Podľa starších odhadov OSN mala svetová populácia dosiahnuť vrchol 11 miliárd v roku 2100 a potom postupne klesať. Správa uverejnená v lekárskom časopise Lancet však tvrdí, že do roku 2100 bude počet obyvateľov sveta približne len 8,8 miliardy, pričom najvyšší počet – približne 9,7 miliardy – dosiahne už v roku 2064.

Otázkou je, prečo je to tak. Jednoduchá odpoveď by bola, že ide o dôsledok nízkej pôrodnosti žien. Ale dá sa nízka pôrodnosť žien konsenzuálne označiť za problém?

Problém či úsilie

Ak by sme sa zastavili na ústredí Populačného fondu OSN v New Yorku a opýtali sa na klesajúcu mieru pôrodnosti, veľmi rýchlo by nám „vysvetlili“, že nejde o problém, ale ich tridsaťročné úsilie. To sa začalo v septembri v roku 1994, keď OSN sponzorovala a koordinovala Medzinárodnú konferenciu o populácii a rozvoji v Káhire.

Konferenciu od jej vzniku v roku 1927 organizovala americká aktivistka v oblasti antikoncepcie Margaret Sangerová, známa aj založením organizácií, ktoré sa neskôr vyvinuli do súčasnej Planned Parenthood – najväčšieho poskytovateľa potratov v USA.

V Egypte preto prirodzene boli ústrednými témami kontrola pôrodnosti a plánovanie rodičovstva, pričom dôraz padal na takzvané moderné antikoncepčné metódy – medzi ktoré patria kondómy, antikoncepčné tabletky, vnútromaternicové telieska či sterilizácia.

V roku 2022 vydala OSN publikáciu, v ktorej reportuje pokrok vo „svetovom plánovaní rodiny“. Dozvedeli sme sa v nej napríklad to, že účinné metódy antikoncepcie používa v súčasnosti viac žien ako v 90. rokoch.

Zatiaľ čo v roku 1990 celosvetovo používalo takzvanú modernú metódu antikoncepcie 35 percent žien, v roku 2021 sa tento podiel zvýšil na 45 percent. Keďže za toto obdobie počet žien v reprodukčnom veku vzrástol z 1,3 miliardy na 1,9 miliardy, nominálne sa počet žien používajúcich modernú antikoncepciu takmer zdvojnásobil – zo 467 miliónov v roku 1990 na 874 miliónov v roku 2021.

V štúdii nájdeme aj mapu, podľa ktorej je používanie týchto metód najviac rozšírené v regiónoch menovaných v úvode tohto článku – teda tých, kde sa rodí najmenej detí.

A tu sa dostávame ku koreňu nízkej pôrodnosti – masové odmietanie detí, ktoré umožňujú antikoncepčné metódy. Potvrdzuje to aj výskum akademikov z Washingtonskej univerzity, ktorý na dátach rozvojových krajín ukázal, že najväčší vplyv na znižovanie miery pôrodnosti má práve rozšírené používanie antikoncepčných prostriedkov.

Depopulácia à la OSN

Čo na to hovorí OSN? Populačný fond OSN vydal už v roku 2020 publikáciu s výstižným názvom Depopulácia, v ktorej prekvapivo tvrdí, že pokles miery novonarodených detí je súčasťou „finálnej fázy demografickej tranzície“, pri ktorej znižujúca sa miera úmrtnosti a predĺženie dĺžky života ľudí nevyhnutne vedie k potrebe zníženia pôrodnosti.

V historickom kontexte navyše podľa OSN „pokles populácie nie je bezprecedentný ani nemusí znamenať skazu do budúcnosti“.

Argumentuje, že naprieč históriou už ľudstvo má skúsenosti s úbytkom obyvateľstva, pričom ako príklad uvádza veľký írsky hladomor z roku 1841, keď sa populácia Írska v priebehu desiatich rokov zredukovala zo 6,5 milióna na 5,1 milióna a ďalej klesala až na úroveň 2,8 milióna v roku 1961. Dnes má Írsko okolo 5,2 milióna obyvateľov.

V dokumente sa ako príklad uvádza aj čierna smrť, morová nákaza, ktorá postihla Európu v polovici 14. storočia a mala za následok desiatky miliónov úmrtí, či španielska chrípka, ktorou sa v rokoch 1918 až 1920 nakazila približne tretina svetovej populácie.

Ak zoberieme analógiu OSN doslova, môžeme súčasnú situáciu vyhlásiť za akúsi novodobú pandémiu odmietania detí. Avšak zatiaľ čo doteraz sa smrtiacim nákazám ľudstvo snažilo všemožne zabrániť, proti tejto pandémii neuvidíme bojovať ani lekárov, ani Svetovú zdravotnícku organizáciu. To vzbudzuje oprávnené obavy, či je ľudstvo pripravené čeliť problému, ktorého príčinou je dobrovoľné rozhodnutie žien mať menej detí alebo dokonca nemať vôbec žiadne.

Príklad, ktorý uvádza nadnárodná organizácia, navyše nie je vôbec presný. Novodobý trend sa od „klasických“ epidémií, ktoré svet dosiaľ postihli, líši v jednej zásadnej veci – znižuje sa výhradne počet detí. To spôsobuje, že starých ľudí pribúda a mladých (a pracujúcich) ubúda. Zatiaľ čo počas čiernej smrti či španielskej chrípky zomierali tak starí, ako aj mladí.

Správa OSN je zavádzajúca ešte v jednej veci. O depopulácii uvažuje v lokálnom kontexte. My však už dnes vieme, že zníženie populácie sa dotkne celého sveta a spôsobí dlhodobé dôsledky v každej jednej krajine.

To, čo svet čaká, sa ťažko predikuje, no v budúcnosti budeme zrejme svedkami toho, ako sa budú bohaté regióny postupne plniť prisťahovalcami z chudobnejších krajín. Ich ekonomikám bude hroziť, že sa v dôsledku masívneho odchodu svojich obyvateľov a znižujúcej sa pôrodnosti prepadnú na level pasenia oviec a predávania domácich plodín.

Ani bohaté krajiny však nebudú z problému celkom vonku. Budú musieť vyriešiť problém rastúcej migrácie, integrácie zahraničných pracovníkov a prísť na to, ako efektívne nastaviť dôchodkové systémy pre svoju starnúcu populáciu.

Depopulácia však nemusí byť ani začiatok konca sveta. Ekonomika môže rásť aj s menšou populáciou, no treba nájsť spôsob, ako nahradiť extenzívny rast – založený na rastúcom počte obyvateľov, rastúcej výrobe a spotrebe – intenzívnym rastom, ktorý môže zabezpečiť vyššia úroveň vzdelania a technologický pokrok. To je, samozrejme, veľmi náročná úloha.