Tradičný štvrťfinálový epilóg

V súbojoch s veľmocami sme tesne pred šampionátom dostali po šesť gólov od Američanov a Fínov, na MS v Ottawe nám Švédi, Česi a Fíni nedovolili ani bod, ani jedno predĺženie. Vyhrali sme nad Švajčiarmi, keď nám súper prihral tri minúty pred koncom na víťazný gól, a po predĺžení nad Kazachmi, s ktorými sme prehajdákali trojgólový náskok. Veľmi slabé vysvedčenie vzhľadom na to, čo všetko sme počúvali a čítali o výnimočnosti a ambíciách slovenského tímu.

Zmeny nepriniesli efekt

Štvrťfinále proti Fínsku malo byť bodom zlomu, novým začiatkom. Po súboji s Kazachstanom, ktorý sme si straumatizovali dvoma inkasovaniami v dlhej presilovke, sa tréner Ivan Feneš odhodlal k rozsiahlym zmenám vo všetkých formáciách. V turnaji a obzvlášť pred rozhodujúcim zápasom, ktorý určuje mieru vášho úspechu, to nie je nikdy dobré znamenie. Zmena sa týkala aj brankárskeho postu a ruku na srdce – nevyšla. Alan Lenďák išiel z ľadu po trinástich minútach. Z piatich striel skončili za jeho chrbtom tri.

Na zápasovú ofenzívnu štatistiku sa nepozerá zle: na strely na bránku sme vyhrali 36 : 18, celkovo na strely (aj vedľa a zblokované) dokonca 71 : 33, napriek tomu sme boli lepším tímom len v záverečnej tretine. Dovtedy nás ťahal len prvý útok, až neskôr sa pridali ďalšie. 17 – 18 výborných minút nemôže na takéhoto súpera stačiť.

Fínsko malo väčšinu stretnutia pod kontrolou. Rozhodol jeho nástup, ktorý určil jasnú hernú prevahu v prvej tretine. Už po 70 sekundách vyhrávalo. Maxim Štrbák zvládol súboj pri mantineli, pokazil však rozohrávku v obrannom pásme a zrazu boli pred Lenďákom dvaja nekrytí fínski hráči. Nurmi ešte neskóroval, ale Jesse Kiiskinen dorazil do odkrytej bránky.

Slovenskí hokejisti do 20 rokov si ani po roku o medaily nezahrajú. Foto: MATHIAS BERGELD/BILDBYRĹN/Shutte / Shutterstock Editorial / Profimedia

Fíni nás v prvej tretine prekorčuľovali, boli dôraznejší v práci s pukom, rýchlejší v osobných súbojoch. Najlepšie to dokumentovala akcia pri druhom góle. Obranca Nieminen vyviezol puk spoza vlastnej bránky, v strednom pásme poslal prihrávku na pravé krídlo rýchlemu Kiiskinenovi a akonáhle strelec prvého gólu prebral puk, z ničoho nič už mali Fíni pri prekročení modrej čiary prečíslenie troch proti dvom, pri ktorom postačila presná prihrávka na Jesse Nurmiho a zakončenie do ľavého horného rohu. Od zisku puku po gólovú strelu to trvalo necelých desať sekúnd. Pri rýchlosti fínskej akcie stačila menšia nepozornosť vracajúcich sa hráčov tesne po striedaní a trestu sa nedalo vyhnúť.

Dve tretiny pod fínskou kontrolou

Tretí gól sme inkasovali v oslabení. Najskôr dvakrát zacengala žŕdka našej bránky a vzápätí Halttunenovu strelu tečoval pred Lenďákom Rasmus Kumpulainen. Fínsky náskok mohol byť ešte väčší. V úvodných sekundách druhej tretiny sa dostali Suomi do prečíslenia, ktorých naše mužstvo dovolilo na tomto šampionáte neúrekom, pretože často nevedelo zareagovať na rýchle otočenia hry po stratách puku, a Hynninen pravou korčuľou prekonal Samuela Urbana.

Rozhodcovia najskôr po dlhočiznom štúdiu videozáznamu gól uznali. Strelec podľa nich nezahral korčuľou úmyselne. Tréner Feneš reagoval podaním výzvy (coach´s challenge), správne registroval kontakt súperovej korčule s korčuľou a betónom brankára v bránkovisku, takže rozhodcovia gól odvolali.

Veľkú šancu na zvrat nám ponúkol súper v polovici zápasu. Obranca Pieniniemi sa celkom zbytočne rozhodol dohrať súboj s Lukom Radivojevičom v strednom pásme, vpálil však do nášho zadáka kolenom a ukončil mu turnaj.

Škoda, pretože kvalita najmladšieho a najlepšie rozohrávajúceho slovenského obrancu v ďalšej časti zápasu chýbala. Päťminútovú presilovku sme otvorili znamenite. Juraj Pekarčík trafil nechytateľne po rýchlej spolupráci Štrbáka s Dvorským. Bol to prvý gól, ktorý Fíni inkasovali v oslabení na celom šampionáte. Lenže trvalo nám ďalších vyše 60 sekúnd, kým sme sa opäť usadili pred bránkou a dostali sa k strele.

To už vo veľkom úradoval Petteri Rimpinen. Fínsky brankár odchytal všetky zápasy na MS a má v nich priemer úspešnosti takmer 94,5 percenta! Proti našim si zachytal najmä v záverečnej tretine, aj keď dlho nič nenasvedčovalo, že sa Fíni dostanú do komplikácií. Ešte v prostrednej časti ich upokojil druhý zásah Kumpulainena. Prišiel po chybe Kráľoviča za našou bránkou. Podobných individuálnych zlyhaní sme na MS zaregistrovali v každom zápase niekoľko.

Fíni vyškolili vo štvrťfinále Slovákov z efektivity. Foto: Spencer Colby / Zuma Press / Profimedia

Jeden Dvorský nestačí

Napriek bezútešnému stavu a klesajúcemu sebavedomiu sa mužstvo vzoprelo. Fíni stavili len na defenzívnu kartu, ktorou vedia hrať aj na seniorskej úrovni majstrovsky. Mladí Suomi však zrazu začali prehrávať súboje, naši hráči išli dôslednejšie za pukom, stačilo pridať dôraz, neutíchajúce nasadenie a favorit bol v problémoch. Kukumberg takto získal puk, keď vletel do súboja pri mantineli, a presne prihral Róbertovi Fedorovi pri góle na 2 : 4 a štyri minúty pred koncom sa opäť ukázala veľkosť Dalibora Dvorského.

V predbránkovom priestore, napriek kľačiacemu brankárovi a odporu troch brániacich hráčov, vydoloval puk a poslal ho do siete. Jednoduchými akciami sme z ničoho nič narušili obranný koncept Fínov. Aj v ďalších dvoch minútach sa hralo najmä pred Rimpinenom, lenže stačilo zakázané uvoľnenie a po vyhratom buly menšia koncentrácia Kráľoviča, ktorému okamžite vzal zozadu puk Ruohonen a Nurmi zavesil ponad Urbanovo rameno na 5 : 3.

Skončili sme v štvrťfinále na štíte rovnakého súpera ako vlani. Fínsko bolo lepším tímom. V porovnaní so svetovou špičkou nám sila jedného útoku a výnimočnosť jedného útočníka postačiť nemôžu. Dalibor Dvorský splnil úlohu lídra a kapitána. Nazbieral deväť bodov, strelil päť gólov. Má obrovský talent a mimoriadnu kvalitu. V obrane sa v dobrom svetle ukázal 17-ročný Luka Radivojevič. Hral už na druhom šampionáte do 20 rokov.

Kapitán Dalibor Dvorský bol naším najlepším a najproduktívnejším hráčom na turnaji. Foto: Spencer Colby / Zuma Press / Profimedia

Smolu mal skúsenejší Maxim Štrbák. Boli to preňho štvrté MS tejto vekovej kategórie. Korčuliarsky bol najlepšie vybaveným obrancom nášho tímu, aj spomedzi zadákov najviac bodoval (1 + 5), lenže turnaj končí s tromi mínusovými bodmi. Robil príliš veľa defenzívnych chýb, často zbytočne riskoval, hoci sa snažil o odvážne konštruktívne riešenia. Je to však typická črta mládežníckych šampionátov, prinášajúca do zápasov rýchle zvraty a dramatické situácie.

Po piatich zápasoch sa MS pre Slovensko skončili. Nie je to nič nové. V bojoch o medaily sme boli naposledy pred desiatimi rokmi, s čarujúcim Godlom a majstrovsky režirujúcim Réwayom. Mali sme pevnú defenzívnu štruktúru, ktorá tentoraz absentovala. Ani v jednom z troch súbojov proti tímom zo silnej päťky sme neboli lepším tímom.

Aj preto je potrebné do budúcnosti krotiť vysoké ašpirácie. Nerozprávať o superkvalite, ambíciách a už vôbec nie o medailách. Sebavedomie musíme hľadať vo vlastných výkonoch, presne ako Bokrošova partia pred desaťročím – hoci začala nákladom 0 : 8 s Kanadou, domov sa vracala s bronzom. Ak si myslíme, že máme silnú generáciu, nezabúdajme, že najväčšie hokejové krajiny na to hľadia celkom inou optikou.