Moderné spôsoby ovplyvňovania súdov

Predseda vlády Robert Fico v nahrávke opisuje súdne pojednávanie, počas ktorého prebiehal trestný proces s dnes už právoplatne odsúdeným Dušanom Kováčikom. Fico namieta, že hoci bola miestnosť veľká, sedeli v nej iba novinári, a nebol tam nikto z verejnosti. Premiérovi sa na nahrávke nepáči, že obhajoba si na pojednávanie nezabezpečila „vlastné obecenstvo“ alebo že neinformovala verejnosť počas prestávok o priebehu procesu.

Fico ďalej hovorí o tom, že negatívne vníma prítomnosť novinárov na pojednávaní, ktorí podľa jeho názoru ovplyvňovali sudkyňu Záleskú, ktorá tento prípad pojednávala. Ako príklad uvádza momenty, keď novinári hlasno prejavovali nesúhlas s niektorými časťami pojednávania a okamžite si robili poznámky. Naopak, ak so súdom súhlasili, dávali to rovnako okato najavo, čím podľa Fica sudkyni „ukazovali“, čo je správne.

Sudkyňa Pamela Záleská. Foto: Jozef Jakubčo / Petit Press / Profimedia

Podľa Fica sa verejnosť na súde nemôže skladať iba z novinárov, s čím súhlasí aj advokát Marek Para. Ten uvádza príklady pojednávaní s Mariánom Kočnerom, keď bola situácia podobná. Para zároveň vysvetľuje, že verejnosť by mala byť prítomná na takýchto vysoko profilových súdnych pojednávaniach a uvádza príklad z Rakúska, kde sú na súdoch pri pojednávaní otvorené dvere do pojednávacej miestnosti.

Novinári ako príklad ovplyvňovania súdov

Fico o správaní sa novinárov na pojednávaní hovorí, že sa z toho treba poučiť. Uvádza príklad, že ak by bol na lavici obžalovaných on, dal by pokyn svojim advokátom, aby zabezpečili prítomnosť aspoň 50 jeho prívržencov, ktorí by rovnako kričali alebo tlieskali podľa toho, ako bude sudkyňa rozhodovať.

Diskusia prítomných na poľovníckej chate spomína aj to, ako sudkyňa Záleská na pojednávaní ignorovala skutočnosť, že jeden z chýbajúcich svedkov, Zeman, je v policajnom pátraní, a ospravedlnila ho z neúčasti. Podľa sudkyne tento fakt nebol v spise, a preto Zeman nebol oficiálne na úteku. Fico tvrdí, že účasť „spriatelenej“ verejnosti na súde by mohla v takýchto prípadoch pomôcť tým, že by hlasno prejavovala nesúhlas s postupom sudkyne.

Premiér Fico ďalej navrhuje, že na súdne pojednávania treba priviesť aspoň 100 ľudí a posadiť dopredu 70-ročných dedkov, ktorí by mávaním palíc a zdvihnutými prstami sudkyni ukazovali, že s jej postupom nesúhlasia. K tomu Fico dodáva: „A čo s tým Záleská urobí?“

Tím advokátov má podľa Fica obsahovať aj experta na komunikáciu pre médiá, ktorý bude počas prestávok aktívne komunikovať priebeh pojednávania v prospech klienta, a poukazovať na chyby sudcu počas pojednávania.

Kritika na chate smeruje aj voči obhajobe Dušana Kováčika a spôsobu, akým sú posudzované skutkové okolnosti jeho prípadu. Fico namieta, že Kováčikovi advokáti nedostatočne verejne zdôrazňovali fakt, že obvinený Ľubomír Kudlička bol v čase svojho prepustenia z väzby rozhodnutím sudcu pre prípravné konanie, a nie Kováčikom. Fico dodáva, že tento sudca má úzke väzby so sudcom Klimentom, pretože spolu hrávajú golf.

Na snímke Dušan Kováčik prichádza na odvolacie konanie 24. mája 2022 v Bratislave. Foto: Pavol Zachar/TASR

Kováčikov prípad mal byť modelový

Fico na nahrávke špecificky hovorí, aby Kováčikov prípad využili ako modelový, na ktorom si niektoré veci vyskúšajú. Navrhuje priviesť na súdne pojednávanie s Kováčikom desiatky priaznivcov, ktorí by vytvárali nepríjemnú atmosféru. Fico tak chce kontrovať, podľa jeho názoru, „komfortnej situácii na súde, ktorú vytvárajú novinári a priaznivci Pamely Záleskej, ktorí jej fandia“. Tvrdí, že sudkyňa by konala inak, ak by čelila „30 nahnevaným tváram“.

Na nahrávkach Fico navrhuje vytvárať na súdnych pojednávaniach akési skupiny ľudí, ktorí by svojím správaním účelovo pôsobili na sudcu tak, aby rozhodoval určitým spôsobom. Podľa jeho názoru sa sudca nebude báť rozhodovať vo vysokoprofilových kauzách v protiklade s tým, čo píšu médiá, ak bude cítiť verejnú podporu na pojednávaní. Naopak, bude sa báť konať v určitých prípadoch, ak uvidí hnev prítomných.

Ako príklad takéhoto konania uvádzajú aktéri nahrávok incident na súde s Martinom Daňom. Ten na svoje pojednávanie vo veci ohovárania bývalého ministra Jána Počiatka prišiel s transparentom „Každý má právo na sudcu, ktorý v práci nepije“, za čo dostal pokutu. Sudkyňa Havloňová, ktorá tento prípad pojednávala, mala jeho konanie a vystupovanie ťažko znášať, a nakoniec na Daňa podala trestné oznámenie, a preto musela byť vylúčená z rozhodovania pre zaujatosť.

Správanie sa Martina Daňa vyhodnotili prítomní na chate ako ukážkové v tom, ako negatívne pôsobiť na sudcu a jeho schopnosť rozhodovať.

Podobné praktiky môžu byť nezákonné

Pri takejto taktike je potrebné zdôrazniť, že môže ísť o nezákonný nátlak. Trestný zákon pozná trestný čin marenia spravodlivosti, ktorého sa dopustí iba ten, kto pôsobí na sudcu násilím, hrozbou násilia alebo inej ťažkej ujmy. Tieto predpoklady by však v tomto prípade zrejme naplnené neboli.

Organizované konanie tohto typu však môže napĺňať skutkovú podstatu trestného činu zasahovania do nezávislosti súdu. Tento trestný čin spácha osoba, ktorá pôsobí na sudcu, aby nesplnil svoju povinnosť v konaní pred súdom, alebo osoba, ktorá koná s úmyslom zmariť práva účastníkov súdneho konania či obvineného na zákonného sudcu.

Ak by správanie ľudí prítomných na pojednávaní nadobudlo vážnejšie rozmery, mohli by sa dopustiť trestného činu pohŕdania súdom. Trestného činu pohŕdania sa dopustí ten, kto opakovane, napriek predchádzajúcemu upozorneniu, závažným spôsobom ruší pojednávanie alebo sa správa k súdu urážlivo či ho znevažuje.

Neplatí teda Ficom prezentované tvrdenie, že sudca nemôže nič urobiť voči neprípustnému správaniu verejnosti na pojednávaní. Sudca môže upozorniť prítomného prokurátora, aby správanie verejnosti vyhodnotil z pohľadu trestného práva.

Medzi jemnejšie právomoci, ktoré môže sudca využiť pri rušení poriadku počas trestného konania, patrí uloženie poriadkovej pokuty.

Pokutu môže súd uložiť tomu, kto napriek predchádzajúcemu napomenutiu ruší konanie, správa sa voči súdu, prokurátorovi alebo policajtovi urážlivo, alebo bez dostatočného ospravedlnenia neposlúchne príkaz či výzvu podľa zákona.

Výška poriadkovej pokuty môže byť až 1 650 eur pre fyzické osoby a až 16 590 eur pre právnické osoby. Na možnosť uloženia pokuty musia byť dotknuté osoby vopred upozornené. Osoby, ktoré rušia poriadok, môže predseda senátu vykázať z pojednávacej siene. Ak niekto neuposlúchne výzvu predsedu senátu, môže byť vyvedený za účasti príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže.

Ovplyvňovať súd znamená zásah do spravodlivosti

Nezávislosť a nestrannosť súdov je kľúčovým prvkom právneho štátu, pretože zaručuje spravodlivý proces pre všetkých účastníkov. Po verejne známom fenoméne úplatkov pre sudcov sa zdá, že pribúda aj moderná forma ovplyvňovania súdov prostredníctvom verejnosti na pojednávaniach. Takéto správanie je neprípustné a nemožno ho tolerovať.

Ak sú pravdivé Ficove tvrdenia o sudkyni Záleskej, je potrebné, aby ich preskúmali príslušné orgány.

Ak sudkyňa rozhoduje pod tlakom médií alebo iných vplyvov, je nutné tento problém riešiť podaniami obsahujúcimi konkrétne dôkazy, napríklad na Súdnu radu SR.

Každý sudca musí byť – nielen v zmysle svojej funkcie, ale aj podľa zákona a Ústavy SR – odolný voči akýmkoľvek tlakom, ktoré by ovplyvnili jeho nezávislé rozhodovanie. Sudca nesmie podľahnúť tlakom, aby ukrátil súdenú osobu na jej právach len zo strachu pred reakciami na svoje rozhodnutie.

Objektívne treba uznať, že existuje množstvo neprípustných mediálnych výstupov voči sudcom a ich rozhodnutiam, ako napríklad v prípade vydania neodkladného opatrenia voči Denníku N. Ani takýto tlak a neopodstatnená kritika však nesmú ohroziť sudcovu prácu.

Ak sudca nie je schopný odolať takýmto vplyvom, nemá na sudcovskej stoličke čo hľadať. Na obranu má sudca k dispozícii množstvo právnych prostriedkov, a ani médiá nie sú vyňaté z právneho poriadku a zodpovednosti za svoje konanie.

V právnom štáte nie je prípustné vytvárať akési „antitímy“ na súdoch, ktoré by bučaním alebo vyhrážaním sa sudcom ovplyvňovali rozhodovanie. Takéto správanie nie je ospravedlniteľné ani v prípade, že niekto považuje sudcu za zaujatého.

Na nahrávkach aktéri hovoria o viacerých, údajne nezákonných, krokoch sudkyne Záleskej v procese s Dušanom Kováčikom. Ak sú tieto obvinenia pravdivé, majú byť riešené právnou cestou.

Ak spoločnosť pripustí zastrašovanie sudcov priamo na súdnych pojednávaniach, tie budú potom úplne zbytočné. Veď bude stačiť iba najať niekoľko desiatok ľudí, ktorí už potom spravodlivosť vezmú do vlastných rúk.