetu. Barack Obama ich počas prvého mandátu mal 19 a Trump 25.
To, že Biden ignoroval niektoré menej dôležité ministerstvá, môže byť aj pochopiteľné, ale príliš nekomunikoval ani s ministerkou financií Janet Yellenovou a s ministrom obrany Lloydom Austinom. Bidenova vláda väčšinou dostávala inštrukcie cez jeho najrôznejších poradcov.
Údajne má Biden stále po ruke nejakého asistenta, ktorý má za úlohu strážiť, aby prezident vedel, kde sa nachádzajú dvere – a podobné maličkosti, ktoré by človek v plnej mentálnej sile vedel sám.
Kľúčovou epizódou je výsluch zvláštneho vyšetrovateľa Roberta Hura. Ten preveroval zlé zaobchádzanie s tajnými materiálmi v čase, keď Biden nebol v úrade. Prezident mohol výsluch odmietnuť, ale súhlasil, pretože sa domnieval, že spolupráca bude pôsobiť dobre v kontraste s Trumpom, ktorý čelil vlastným právnym problémom.
Bidenov tím ho na výsluch pripravoval tri hodiny denne celý týždeň pred výsluchom. Hoci mal byť perfektne pripravený, v rozhovore žalostne zlyhal. Nakoniec to však zapôsobilo v jeho prospech. Hur sa ho rozhodol neobviniť, pretože sa domnieval, že žiadna porota neodsúdi „sympatického staršieho muža s dobrými úmyslami a zlou pamäťou“.
Svet nebol len izolovaný od Bidena, ale aj Biden od sveta. Mediálne brífingy vraj boli upravované tak, aby obsahovali iba dobré správy. Počas tohtoročnej kampane Bidenovi najskôr nikto neukázal prieskumy dokazujúce, že brutálne prehráva. Keď po jeho tragickom výkone v debate s Donaldom Trumpom začal tlak na odstúpenie, bol vraj naozaj šokovaný. Netušil, že je čokoľvek zle.
Investigatíva Wall Street Journal neodpovedá na dve dôležité otázky. Po prvé, kto skutočne riadil americkú vládu? Vieme, kto ju rozhodne neriadil. Kamala Harrisová, ktorej meno sa v článku objavuje iba raz. Zdá sa, že išlo o akési kolektívne vedenie, keď tím najbližších spolupracovníkov spoločne skúšal vymýšľať, čo by tak mohla byť Bidenova politika. Ich vodcom bol v prvých dvoch rokoch najskôr Ron Klain, šéf prezidentskej kancelárie, ten potom funkciu opustil. Pokiaľ zásadné kroky boli výsledkom nejakého rokovania a hľadania konsenzu, tak nie div, že sa všetky skončili niekde na polceste.
Druhou zásadnou otázkou je, nakoľko sa na zakrývaní Bidenovho skutočného stavu podieľali médiá. Nakoľko klamali, aby pomohli svojmu preferovanému kandidátovi. Iste sú aj novinári, ktorí museli vedieť, čo sa v skutočnosti deje, a rozhodli sa minimálne mlčať.
Pravdepodobnejšie je, že americké médiá zasiahla kolektívna slepota. Nepísali pravdu, pretože by chceli aktívne klamať, ale pretože ju nechceli vidieť. Priznal sa k tomu v podstate známy komentátor Matthew Yglesias. Ten sa do slávnej debaty s Trumpom neustále sťažoval, prečo Biden nechodí viac do médií, aby rozptýlil špekulácie o svojom stave. Potom si sypal popol na hlavu, že slepo veril uisteniam Bieleho domu.
V skutočnosti Biden viditeľne upadal posledné štyri roky a z toho tak dva je už úplne mimo, o čom svedčia aj viaceré známe videá. A tento človek bude ešte zhruba mesiac oficiálne riadiť najmocnejšiu krajinu sveta.
Text pôvodne vyšiel na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.