Zrejme nikoho neprekvapí informácia, že v Európe aj ďalších vyspelých krajinách sa rodí každým rokom čoraz menej detí. Dokonca tak málo, že viac obyvateľov umiera, než sa narodí. No tempo, akým sa globálna spoločnosť ženie čoraz bližšie k momentu, keď začne v podstate vymierať, je zarážajúce.
Analytici OSN odhadujú, že počet pôrodov na ženu bol globálne v roku 2024 len tesne (o tri percentá) nad reprodukčnou úrovňou (2,18 pôrodu), pričom sa pohybuje niekde okolo čísla 2,25. A jediným regiónom, ktorý významným spôsobom drží ľudstvo nad touto hranicou, je subsaharská Afrika s 1,2 miliardy obyvateľov a 4,3 pôrodu na ženu. A aj tam tento ukazovateľ za ostatných 50 rokov klesol o viac ako tretinu.
Počet ľudí nad 65 rokov má v EÚ vzrásť z 96 miliónov v roku 2023 na 130 miliónov v roku 2050. Naopak, pracujúcich bude podľa odhadov ubúdať, do konca tohto storočia sa ich počet zmrští skoro o 60 miliónov. Teda zatiaľ čo v roku 2023 pripadali v Únii na jedného seniora zhruba traja pracujúci, v roku 2050 ich bude skoro dvojnásobne menej, keď sa číslo scvrkne na približne 1,7 pracujúceho človeka.
Štáty ako USA, Nemecko či Francúzsko už dlho bojujú s prirodzeným znižovaním populácie imigráciou, ktorá však so sebou nesie značné riziká. Slovensko sa touto cestou nevybralo. Aj my preto už istý čas zaznamenávame celkový úbytok obyvateľov. K 30. septembru 2024 bolo na Slovensku o vyše 6-tisíc ľudí menej ako rok predtým.
Starnutie obyvateľstva a scvrkávanie pracovnej sily máta najmä tých lídrov, ktorí sa snažia pozerať roky dopredu. Problémom totiž nie je len to, že úbytok pracujúcich na papieri zmenšuje hrubý domáci produkt. V niektorých krajinách, najmä tých, v ktorých štát významnú časť dôchodku financuje z odvodov aktívne pracujúcich, klesajúca demografická krivka výrazne zaťaží aj vládne rozpočty, respektíve spôsobí veľkú transformáciu dôchodkových systémov. Nižší počet pracujúcich nebude schopný finančne zabezpečiť rastúci počet penzistov.
Roky investovania prinášajú seniorom na Západe bohatú úrodu
Napriek tomu, že sa úbytok obyvateľstva môže javiť ako neprekonateľná prekážka, ľudstvo je prispôsobivé a riešenia existujú už dnes. Hoci si to so sebou nesie isté riziká, zrejme najperspektívnejším riešením pre dnešných pracujúcich je investovať a svoje peniaze čo najviac zhodnocovať a akumulovať bohatstvo, ktoré budú môcť na dôchodku postupne rozpúšťať. V štátoch ako Švédsko, Nórsko či USA sú na tom dôchodkové systémy aspoň sčasti založené.
Koniec koncov túto motiváciu ľudí a vývoj ich bohatstva počas toho, ako dospievajú a neskôr starnú, popísal pred desiatkami rokov Franco Modigliani v rámci svojej hypotézy životného cyklu.
Hoci na Slovensku a v ďalších štátoch východnej Európy investovanie nikdy nebolo natoľko populárne ako napríklad v zámorí, kde sa dnešným seniorom investície počas života zhodnotili o stovky percent, aj u nás platí, že generácia čerstvých dôchodcov, narodených približne medzi rokmi 1953 a 1962, je najmajetnejšia.
V USA je to vypuklé omnoho viac, keď sa generácia baby boomerov, teda ľudí narodených zhruba medzi rokmi 1946 až 1964, považuje za dosiaľ zďaleka najbohatšiu. Ak sa majetok tejto generácie, ktorý dosahuje bezmála 80 miliárd dolárov, rozráta na hlavu, každý americký „boomer“ je v priemere milionár. No aj v ďalších západných štátoch, ako Spojené kráľovstvo, Nemecko či krajiny Beneluxu, majú najstaršie generácie najväčšie imanie.
_AE2020.png){kind=link}
Starší budú vládnuť trhu
S tým, ako bude populácia starnúť, sa bude meniť aj trh. Dôchodca nakupuje iné tovary a požaduje iné služby ako čerstvý tridsiatnik alebo malé deti. Čím väčším majetkom bude čoraz početnejšia staršia generácia disponovať, tým viac sa im ekonomika bude musieť prispôsobovať. V budúcnosti preto možno uvidíme na pomyselných pultoch o niečo menej hračiek, sladkostí či detských animačných programov a viac liekov a služieb pre seniorov.
Starnutie obyvateľstva a nepriaznivú demografickú situáciu vníma napríklad aj čínska vláda. Tá v jednom z lanských dokumentov nabáda firmy, aby investovali do inteligentnej zdravotnej starostlivosti, produktov proti starnutiu či tematických produktov, ako sú nostalgické zájazdy. Samosprávy zase vyzýva, aby poskytovali služby ako dodávky jedla, domáca zdravotná starostlivosť či kultúrne aktivity.
Je tu, samozrejme, jeden háčik. Tým je šetrnosť súčasných dôchodcov. Tú badať v krajinách naprieč celým svetom. Zatiaľ čo pred tridsiatimi rokmi Američania vo veku 65 až 74 rokov míňali o desatinu viac, ako bol ich príjem, od roku 2015 tá istá veková skupina časť peňazí dokonca usporí. Skromní sú aj čínski, japonskí či talianski seniori.
Netreba však chodiť ďaleko do zahraničia. Aj pri pohľade na slovenskú generáciu dôchodcov je jasné, že aj keď mnohí disponujú majetkami (áno, často je to skreslené aj tým, že vlastnia cenné nehnuteľnosti, v ktorých bývajú celý život), míňajú do veľkej miery len svoje mesačné príjmy. A niekedy aj z nich dokážu časť ušetriť.
Zdržanlivosť súčasnej staršej generácie však nie je až taká prekvapivá. Ľudia sa dožívajú vyššieho veku, čo znamená, že aj doba, počas ktorej treba platiť za zdravotnú starostlivosť, rátať s výdavkami na rôzne sociálne služby, opatrovateľov či domovy dôchodcov, sa stále predlžuje. To následne núti starších dlhšie pracovať a aj na dôchodku sa správať pomerne šetrne. Niektorí sa zároveň vedome zriekajú spotreby v prospech potomkov.
Samozrejme, generácie, ktoré ešte len pôjdu do dôchodku v nasledujúcich rokoch až desaťročiach, budú odlišné. A iný bude aj ich sklon k spotrebe.
Otázne je aj to, nakoľko sa dovtedy stihnú zabezpečiť. Finančná spoločnosť Morningstar napríklad predpokladá, že v USA budú mať ľudia z generácie X (ročníky 1965 až 1980) v dôchodku vo všeobecnosti o niečo väčšie finančné ťažkosti ako mileniáli (ročníky 1981 až 1996) či generácia Z (1997 až 2012), keďže mali po zmene dôchodkového systému menej času na akumuláciu úspor.
Výrazne vyšší sklon k spotrebe medzi seniormi na Západe tak v blízkom čase vôbec nemusí prísť. Väčšia kúpna sila seniorov by tak spočívala najmä v ich vyššom počte, pričom zmeniť sa to môže až s odchodom mileniálov či generácie Z do dôchodku. O oboch vekových skupinách sa hovorí, že by sa mohli stať dosiaľ najbohatšími generáciami s najväčšou ochotou míňať zarobené peniaze.
Získa Čína nový monopol?
Zatiaľ čo sa na Západe v blízkej budúcnosti neočakáva veľký obrat v ochote seniorov rozpúšťať svoje finančné zásoby, v Číne je situácia o niečo odlišnejšia. Tamojší vládny think tank odhaduje, že v roku 2024 dosiahne čínska strieborná ekonomika, teda hodnota poskytovania služieb alebo predaja tovaru starším ľuďom, približne šesť percent hrubého domáceho produktu. Zároveň očakáva, že do roku 2035 sa toto číslo zvýši na 10 percent a do roku 2050 až na jednu tretinu HDP.
Skupina ľudí vo veku od 45 rokov vyššie je na tom totiž finančne mimoriadne dobre. Väčšinu svojho pracovného života strávili v rokoch čínskeho rozmachu a do dôchodku odchádzajú ešte vo veku, v ktorom si môžu svoje úspory užívať.
Vďaka silnému domácemu trhu tak môžu čínske spoločnosti postupne získavať na poli striebornej ekonomiky, prispôsobenej veľkému počtu starších ľudí, konkurenčnú výhodu. A v blízkej budúcnosti globálne dominovať aj tomuto perspektívnemu sektoru.