Takže najlepší spôsob, ako zachrániť umierajúcu planétu, je odmietnuť mať deti. Bude to jedno z najhumánnejších gest, ktoré človek obetuje. Vzdať sa možnosti mať deti pre dobro celku sa vníma ako etický skutok. Tak hlása ekologická morálka. Samozrejme, ide len o prejav dnešného postmoderného zmätenia. Ale preberme si veci po poriadku.
Dieťa ako najväčší znečisťovateľ
Polemiku v Európe na túto tému odštartovala francúzska agentúra AFP, ktorá zverejnila na základe vedeckých výskumov tabuľku, ktorá navrhovala, ako znížiť vlastnú karbónovú stopu. Napríklad výmena žiaroviek za ekologicky šetrný variant ušetrí 0,2 tony oxidu uhličitého (CO₂) ročne. Umývať bielizeň v studenej vode zníži objem emisií o 0,4 tony ročne. Vyradiť z jedálnička mäso vyprodukuje menej ako 0,8 tony CO₂ ročne. Vzdať sa jedného transatlantického letu ušetrí naše životné prostredie o 1,5 tony CO₂ a na konci tabuľky bezkonkurenčne najväčšou položkou je mať o jedno dieťa menej. To ušetrí 60 ton CO₂ ročne.
Táto tabuľka vzbudila rozruch. Na prvý pohľad sa zdá, že najrozumnejšie riešenie, keď chceme zachrániť planétu, je nemať deti. Lenže je to len prvý pohľad, pretože číslo 60 ton CO₂ ročne je skutočne veľké. To zodpovedá ročnej spotrebe 25-tisíc litrov nafty za rok. A to určite jedno dieťa nespotrebuje ani v tej najkonzumnejšej rodine.
Autori výpočtu sa obhajovali tým, že ide o komplexnú metodiku. Tak ako v prípade letu lietadlom sa počíta nielen spotrebovaný kerosín, ale aj znečistenie, ktoré spôsobila konštrukcia lietadla. V prípade dieťaťa sa počíta aj možné znečistenie nasledujúcich generácií, ktoré by z tohto dieťaťa vznikli.
Nejde teda o reálnu konzumáciu jedného dieťaťa, ale o hypotetickú konzumáciu celého jedného ľudského rodu. Nemusíme sa púšťať do polemiky, či je daná metodika správna, pretože v každom prípade je manipulatívna. Na prvý pohľad sa zdá, že hlavným dôvodom znečistenia planéty sú deti. To nie je také jednoduché povedať.
Zvádzanie pozornosti na deti je totiž typickým problémom odvádzania pozornosti. Hlavným problémom nie sú deti, ale spôsob spotreby. A to konzumná a egoistická spoločnosť nechce vidieť. Navyše skutočnosť, že odmietnem deti, posilní môj egoizmus a zväčší moje schopnosti viac si užívať. Toto pokrytectvo môžeme vidieť často na sociálnych sieťach, keď mladí ľudia kážu morálku a nechcú mať deti a tieto vyhlásenia sprevádzajú fotky z exotických ostrovov.
Povolenky na dieťa
V roku 2019 Antoine Bueno publikoval knihu Povolenie rodiť (Permis de procréer). V knihe dochádza k podobným záverom, aké sme uviedli na začiatku textu. Etická voľba je rozhodnutie nemať deti. Autor však ide ešte ďalej, pretože je potrebné vyriešiť nasledujúci problém.
Západné konzumné spoločnosti rodia málo detí. Tieto spoločnosti sú však zároveň veľmi bohaté v porovnaní s Afrikou. Práve Afrika je posledný kontinent, ktorý zažíva veľkú populačnú explóziu. A práve to by Bueno využil. Zaviedli by sa kvóty na dieťa, ktoré by kopírovali emisné kvóty. Povolenie mať dieťa by stálo v západnej spoločnosti viac peňazí. Z nich by sa potom financoval rozvoj spoločnosti v afrických krajinách. Tento pokrok by viedol k tomu, že by ľudia v týchto krajinách prestali mať deti. Planéta by vďaka týmto kvótam bola zachránená.
Keď opomenieme skutočnosť, že ide o nové prerozdeľovanie peňazí, ktoré by živilo ďalšie globálne inštitúcie starajúce o naše dobro, tak ide o klasický príklad eugeniky. Ako všetci vieme, eugenika je zlá, pretože je to jadro nacistického učenia.
Všetky snahy o násilnú reguláciu populácie je potrebné v základe odmietnuť, pretože je to útok na prirodzenú ľudskú slobodu a právo. Naplniť prirodzenú túžbu po dieťati je právo každého človeka. Pokiaľ sa tento človek dobrovoľne tejto možnosti vzdá, treba to rešpektovať, avšak nesmie sa z tohto individuálneho aktu robiť spoločenská norma.
Dve demografické zmeny
Keď sa pozrieme na populačný vývoj ľudstva, zistíme, že sa pravá expanzia začala pred dvesto rokmi. To sme boli svedkami prvej demografickej zmeny. Vďaka pokroku v hygiene, medicíne a zlepšeniu kvality života a stravy sa znížila detská úmrtnosť. To viedlo k prvej populačnej expanzii.
Rodiny reagovali na túto skutočnosť oveľa neskôr. V Európe bolo zvykom mať päť, šesť alebo viac detí, pretože rodiny počítali s tým, že nie všetci členovia sa dožijú dospelosti.
Po druhej svetovej vojne západný svet prešiel druhou demografickou zmenou, ktorú zažívame doteraz. Rodiny teraz majú maximálne dve deti. To, samozrejme, nestačí na prirodzenú obnovu populácie.
Dlhoročný premiant demografického vývoja, Francúzsko, malo v roku 2020 1,79 dieťaťa na ženu. Naposledy dosiahlo dve deti na ženu v roku 2014. Je francúzskym verejným tajomstvom, že pôrodnosť zachraňujú predovšetkým migranti zo subsaharskej Afriky.
V plodnejších krajinách sa teraz plodnosť pohybuje na úrovni 1,6 dieťaťa v Európe. Na Slovensku bola pôrodnosť v roku 2022 1,57 dieťaťa. Na konci rebríčka v Európe sa nachádzajú štáty, ktoré už dnes silne vymierajú, ako Malta (1,08), Španielsko (1,16) a Taliansko (1,24).
Veľkým ťahúňom populačnej krivky smerom nadol je teraz Čína. Rovnako aj demografický vývoj v Indii sa zastavil. Populačná explózia už nehrozí. Podľa odhadov bude vrchol počtu obyvateľov okolo 10 miliárd v roku 2100. Potom už bude populácia prirodzene pomaly klesať. Teda ak nedôjde k nejakej veľkej prírodnej katastrofe alebo tretej svetovej vojne.
Druhá demografická zmena je nevyhnutná aj pre africké štáty. Afrika je v podstate jediný kontinent, ktorý stále bojuje s veľkým nárastom populácie a má veľmi obmedzené zdroje potravín. Ale aj tak už v Afrike prebieha druhá demografická zmena. Krásne sa to dá vidieť na sťahovaní populácie do miest. V mestách sa prirodzene počet detí zníži, pretože na vidieku sa nové dieťa berie ako pracovná sila na poli. V meste to tak už nie je.
Všetko je politika
Znižovať populáciu z ekologických dôvodov je nezmysel. Naša planéta uživí 10 až 11 miliárd obyvateľov, čo bude populačným maximum. Problém leží niekde inde, a to v spôsobe konzumácie. Planéta neuživí 10 až 11 miliárd obyvateľov, ktorí budú žiť americkým štýlom života. Problém je teda v otázke nerovnosti.
Čoraz viac ľudí si bude klásť otázku, prečo nemôžu žiť rovnakým štýlom života ako Američania. To budú veľmi horúce chvíľky pre budúcich politikov a svetových lídrov.
Technologické možnosti na uživenie celej populácie už dnes existujú. Ak niekde existuje hladomor, je to predovšetkým v dôsledku politiky. Inak povedané, môžu si za to ľudia sami.
Téma depopulácie teda nie je ekologický problém, ale morálny. V hlavnom centre leží cnosť striedmosti. Lenže morálne cnosti nie je možné presadiť nasilu, aby sa z toho naozaj stala cnosť. Cnosti nemôžu prýštiť z vonkajška.
V tomto prípade by išlo iba o disciplínu. Striedmosť musí vychádzať zo slobodného rozhodnutia človeka. Znie to dnes idealisticky, pretože väčšina ľudí si neuvedomuje, že túto voľbu má.