Zašlo to tak ďaleko, že v roku 2020, pred americkými voľbami, Soros podnikol nehorázny krok: verejne vyzval na odchod Zuckerberga a jeho manželky z vedenia spoločnosti Meta. A nijako neskrýval, že dôvody sú politické. Soros obviňoval Zuckerberga, že nedostatočnou reguláciou (nedostatočnou cenzúrou) prispel k víťazstvu Trumpa v roku 2016.
A v roku 2020 sa to už nesmelo opakovať.
Sorosovci a poskokovia v ich službách tlačili na sociálne siete a špeciálne na vzdorovitý Facebook, aby cenzurovali obsah. A aby tým zabránili opakovanému víťazstvu Trumpa v roku 2020.
Nakoniec kombináciou nátlaku a vyhrážok inzerentov uspeli. Facebook dokopali – povedané eštebáckym jazykom – k spolupráci. Meta sa zaviazala, že bude „regulovať obsah“.
Schéma bola jednoduchá. Facebook musel spolupracovať so sieťou mimovládok, protihybridných tímov a progresívnych aktivistov, ktorí dohliadali na potláčanie nevhodného obsahu. Sociálne siete likvidovali obsah, ktorý vybočoval z predpísanej línie – imigračnej, pandemickej, vojnovej, dúhovej…
Slovom, médiá aj sociálne siete mali byť pod kontrolou novodobých politrukov. Hovorili si fact-checkeri. V skutočnosti však s faktami nemali veľa spoločné. Naopak, potláčali ich.
Zreteľne sme to videli počas pandémie, keď organizované gangy fact-checkerov potláčali fakty o vedľajších účinkoch hromadného očkovania. Zuckerberg sa sťažoval, že Bidenova vláda na neho tlačila, aby sa cenzuroval obsah o pandémii.
Takisto priznal, že bezpečnostné služby v roku 2020 tlačili na to, aby sa v médiách a na sociálnych sieťach neobjavili informácie o korupcii mladého Huntera Bidena. „Fact-checkeri“ zistenia o Hunterovi vyhlásili za dezinformácie. Lenže krátko po voľbách 2020 sa ukázalo, že škandály Huntera Bidena majú reálny základ. Hunter Biden vyberal od čínskych a ukrajinských firiem peniaze za to, že sprostredkuje stretnutia s tímom vtedajšieho Obamovho viceprezidenta Joea Bidena.
Takýchto prípadov boli stovky. So slovom „fact-checker“ to časom dopadlo podobne ako so slovom „progresívec“ – bolo na smiech.
Dnes to celkom otvorene priznáva aj Zuckerberg. Tvrdí, že „overovatelia faktov boli politicky príliš zaujatí a zničili viac dôvery, než jej vytvorili“. Meta oznamuje, že s nimi končí. A končí aj s obmedzovaním politického obsahu. Zamerať sa chce len na zásadné porušovanie pravidiel: terorizmus, sexuálne zneužívanie detí, drogy…
Sú to dobré správy. Po sieti X vyháňa cenzorov aj Facebook. A zrejme sa oslobodia aj ďalší mediálni hráči. Éra, keď chceli mať progresívci a ich registrovaní partneri monopol na pravdu, sa asi končí. A o slovo sa hlási stará dobrá slobodná západná spoločnosť.
A nie, nie je za tým „nátlak Muska“ či „zrada Zuckerberga”.
A nie je za tým len to, že dvorné kádre po víťazstve Trumpa vyháňajú z dvora a bez mocenskej podpory vysychajú…
Za krach dôvery si môžu progresívni súdruhovia sami. Prehnali to. Prehnali to so snahou o prevýchovu a kontrolu sveta. Prehnali to s cenzúrou, s potláčaním kritických názorov na pandémiu, očkovanie narýchlo testovanými biotechnológiami, na vojnu, na sprosté dúhové a transrodové výzvy…
Skompromitovali sa sami. Progresívne médiá stratili verejnú dôveru a tým aj vplyv. Dokážu presvedčiť už len tých presvedčených – voličov progresívcov. Nikoho iného. V normálnom polemickom prostredí sú už komickí a vrcholne trápni.
Zrejme si to pomaly uvedomujú aj ich páni. Globalisti. Progresívne kampane sú choré a v nasledujúcich rokoch celkom nepoužiteľné. Pokrokové kádre dostali úlohu, aby sa tvárili viac konzervatívne. Teda viac normálne.
A to sa im nepodarí. Po tom, čo predvádzali počas pandemickej či vojnovej drezúry, už na vedúcu úlohu v spoločnosti nemajú.
Ich jediným historickým poslaním bude to, čo ich postihuje na sociálnych sieťach – odumrieť.
