Zvládne elektrická sústava rast umelej inteligencie?

„Globálne dôsledky sú obrovské. Spoločnosť Intel predpokladá, že na celom svete bude online miliarda ľudí. (...) Jedna miliarda počítačov na webe predstavuje dopyt po elektrickej energii, ktorý sa rovná celkovej kapacite dnešných USA,“ napísal Forbes v roku 1999.

Možno ste v poslednom období zachytili bombastické články, ktoré informujú o tom, koľko energie umelá inteligencia spotrebuje. Čísla sú často pomerne malé, ale mnohým znejú ako veľké, pretože nie sú uvedené v kontexte toho, koľko energie spotrebujeme na všetko ostatné.

Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA) vo svojej výročnej správe o elektrickej energii odhaduje, že dátové centrá, umelá inteligencia a kryptomeny spotrebovali približne 460 terawatthodín (TWh) elektrickej energie. To sú necelé dve percentá celosvetového dopytu po elektrine.

Výskumník Alex de Vries bol jedným z prvých, ktorý sa pokúsil kvantifikovať energetickú stopu umelej inteligencie za posledných niekoľko rokov. Odhadol, koľko energie by sa spotrebovalo, keby všetky servery dodané v roku 2023 pracovali na plný výkon. Vyšlo to na približne päť až desať TWh, čo je len nepatrný zlomok zo 460 TWh, ktoré sa spotrebujú na všetky dátové centrá, prenosové siete a kryptomeny.

Dátové centrá a umelá inteligencia spotrebujú len niekoľko percent globálnej elektrickej energie. V niektorých krajinách je však tento podiel oveľa vyšší. Výrazným príkladom je Írsko, kde dátové centrá tvoria približne 17 percent dopytu po elektrickej energii. V USA a niektorých krajinách Európy je to viac ako celosvetový priemer a spotreba sa blíži k trom až štyrom percentám.

Koľko energie by mohla umelá inteligencia spotrebovať v budúcnosti? IEA zverejnila prognózy, o koľko podľa nej vzrastie dopyt po elektrickej energii v rokoch 2023 až 2030.

Dátové centrá tvorili len 223 TWh z celkového objemu viac ako šesťtisíc TWh. Na náraste dopytu sa podieľali len troma percentami.

Oveľa dôležitejšie boli iné segmenty, ako napríklad priemyselná a stavebná výroba, produkcia a prevádzka elektrických vozidiel či zvýšený dopyt po klimatizácii alebo vykurovaní.

Možno je vám divné, ako môžu byť spomínané odhady také nízke, keď je dopyt po umelej inteligencii výrazne na vzostupe. Vtip je v tom, že efektivita dátových centier sa veľmi rýchlo zlepšuje.

Na pripojenom grafe možno vidieť zlepšenie účinnosti počítačových čipov. Je to na logaritmickej stupnici. Energetická náročnosť týchto čipov je o menej ako jedno percento toho, aká bola v roku 2008.

Od roku 2010 do roku 2018 sa celosvetový objem výpočtovej kapacity dátových centier zvýšil o viac ako 550 percent. Napriek tomu využívanie energie v dátových centrách vzrástlo len o šesť percent. Ako sme už uviedli, takýto vývoj spôsobilo obrovské zvýšenie účinnosti fungovania dátových centier.