Polámané krídla amerického Boeingu
Dve tragické havárie vlajkového lietadla 737 MAX z rokov 2018 a 2019 spôsobili ich dočasné uzemnenie a Boeing stáli nielen 20 miliárd dolárov, ale aj zvýšený regulačný dozor.
V januári roku 2024 sa stal ďalší incident, keď zo 737 MAX odleteli počas letu dvere pre chýbajúce skrutky. Povesti výrobcu nepolepšila ani séria svedectiev whistleblowerov o chaose, ktorý panuje vo výrobe a tiež o používaní chybných súčiastok.
Regulátor FAA (Federal Aviation Administration) pre tieto incidenty zastropoval Boeingu produkciu s aktuálnym stropom 38 kusov strojov 737 mesačne (pred haváriami produkoval okolo 60) a prísne ju dozoruje. Niekedy však nemá čo, keďže na jeseň firmu zasiahol sedemtýždňový štrajk.
Stál osem miliárd dolárov na prestojoch, ďalšie stáť ešte len bude, keďže výsledkom bol aj štvorročný nárast miezd o 38 percent. O vnútorných problémoch svedčí aj to, že reštart výroby trval mesiac a strop výroby dosiahne korporácia až o niekoľko mesiacov. Kým konkurenčný Airbus dodal do októbra 559 nových lietadiel, Boeing len 305. Odmrazovací systém pre modely MAX 7 a 10 sa Boeingu nedarí certifikovať už vyše roka.
Symbolickou čerešničkou je modernizácia prezidentského Air Force One za štyri miliardy dolárov. Dohodol ju Trump ešte počas svojho prvého prezidentského obdobia, no dodanie lietadiel sa oddialilo až do roku 2029. To znamená, že Trump sa lietadiel nedočká pravdepodobne ani počas druhého obdobia. Boeing však viac trápia jeho očakávané clá. Tie americké mu nepomôžu, no odvetné čínske ho môžu poškodiť.
Zakopnutia sa netýkajú len lietadiel. Vesmírna divízia Boeingu mala za prvých deväť mesiacov tohto roka stratu tri miliardy dolárov pri tržbách 18 miliárd dolárov. Jeho program znovupoužiteľnej kozmickej lode Starliner má od NASA fixný kontrakt, takže všetky predraženia a nezdary idú na vrub Boeingu. Tie vyvrcholili „uväznením“ dvoch astronautov na ISS a ponižujúcou záchranou zo strany konkurenčnej lode Space X Dragon.
Následkom je aj slabá morálka medzi zamestnancami. Tá viedla k odchodu viacerých talentov a slabej pozícii na trhu špecialistov. No vážnejšie sú následky na finančných výsledkoch. V treťom kvartáli utrpel Boeing stratu vyše 6 miliárd dolárov, a to sa štrajk ešte len rozbiehal. Na súvahe má 60 miliárd dolárov dlhu, spotrebúva hotovosť a jeho akcie stratili 30 percent od začiatku tohto roku a 60 percent od roku 2019. Môže za to aj rozrieďovanie akcií za vyše dve desiatky miliárd dolárov, ktorým si firma pomáha.
Augustová výmena výkonného šéfa (CEO) preto neprekvapila, keď inžinier Kelly Ortberg vymenil finančníka Dave Calhouna. Plánuje prekopať firemnú kultúru vnútorných konfliktov a nedôvery, no prišiel aj so znížením zamestnanosti o desatinu a zosekaním nákladov na cestovné a konferencie. Druhá najväčšia letecká firma sveta tak v posledných mesiacoch nemala zastúpenie na mnohých sektorových podujatiach.
Očakávaným krokom je aj predaj niektorých častí firmy. Okrem menších špecializovaných výrobcov je najväčší otáznik nad drahým vesmírnym programom, kde je Boeing značne pozadu za SpaceX.
Na trhu veľkých dopravných lietadiel panuje stále duopol. Hoci časť dopytu vie v dlhom období preskočiť k Airbusu, ani ten nedokáže flexibilne zvyšovať produkciu ad infinitum. Čínsky Comac C919 ako priamy konkurent 737 má síce zaujímavé domáce predaje, ale s chýbajúcou globálnou certifikáciou je nateraz mimo hru.
Boeing má preto zaistený dopyt na najbližšie roky dopredu s objednávkami na 5 500 lietadiel rôznych typov, primárne 4 200 kusov strojov 737. V nasledujúcich 20 rokoch odhaduje celkový dopyt na viac ako 40-tisíc strojov.
Výroba lietadiel je vďaka svojej technickej zložitosti biznis, kde je ťažšie vyrábať, ako predávať. Boeing je „too big to fail“, no americkí daňoví poplatníci by jeho prípadnou záchranou isto neboli nadšení. Tešiť nás môže azda len to, že civilné letectvo je jeden z mála priemyslov, kde európsky výrobca ťahá za oveľa dlhší koniec oproti americkému.
Zdroj: ZPDZ