Jozef Onačilla

V podnete združenie vyzýva generálneho prokurátora Maroša Žilinku na preskúmanie všetkých krokov a vyjadrení Roberta Fica pred jeho cestou do Moskvy, pretože nadobudlo podozrenie, že touto činnosťou mohol spáchať sabotáž alebo iné trestné činy.

Trestné oznámenie založené na dojmoch

Obaja štatutári združenia, Marián Kulich a Lucia Štasselová, verejnosti predložili podľa vlastných vyjadrení „dojmy“, na ktorých založili podané trestné oznámenie. Podľa ich názoru Robert Fico spáchal sabotáž, pretože svojimi výrokmi a konaním dlhodobo legitimizuje Vladimira Putina, na ktorého Medzinárodný trestný súd v Haagu vydal zatykač v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

Medzinárodný trestný súd bol založený na základe Rímskeho štatútu, ktorého signatárom však nie je Rusko, a Rusko rovnako neuznáva jurisdikciu tohto súdu.

Kulich a Štasselová ďalej v podnete žiadajú, aby generálny prokurátor vypočúval Fica ohľadom účelu jeho cesty do Ruska, či išlo o súkromnú alebo oficiálnu návštevu a či plnil úlohy v záujme Slovenskej republiky. Organizátori protestu nadobudli presvedčenie, že Ficova cesta nebola v súlade so záujmami Slovenska, a keďže Rusko oficiálne označilo Slovensko za nepriateľský štát, vnímajú jeho konanie ako sabotáž.

Ficove tvrdenia o rokovaní o tranzite plynu v Rusku považujú Kulich a Štasselová za zavádzajúce, pričom tvrdia, že premiérovi išlo podľa ich názoru o spoluprácu s nepriateľom. Jeho konanie má podľa organizátorov podkopávať dôveryhodnosť Slovenska ako suverénneho štátu a narúšať naše medzinárodné záväzky.

Oznamovatelia nepochopili trestný čin sabotáže

Generálna prokuratúra avizovala vybavenie podnetu združenia Mier Ukrajine v súlade so zákonom. Už teraz je však možné konštatovať, že toto trestné oznámenie bude odmietnuté ako zjavne neopodstatnené.

Trestný čin sabotáže patrí medzi skutočne vážne kriminálne konanie, ktoré Trestný zákon zaraďuje medzi trestné činy proti základom republiky. Popri sabotáži sem patrí trestný čin vlastizrady, teroru, úkladov proti Slovenskej republike a záškodníctva.

Organizátori protestu síce pomerne široko rozviedli svoje úvahy o tom, prečo by mala byť cesta Roberta Fica do Ruska potrestaná, no ani jedna z nich neobstojí v trestnoprávnej rovine.

Trestný čin sabotáže totiž spácha ten, kto v úmysle poškodiť ústavné zriadenie alebo obranyschopnosť Slovenskej republiky zneužije svoje zamestnanie, povolanie, postavenie alebo svoju funkciu, alebo sa dopustí iného konania, aby maril alebo sťažil plnenie dôležitých úloh štátnych orgánov, alebo v nich spôsobil poruchu či škodu.

Dané vymedzenie v Trestnom zákone obsahuje hneď niekoľko právnych prekážok, prečo Ficova cesta do Moskvy nemôže naplniť skutkovú podstatu tohto trestného činu.

V trestnom oznámení chýba úmysel aj škoda

Hneď v úvode sa možno pristaviť pri nevyhnutnej podmienke pre spáchanie sabotáže, a to úmysle poškodiť ústavné zriadenie alebo obranyschopnosť krajiny. Robert Fico svoju cestu vysvetlil tým, že chce rokovať o mieri na Ukrajine či dohodnúť udržateľný tok plynu z Ruska. Ani jednu z týchto tém nemožno ani v najdivokejších predstavách označiť ako úmysel škodiť Slovenskej republike.

Iné dôvody cesty, ako napríklad kolaborácia s nepriateľom podľa názoru organizátorov protestu, neboli preukázané. Dojmy či názorové tvrdenia politických oponentov na dokázanie úmyslu v trestnom konaní nestačia. Ani vydaný zatykač na Vladimira Putina zo strany Medzinárodného trestného súdu nemá pri tomto trestnom čine absolútne žiaden význam, rovnako ako jeho údajná „legitimizácia" zo strany Fica.

Trestný čin sabotáže pritom vo svojej skutkovej podstate nepredpokladá návštevu nepriateľskej krajiny, ako to prezentovali Kulich a Štasselová. Aj keby áno, treba pripomenúť, že z pohľadu Slovenskej republiky Rusko nie je oficiálne nepriateľskou krajinou. Platí to iba opačne. O skutočnej realite tohto zaradenia však veľa napovedá aj osobné stretnutie premiéra Fica s prezidentom Putinom.

Okrem úmyselného konania pri sabotáži zo strany páchateľa je potrebné, aby zneužil svoje zamestnanie či funkciu na marenie alebo sťaženie plnenia úloh štátu, alebo aby pôsobil škody. Ani táto podmienka nemôže byť pri reálnom zhodnotení situácie naplnená.

Tajnosti okolo Ficovej cesty do Ruska ešte neznamenajú, že zneužil svoje postavenie na to, aby sa tam dostal. Rovnako by muselo byť preukázané, aké škody Fico vlastne svojou cestou spôsobil. Nie je jasné, v čom autori podnetu videli naplnenie tejto podmienky, pretože ju nikde nešpecifikovali.

Politickému združeniu sa nepáčilo, že ich politický oponent išiel do Ruska. To je v poriadku, no rozhodne to nie je porušením zákona, a už vôbec nie na úrovni závažného trestného činu. Obaja organizátori opozičného protestu vo svojom vyjadrení uvádzali mnohé politické výčitky voči Ficovej ceste do Moskvy, no ani jedna z nich by v trestnoprávnej rovine neobstála.

Vzhľadom na absolútne netrafenie sa do skutkovej podstaty trestného činu sabotáže sa verejnosť musí pýtať, či oznamovatelia mali skutočne dojem páchania trestnej činnosti zo strany premiéra Fica a iba si nedali námahu pozrieť si Trestný zákon, alebo ide len o účelové politické zneužívanie orgánov činných v trestnom konaní na politické zviditeľnenie sa.

Cesta do Ruska môže byť porušením zásady lojálnej spolupráce

Omnoho reálnejší podklad na skúmanie predostrel v súvislosti s cestou premiéra do Ruska bývalý predseda Súdnej rady, profesor Ján Mazák. Vo svojom článku rozoberal stretnutie Fica s Putinom z pohľadu zásady lojálnej spolupráce v rámci Únie.

Slovenská republika sa k lojálnej spolupráci zaviazala Zmluvou o Európskej únii, a jej dodržiavanie zabezpečuje čl. 2 Ústavy SR, podľa ktorého Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.

Podľa zásady lojálnej spolupráce sa Únia a členské štáty vzájomne rešpektujú a pomáhajú si pri vykonávaní úloh, ktoré vyplývajú zo zmlúv. Podľa tejto zásady členské štáty prijmú všetky opatrenia, aby zabezpečili plnenie záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv alebo z aktov inštitúcií Únie. Rovnako členské štáty pomáhajú Únii pri plnení jej úloh a neprijmú žiadne opatrenie, ktoré by mohlo ohroziť dosiahnutie cieľov Únie.

Európska únia má voči Rusku dlhodobo zložitý a diferencovaný postoj, ktorý sa ešte viac vyhrotil po ruskej anexii Krymu v roku 2014 a začiatku vojny na Ukrajine v roku 2022. Únia ostro odsudzuje ruskú agresiu voči Ukrajine, zaviedla niekoľko balíkov sankcií voči Rusku, zrušila partnerstvá a dohody v oblasti obchodu, vedy a kultúry a obmedzila kontakty s Ruskom na najnižšiu možnú úroveň.

V kontexte týchto krokov a oficiálnych postojov Európskej únie Slovenská republika skutočne porušila zásadu lojálnej spolupráce tým, že premiér Fico, v rozpore s oficiálnym smerovaním Únie a jej postojov, navštívil a rokoval s prezidentom Putinom v Moskve.

Záujem štátu vs záujem Únie

V tomto smere je však potrebné pýtať sa, či možno uprednostniť záujmy Slovenskej republiky ako suverénnej krajiny pred záujmami Únie ako celku. Ukončenie dodávok plynu na Slovensko by krajinu ekonomicky poškodilo, a to nie v malej miere. Premiér má povinnosť konať takým spôsobom, aby tieto straty čo najviac znížil alebo úplne odstránil.

Na druhej strane má Slovenská republika povinnosť dodržiavať medzinárodné zmluvy. Za ich nedodržiavanie hrozia sankcie. V prípade porušenia zásady lojálnej spolupráce môže Európska komisia začať konanie o porušení práva EÚ v zmysle Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Konanie má niekoľko fáz, pričom najvážnejšou sankciou v prípade porušenia zásady lojálnej spolupráce je pozastavenie hlasovacieho práva krajiny v Rade EÚ. Okrem toho sú častým sprievodným javom aj narušené diplomatické styky či znížená ochota spolupracovať zo strany iných členských krajín.

Zásada lojálnej spolupráce je rozhodne základným kameňom fungovania EÚ. Jej porušenie môže mať vážne právne, finančné a politické dôsledky, ktoré nútia členské štáty rešpektovať svoje povinnosti a zaručujú súdržnosť Únie.

Premiér Fico svojou cestou do Ruska rozhodne nespáchal sabotáž ani iný obdobný trestný čin. Konkrétne dôkazy či okolnosti nedokázali predložiť ani autori trestného oznámenia. Ich vyhlásenia sa ako politické združenie držali v politickej, nie právnej rovine.

Z pohľadu európskeho práva však môže mať cesta do Moskvy závažnejšie následky. K ich vyvodeniu však vedie dlhý proces, a v prípade jeho spustenia vyvstane nevyhnutná otázka, kedy a za akých okolností môže štát uplatňovať svoje vnútroštátne záujmy pred záujmami Únie tak, aby nedošlo k porušeniu práva EÚ.