Ako dvojsečný meč. Zelenskyj poúča Fica slovami, ktoré môžu byť použité aj proti nemu

„Pre všetkých v Európe, vrátane ľudí na Slovensku, je zo všetkých hľadísk výhodnejšie spolupracovať so susedmi a Európskou úniou na zvyšovaní dodávok energetických zdrojov do Európy, najmä plynu z Ameriky a od ďalších partnerov. Len takto je možné znížiť ceny energií pre väčšinu domácností.“

Toto sú slová ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktoré adresoval slovenskému premiérovi Robertovi Ficovi. Zároveň ho obvinil z otvárania druhého energetického frontu proti Kyjevu. A to na pokyn ruského prezidenta Vladimira Putina. Fico Zelenskému totiž hrozí, že zastavenie tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu môže mať následnú dohru v podobe stopnutia dodávok elektrickej energie zo Slovenska.

Ide o pomerne silnú kartu. Podľa Zelenského je totiž podiel Slovenska na dovoze elektriny na Ukrajinu približne 19 percent. V prípade absencie takého množstva dodávok hrozia krajine veľké výpadky v dôsledku narušenia stability prenosovej sústavy ako celku.

Na Fica preto nalieha, aby prejavil ochotu spolupracovať, no premiér by mu mohol odpovedať použitím rovnakých slov, akými sa ukrajinský prezident snaží dohovárať jemu.

Zelenskyj sa totiž nemýli, ak tvrdí, že poslaním Európskej únie je navzájom si ekonomicky pomáhať. Sám zároveň chce, aby Ukrajina do európskeho spoločenstva v budúcnosti patrila. Zastaviť dodávky plynu jednému z jeho budúcich najbližších partnerov nemusí byť najlepší začiatok.

Ukrajinský prezident tiež Ficovi vypočítal, že za dodávky elektriny zo Slovenska Ukrajina platí 200 miliónov dolárov ročne. Jeho argument sa dá preto interpretovať aj v zmysle „biznis je biznis“.

Opäť však ide o dvojsečný meč, ktorý sa dá použiť aj proti Ukrajine. Tá totiž na tranzite plynu ročne zarába okolo 800 miliónov dolárov, ktoré inkasuje priamo od Rusov. Ide pritom prakticky o zisk vlády, nie tržby súkromných spoločností, ako je to v prípade platieb za elektrinu.

No omnoho dôležitejšie, ako rozoberať Zelenského slová, je spýtať sa, či a do akej miery ukrajinský prezident počíta s reálnymi budúcimi hrozbami, ktoré bezprostredne po zastavení tranzitu ruského plynu bude musieť jeho krajina riešiť.

Rusi totiž doteraz fungovanie ukrajinskej plynovej distribučnej siete považovali aj za ich vlastný záujem, vďaka čomu mal Kyjev akúsi implicitnú záruku, že táto infraštruktúra nebude poškodená ruskými raketami či dronmi. To od prvého januára nemusí platiť. Strategickými prioritami ukrajinskej armády sa preto v budúcnosti stane ochrana desiatok kompresorových staníc na vlastnom území, vďaka ktorým môže plyn prúdiť ich potrubiami.

Niektorí odborníci sa navyše obávajú, že aj keby Kyjev bol schopný svoju plynovodnú sieť efektívne brániť pred útokmi nepriateľa, nedokáže zabezpečiť distribúciu do všetkých častí krajiny bez tlakovania systému z ruskej strany.

Ďalší otáznik napokon visí aj nad dodávkami plynu pre Ukrajinu. Kyjev sa ubezpečuje tým, že svoju spotrebu v minulom a tomto roku pokryl svojimi vlastnými prírodnými zdrojmi, no to najmä vďaka tomu, že jeho ročná spotreba po začiatku vojny rapídne klesla – z 30 miliárd kubických metrov na približne 20 miliárd kubíkov.

Ukrajinci si pritom od začiatku roka 2025 budú musieť držať palce, aby sa vojna nepresunula aj do blízkosti ich ložísk zemného plynu. Aktuálne najbližšie k frontovej línii je ložisko Šebelinka, ktoré sa nachádza v Charkovskej oblasti, približne 80 kilometrov od ruských pozícií.

Dnes sebavedomé vyhlásenia prezidenta Zelenského tak v budúcnosti môžu pripomínať skôr obraz človeka, ktorý pílil konár, na ktorom sám sedel.