Diskusia o odobratí sociálnych dávok sa začala už v polovici minulého roka. Šéf rezortu práce v stredu informoval o tom, že konkrétne legislatívne zmeny smerujú do medzirezortného pripomienkového konania.
"Toto sú konkrétne kontúry konkrétnej legislatívy, ktorá už dnes ide do medzirezortného pripomienkového konania a pokiaľ ten legislatívny proces prebehne hladko, schválená by mala byť ešte do leta a účinná potom na jeseň, aby sme sa, samozrejme, na ňu pripravili," doplnil Tomáš s tým, že zákony už môže pripomienkovať odborná aj laická verejnosť.
Základný princíp spočíva v tom, že ak človek, ktorý môže pracovať, vhodnú pracovnú ponuku z úradu práce odmietne, príde o dávku v hmotnej núdzi, alebo mu bude krátená. Dávka by mala byť krátená na jeden mesiac v prípade, keď občan odmietne pracovnú ponuku prvýkrát.
Ak odmietne pracovať opakovane, lehota by mala byť predĺžená na tri mesiace. Tento cyklus by sa mal opakovať dovtedy, kým človek neprijme vhodnú pracovnú ponuku, priblížil šéf rezortu práce. Podobný scenár sa zopakuje, ak nenastúpi do zamestnania či pri porušení pracovnej disciplíny. "Čo znamená vhodná pracovná ponuka je tiež jasne a taxatívne uvedené v zákone," doplnil Tomáš.
Novú legislatívu rezort pripravil s cieľom zlepšiť podmienky zamestnávania. Tento krok je súčasťou širšej stratégie ministerstva práce, ktorá sa zameriava na zníženie závislosti obyvateľov od sociálnych dávok a podpory zamestnanosti.
Práca namiesto dávok
Minister pripomenul, že aby štát predišiel špekuláciám s PN-kami, od 1. januára tohto roka už platí nové opatrenie, na základe ktorého už majú posudkoví lekári Sociálnej poisťovne právomoc posudzovať a odoberať nárok na práceneschopnosť.
Novelizácia legislatívy pre zámer „Práca namiesto dávok“, ktorý počíta s financovaním z viacerých zdrojov, vrátane eurofondov, štátneho rozpočtu a medzirezortnej spolupráce na spoločných projektoch, zahŕňa zmeny zákona o službách zamestnanosti a zákona o hmotnej núdzi a projektové riešenia zamerané na motiváciu ľudí v hmotnej núdzi nájsť a udržať si zamestnanie.
„Dávame pracovnú príležitosť ľuďom, ktorí by inak mohli byť odkázaní na pomoc v hmotnej núdzi. Ponúkame viacero možností podpory, aby sme pomohli čo najväčšiemu počtu ľudí v hmotnej núdzi dostať sa späť do práce,“ povedal ešte v októbri minister práce.
Po prijatí vhodnej ponuky práce štát dávku v hmotnej núdzi okamžite nezastaví. Poberateľovi bude v prvých dvoch mesiacoch ponechaná v plnej výške, v ďalších dvoch mesiacoch vo výške 75 percent tejto dávky, potom počas ďalších dvoch 50 percent a potom už 25 percent tejto dávky tak, ako je to doteraz.
Výchova a vzdelávanie detí
Zmeny sa týkajú aj podmienok pre deti v školách. Nárok na príspevok na nezaopatrené dieťa, ktorý je vo výške 24,20 eura, by mal byť rozšírený aj na deti navštevujúce materské školy a na študentov stredných a vysokých škôl. Ide o súčasť dávky pomoci v hmotnej núdzi.
Samozrejme, povinnosťou je podľa Tomáša dochádzka do škôlok a škôl. "S ministrom školstva Druckerom veľmi intenzívne komunikujeme o tom, že by materská škôlka bola povinná už od troch rokov dieťaťa," dodal minister.
Týmto opatrením sa podľa neho podporí vzdelávanie od útleho veku a zníži sa riziko predčasného ukončenia štúdia, čo v budúcnosti zvýši ich zamestnateľnosť.
Upraví sa aktivačný príspevok
Aktivačný príspevok je určený pre ľudí, ktorí nie sú riadne zamestnaní, vykonávajú takzvané malé obecné služby. Navrhuje sa jeho odstupňovanie podľa miery aktivity, pričom vyšší príspevok získajú tí, ktorí sa aktívne zapoja do programov pracovnej politiky, vzdelávania a rozšíria sa aj možnosti vykonávania menších obecných služieb.
Príspevok by sa po novom mal týkať širšieho územia. Poberateľ teda bude môcť prispieť svojou činnosťou a odpracovať si potrebný čas aj pre iné obce, kde bude nevyhnutná ich spolupráca. Zároveň sa zavádza kategorizácia aktivačného príspevku.
Po splnení podmienok budú mať niektorí poberatelia nárok aj na jeho dvojnásobok.
Projekt vytvárania nových pracovných miest
Podľa aktuálnych štatistík Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny tvorí dlhodobo nezamestnaná populácia až 40 percent uchádzačov o zamestnanie, pričom 31 percent z nich má nízku kvalifikáciu. Tieto návrhy sú teda podľa ministra reakciou na dlhodobý problém a sú zamerané na lepšiu dostupnosť pracovných príležitostí pre všetkých.
Nové opatrenia majú zároveň prispieť k dlhodobej ekonomickej stabilite najzraniteľnejších skupín. Konkrétne pri vytváraní pracovných miest má podľa Tomáša pomôcť spolupráca so sociálnymi podnikmi. "Máme 123-tisíc poberateľov dávky v hmotnej núdzi, z toho 50-tisíc ľudí podľa analýz ministerstva môže pracovať," vyčíslil.
Tieto opatrenia sú podľa ministra v súlade s Ústavou. V tejto súvislosti upriamil pozornosť na precedens Ústavného súdu, ktorý už v podobnom prípade rozhodoval v minulosti. "Ak človek neodpracuje malé obecné služby, prichádza o dávku v hmotnej núdzi," vysvetlil s dôvetkom, že tento fakt už raz posudzoval Ústavný súd a skonštatoval, že to nie je protiústavné.
"My predsa vychádzame z rovnakého princípu, len rozširujeme túto našu ponuku, respektíve túto povinnosť o vhodnú pracovnú ponuku, o vhodné pracovné miesto," uzavrel Tomáš s tým, že navrhované zmeny nemajú diskriminačný charakter a nie sú ani rasovo motivované.
V tejto súvislosti spolu so splnomocnencom vlády SR pre rómske komunity Alexandrom Daškom uviedol, že do procesu výberu vhodnej práce budú zapojení taktiež rómski pracovníci, ktorí by mali s úradom práce spolupracovať.