Václav Cílek

V noci z 25. na 26. novembra 1967 došlo v oblasti Lisabonu k jednej z najničivejších európskych povodní 20. storočia. Zahynulo približne 500 až 700 ľudí. Skutočný počet sa nepodarilo zistiť, pretože portugalská vláda katastrofu bagatelizovala a mŕtvoly odplavilo more. Bola to druhá najväčšia prírodná katastrofa po zemetrasení v roku 1775.

Portugalsko bolo v tom období chudobnou krajinou s preľudneným vidiekom, preto sa ľudia, ako to zvyčajne býva, sťahovali do veľkých miest. Tam si stavali príležitostné príbytky na miestach, ktoré boli z rôznych dôvodov nepoužiteľné, okrem iného aj na plochých riečnych nivách vedúcich k moru.

Miestne rieky mali zanedbateľné povodia, najviac 100 až 300 štvorcových kilometrov, a preto málokto veril na možnosť povodne. Stačilo 120 milimetrov zrážok (vo Valencii však túto jeseň spadlo 480 až milimetrov), aby vysoká voda zmietla alebo zaplavila provizórne obydlia so spiacimi ľuďmi.

Z nedávnej analýzy prírodných katastrof v stredomorskom regióne však vyplýva, že prívalové dažde sú spolu so zemetraseniami najčastejšou príčinou úmrtí spôsobených prírodnými katastrofami a v niektorých desaťročiach sú zodpovedné za približne 80 percent všetkých úmrtí.