Keď terorista nie je teroristom

Útok sa stal iba štyri dni pred Vianocami, keď 50-ročný psychiater zo Saudskej Arábie, Taleb Al Abdulmohsen, vysokou rýchlosťou vrazil autom do davu ľudí na vianočných trhoch. Podozrivý prešiel s vozidlom najmenej 400 metrov, pričom jeho vyčíňanie si vyžiadalo päť obetí, vrátane deväťročného dieťaťa, a viac ako 200 zranených, z ktorých približne 40 je vo vážnom stave.

Útočníka nemecká polícia následne zadržala a vzniesla voči nemu obvinenie z piatich vrážd, niekoľkonásobného pokusu o vraždu a niekoľkonásobného vážneho ublíženia na zdraví. Nemecký súd vzal obvineného do vyšetrovacej väzby a prokuratúra predpokladá, že motívom jeho činu mala byť nespokojnosť so zaobchádzaním s utečencami zo Saudskej Arábie zo strany nemeckých úradov.

Atentátnik sa v minulosti vyhrážal Nemecku

Obvinený psychiater mal totiž na sociálnej sieti X zverejňovať výhražné statusy voči Nemecku, v ktorých hovoril o zabíjaní Nemcov. V roku 2023 dokonca na jeho konanie upozornila nemecké úrady žena, podľa ktorej mal obvinený v úmysle zabiť 20 Nemcov.

Napriek pomerne silným nenávistným motívom voči Nemecku a jeho snahe zmeniť prístup nemeckého štátu k utečencom zo Saudskej Arábie, ktoré vyústili až do masového útoku voči nevinným civilným obetiam, nemecké úrady nevidia v konaní obvineného psychiatra prvky terorizmu.

Trestná kvalifikácia nemeckých orgánov sa javí o to prekvapivejšia, že takmer identický útok z roku 2016 nemecká polícia klasifikovala ako teroristický útok. V tom čase na vianočných trhoch v Berlíne útočil Tunisan Anis Amri, ktorý vrazil kamiónom do davu ľudí.

K teroristickému útoku došlo v pondelok 19. decembra 2016 krátko po ôsmej hodine večer vo štvrti Charlottenburg, v ktorej Tunisan kamiónom usmrtil 13 ľudí a ďalších – viac ako 60 – zranil, pričom mnohí utrpeli ťažké zranenia. Po útoku sa tomuto teroristovi podarilo utiecť do Talianska, kde bol zastrelený pri policajnej kontrole.

Nemecké orgány neskôr zistili, že atentátnika na útok naviedli členovia teroristickej organizácie Islamský štát. Podľa mediálnych informácií si atentátnik bezprostredne pred útokom vymieňal informácie s jedným členom IS, o ktorom sa predpokladá, že išlo o tzv. inštruktora pri spáchaní teroristického útoku.

Práve táto informácia o napojení tuniského atentátnika na Islamský štát hrala kľúčovú rolu pri posudzovaní jeho činu, a absencia týchto prvkov terorizmu zrejme zohrala zásadnú úlohu pri obvinení saudského psychiatra.

Slabé vymedzenie terorizmu v nemeckom práve

Nemecký trestný zákon (Strafgesetzbuch, StGB) definuje terorizmus ako súčasť širšieho rámca trestných činov ohrozujúcich štát a verejný poriadok. Konkrétne, terorizmus je upravený najmä v § 129a a § 129b StGB, ktoré upravujú trestné činy zakladania teroristických organizácií a zločineckých a teroristických spoločenstiev v cudzine.

Kľúčovým prvkom pre posudzovanie terorizmu z pohľadu nemeckého zákona je, aby bol páchateľ zakladateľom, členom alebo podporovateľom skupiny, ktorá pácha terorizmus alebo trestné činy za účelom terorizmu. Všetky formy tejto trestnej činnosti totiž podľa nemeckého trestného zákonníka vyžadujú konanie viacerých osôb. Slovenský trestný zákon naproti tomu pozná – aj pri teroristickom útoku alebo obdobných trestných činoch terorizmu – konanie jednej osoby.

Nemecký trestný zákonník vymedzuje terorizmus špecificky iba v dvoch vyššie spomínaných paragrafoch. Ak osoba koná samostatne, vnútroštátne orgány Nemecka posudzujú jej konanie ako iné trestné činy, hoci jej úmysel môže byť – ohrozovať verejný poriadok, zastrašiť obyvateľstvo alebo donútiť štát či medzinárodné organizácie k určitému konaniu. Teroristické motívy následne iba zvyšujú trestnosť iného skutku.

V prípade vraždy, ktorej motívom je teroristický úmysel, bude z pohľadu nemeckého práva páchateľ postihovaný za trestný čin vraždy, a nie za teroristický útok. Motivácia spáchať teroristický čin bude považovaná za zavrhnutiahodný motív, čo zvyšuje závažnosť skutku.

V prípade prípravy teroristického činu bude táto činnosť posudzovaná ako príprava závažného násilného činu, ktorý ohrozuje štát, a teda opäť nebude oficiálne nazvaná ako terorizmus. Obvinený atentátnik podľa všetkého konal sám, a preto – podľa doposiaľ vykonaného vyšetrovania – zrejme nenaplnil znaky terorizmu tak, ako sú zadefinované v nemeckom právnom systéme.

Európske právo vníma terorizmus prísnejšie

Európske právo však definuje teroristické trestné činy v Rámcovom rozhodnutí Rady o boji proti terorizmu z roku 2002 pomerne jednoznačne. Ide o činy, ktoré sú páchané s cieľom vážne zastrašiť obyvateľstvo, neoprávnene naliehať na vládu alebo medzinárodnú organizáciu, aby vykonala alebo sa zdržala vykonania akéhokoľvek činu, alebo vážne destabilizovať či poškodiť základné politické, ústavné, hospodárske alebo sociálne štruktúry krajiny alebo medzinárodnej organizácie. Tieto činy pritom nie sú naviazané výlučne na skupiny, ako je to v nemeckom právnom poriadku.

Rámcové rozhodnutie pritom špecificky vyžaduje, aby každý členský štát EÚ prijal potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, že uvedené činy budú definované ako teroristické trestné činy. Vyslovene medzi ne radí útoky na životy osôb, ktoré môžu spôsobiť smrť, útoky na fyzickú integritu osoby, únosy alebo branie rukojemníkov a mnohé ďalšie činy, ktoré môžu vážne poškodiť krajinu a sú spáchané s cieľom neoprávnene naliehať na vládu alebo vážne zastrašiť obyvateľstvo.

Napriek európskej úprave, nemecké úrady nevideli v konaní obvineného psychiatra žiaden z uvedených znakov terorizmu. Zrejme iba preto, že útočník konal podľa nemeckých úradov sám a nemal komplica, a teda nespadal do definície terorizmu podľa nemeckého zákonníka.

Nemeckým úradom zrejme nestačia mnohé vyjadrenia atentátnika z vianočných trhov na sociálnych sieťach o nenávisti k Nemecku či motivácii zabíjať Nemcov len preto, aby nemecká vláda zmenila svoj postoj k utečencom z jeho rodnej krajiny. Teda vyjadrenia, ktoré napovedajú o jeho motíve.

Vyšetrovanie môže zmeniť obvinenie

Z pohľadu nemeckého práva treba objektívne poznamenať, že doposiaľ neboli zverejnené informácie o tom, že vyšetrovanie zistilo teroristické úmysly páchateľa alebo jeho napojenie na teroristickú organizáciu či politické motívy. Preto jeho čin nemusí byť kvalifikovaný ako teroristický.

Úmysel páchateľa sa skutočne dokazuje veľmi ťažko, a okrem priznania – ako jediného priameho dôkazu – ho možno odvodzovať iba od nepriamych dôkazov, ako sú výpovede svedkov o povahe a správaní obvineného alebo jeho aktivita na sociálnych sieťach.

Nepriamych dôkazov – v podobe vyjadrení obvineného voči Nemcom a ich štátu – má polícia zrejme mnoho. V prípade absencie takýchto dôkazov by jeho čin mohol byť posudzovaný podľa iných paragrafov trestného práva, ako je vražda alebo ublíženie na zdraví. Ak vyšetrovanie odhalí, že páchateľ konal z iných dôvodov, napríklad z osobného hnevu alebo psychickej nerovnováhy, čin by rovnako nebol právne kvalifikovaný ako teroristický útok.

V tomto prípade však samotný atentátnik vyjadroval motiváciu meniť štátnu politiku a vybral si na to čin, ktorý rozhodne zastrašil celú krajinu.

Podľa európskeho práva jednoznačne naplnil znaky trestného činu terorizmu, a tieto definičné znaky by mala mať každá členská krajina zakomponované do svojich zákonov.

Rozhodnutie, či čin kvalifikovať ako teroristický, závisí od dôkazov. Bez dôkazov podporujúcich nemecké vymedzenie terorizmu, štátne orgány uprednostňujú inú klasifikáciu činu, čo napriek neuveriteľnej tragédii skutku znižuje jeho skutočnú závažnosť.

Právna klasifikácia činu pritom nemá vplyv iba na dĺžku trestu páchateľa, ale aj na jeho výkon, styk s inými osobami a iné dôležité detaily, ktoré môžu neskôr odštartovať podobné tragédie.

Nekvalifikovanie útoku vozidla na dav ľudí na vianočných trhoch ako terorizmus, pretože páchateľ konal sám, nebol napojený na iné skupiny a polícia si nevie dostatočne vysvetliť jeho motív, je alarmujúce.

Nielen z pohľadu zrejmého rozporu s právom Európskej únie, ale aj z pohľadu odkazu aký to vysiela čoraz väčšiemu počtu páchateľov podobných útokov v Európe.

Stačí, ak budú v Nemecku konať ako „osamelí vlci“, a obvinenie z terorizmu im nehrozí. V prípade tejto krajiny jej nedávna minulosť a medializované prípady ukázali, ako rapídne klesala verejná bezpečnosť práve pre mnohé trestné činy, nad ktorými štát zatváral oči.

Ostáva iba dúfať, že obete tohtoročných Vianoc prebudia Nemecko, a jeho úrady začnú nazývať veci pravými menami. Nielen v mene bezpečnosti svojich obyvateľov, ale aj v mene práva.