Prečo maďarská strana na Slovensku nevstala z popola

V ďalších parlamentných voľbách v roku 2010 už panovala nová politická realita. Kľúčovým momentom bol totiž rok 2007. Kongres SMK zvolil za nového predsedu Pála Csákyho, ktorý s miernym náskokom porazil dovtedy neotrasiteľného predsedu Bugára. Hlasovanie straníkov ukázalo rozpoltenosť SMK.

O dva roky neskôr Bugár založil novú stranu Most-Híd. Vo voľbách 2010 tak nastal zlom. Maďarská menšina si vyberala medzi dvomi stranami - tradičnou SMK a novou stranou Most-Híd, ktorá lovila aj medzi slovenskými voličmi. Populárny Bugár sa napokon dokázal presadiť s Mostom-Híd, ktorý sa stal súčasťou parlamentu.

Etnická SMK ťahala za kratší koniec, vypadla z veľkej politiky. Dôveru jej prejavilo len 109-tisíc voličov. Odvtedy sa už nedostala na hranicu piatich percent, ktorá by jej zaručovala parlamentnú účasť.

V ďalších voľbách v rokoch 2012 a 2016 uspel len Most-Híd s podporou okolo 170-tisíc voličov. SMK zostala mimo parlamentu, hlasovalo za ňu niečo vyše 100-tisíc ľudí.

V roku 2020 už parlamentný prah neprekročil ani Most-Híd. V posledných voľbách v roku 2023 získala maďarská strana s názvom Aliancia 4,38 percenta, čo predstavovalo podporu iba vyše 130-tisíc voličov. Stranu však sužovali vnútorné pnutia po zjednotení s Mostom-Híd.

Druhé volebné obdobie tak v Národnej rade nie je žiadna strana, ktorá by mala na zreteli záujmy maďarskej menšiny, hoci sú v parlamente aj poslanci maďarskej národnosti, ale v slovenských stranách.

Maďarov je na Slovensku čoraz menej

Významný faktor vplývajúci na úspech maďarskej strany je, že klesá počet občanov Slovenskej republiky s maďarskou národnosťou. Podľa údajov štatistického úradu ich bolo v roku 1991 vyše 567-tisíc. O desať rokov neskôr niečo vyše 520-tisíc, v roku 2021 už len 422-tisíc.

Zaujímavé sú aj klesajúce počty voličov. Príkladom môže byť okres Komárno, kde v roku 2002 volilo SMK takmer 44-tisíc ľudí. Išlo skoro o tri štvrtiny všetkých platných hlasov. V posledných voľbách v roku 2023 tam maďarská Aliancia získala približne o polovicu hlasov menej.

Rovnaký scenár pre dané roky platí trebárs aj pre juhovýchod, konkrétne pre okres Trebišov. Aj tam stratila Aliancia polovicu hlasov. Treba pripomenúť, že v tomto okrese sa darilo Smeru, Hlasu a nadpriemerne aj vtedajšiemu hnutiu OĽaNO (súčasné Slovensko).

Národnostný kľúč na mladých už tak nefunguje

Sociológ Václav Hřích z agentúry AKO o voličoch maďarskej národnosti hovorí, že ide o relatívne malú cieľovú skupinu. Podľa neho maďarskej strane pomáha nízka volebná účasť vo zvyšku Slovenska a vysoká účasť na juhu a juhovýchode. 

„Keď sa pozrieme na voliča, ktorý deklaruje maďarskú národnosť, tak sa podľa národnostného kľúča rozhodujú už iba vekovo strední a hlavne starší voliči. Tí mladší voliči ani nekonzumujú tradičné médiá, ako sú televízie a rádiá, ale hlavne čerpajú informácie z internetového priestoru. Medzi mladšími maďarskými voličmi funguje hlavne Progresívne Slovensko,“ povedal Štandardu Hřích s tým, že volia aj iné slovenské strany.

Otázkou je, či jedným z dôvodov súčasného stavu nie je aj chýbajúca osobnosť. Sociológ tvrdí, že na jeho vkus maďarská strana relatívne často mení názov a lídrov a voličom chvíľu trvá, kým sa s tým stotožnia. Navyše, o voliča s maďarskou národnosťou sa uchádzalo viacero politických subjektov vrátane slovenských.

„Len dvomi spôsobmi sa dá dosiahnuť zastúpenie maďarskej národnostnej politiky v parlamente. Buď na kandidátke inej strany, ktorej hlavnou témou nie je národnostný princíp, alebo druhým spôsobom - zjednotením maďarských národnostných strán, o čom sa hovorilo aj pred minulými voľbami, ale ukázalo sa to ako nemožné,“ zhodnotil Hřích.

Gubík: Hľadáme partnerstvo, nie kandidátku slovenskej strany

Predseda Maďarskej aliancie (predtým Aliancia) Lázsló Gubík na otázku, čo chce urobiť pre úspech strany, odpovedal, že pracovať s cieľom vytvoriť modernú a konštruktívnu stranu zastupujúcu Maďarov žijúcich na Slovensku.

Pod posledné kampane zo strany slovenských politických formácií sa podľa Gubíka podpísal aj boj o priazeň maďarského voliča.

„Problém nie je v snahe osloviť aj voliča, príslušníka národnostnej menšiny, ale v tom, že tieto strany sa im otočia chrbtom už počas volebného moratória. Čo nemusí byť vypočítavosť, možno ide o absenciu úprimného záujmu o problémy národnostných komunít,“ povedal Štandardu šéf Maďarskej aliancie. Naposledy to bolo podľa neho vidieť pred pár týždňami v súvislosti s pripravovaným návrhom zmeny jazykového zákona ministerstvom kultúry.

K možnosti spolupráce v podobe koalície alebo účasti na kandidátke niektorej slovenskej strany Gubík poznamenal, že Maďarská aliancia hľadá partnerstvo, nie kandidátku slovenských strán. Chce klásť dôraz na silný program zameraný na rozvoj južných regiónov, na riešenia desaťročia odkladaných problémov ich obyvateľov a postupné rozširovanie práv spoločenstva Maďarov na Slovensku.

„Ak sa nám podarí prekročiť nezmyselné ideologické boje a malicherné osobné konflikty v rámci nášho spoločenstva, tak budeme mať ešte stále dostatok síl na to, aby sme to zvládli a vrátili sa do prvej ligy na slovenskej politickej scéne,“ zhodnotil Gubík.

Gyimesi: Ako by niektorým vyhovovali tri percentá

Maďarskej strane mal vo voľbách v roku 2023 pomôcť György Gyimesi, ktorý sa v roku 2020 dostal do parlamentu ako poslanec OĽaNO. Z hnutia Igora Matoviča odišiel na jar 2023. Jedným z dôvodov bol postoj k Ukrajine. Gyimesi totiž nebol zástancom jej vyzbrojovania zo strany Slovenska.

Vo voľbách získal vyše 31-tisíc prednostných hlasov. Viac mal len vtedajší predseda Krisztián Forró, a to vyše 56-tisíc preferenčných hlasov.

Gyimesi v súčasnosti hovorí, že najmä z maďarských médií často čelí útokom, pretože ako prvý po voľbách povedal, že strana nemá samostatne šancu dostať sa do parlamentu.

„Chcel som dať etnickej politike na Slovensku iný šat. Stranu by som stabilizoval na určitých percentách s veľmi jasnou konzervatívnou, antiglobalistickou, suverenistickou líniou, pretože väčšinový maďarský volič vyznáva práve tieto hodnoty,“ povedal Štandardu Gyimesi.

Na základe takejto voličskej základne by sa pokúsil stranu pred parlamentnými voľbami a eurovoľbami, nie komunálnymi a regionálnymi, spojiť do predvolebného bloku alebo do nejakej volebnej strany so slovenskou stranou, ktorá má podobný konzervatívny charakter a dokázala by podporiť časť programu.

„Tu vidím budúcnosť maďarskej etnickej politiky a tak dostať aspoň niekoľkých poslancov do Národnej rady SR. Mám však pocit, akoby mnohým v strane stačili tri percentá, ktoré zaručujú štátny príspevok na fungovanie,“ dodal.

Vytvorenie partnerstva vidí na báze súčasných koaličných strán, nie PS alebo SaS. Konkrétnu koaličnú stranu však Gyimesi nepomenoval. Voľby sú podľa neho ďaleko a na spoluprácu treba dvoch.

V súčasnosti je radovým členom Maďarskej aliancie a poradcom ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nom. SNS). Má politické plány. Až budúcnosť podľa neho ukáže, kde to bude.

„Ľudia vidia, že reči nezaberajú. Konkrétne skutky chcem napĺňať s ministrom Tarabom v okrese Levice, kde 19 dedín nemá ani len vodovod a pitnú vodu,“ uzavrel Gyimesi.