Afrika je ako ruža medzi tŕňmi vo vymierajúcom svete

Demografická kríza sa nevyhýba ani krajinám ako Čína alebo Argentína. Čierny kontinent zostáva významnou výnimkou. Hoci v posledných desaťročiach klesá fertilita aj tam, stále je najvyššia na svete (4,2 dieťaťa na ženu), čo stačí na celkový rast jej populácie.

Populačný prírastok v tomto regióne je trikrát vyšší ako celosvetový priemer. V súčasnosti sa podieľa približne na polovici globálneho prírastku a každé dva roky pribudne v Afrike toľko ľudí, ako žije vo Francúzsku. Na celom kontinente žije v súčasnosti takmer jeden a pol miliardy ľudí, z ktorých väčšina je mladšia ako dvadsať rokov.

Afrika tak v posledných troch desaťročiach demograficky rastie tempom približne 2,4 percenta ročne. Podľa odhadov dosiahne počet obyvateľov tohto kontinentu v roku 2050 okolo 2,4 miliardy a celkovo sa do konca storočia zastaví na úrovni 4,2 miliardy. Inými slovami, v tomto období sa tamojšia populácia zvýši na takmer trojnásobok súčasnej úrovne (a štvornásobok z roku 2010).

Jeden zo štyroch ľudí bude Afričan

Zároveň to znamená, že okolo roku 2070 Afrika predbehne Áziu a stane sa kontinentom s najvyšším počtom obyvateľov vôbec. Tento vývoj pozdvihne podiel Afriky na svetovej populácii na 28 percent v roku 2050. Na svete bude v polovici tohto storočia viac ako jeden zo štyroch ľudí Afričan, v porovnaní s jedným z jedenástich ľudí v roku 1960.

Organizácia Spojených národov očakáva, že v nasledujúcich troch desaťročiach bude viac ako polovica prírastku svetovej populácie pripadať len na osem krajín, z ktorých päť sa nachádza v Afrike (ide o Konžskú demokratickú republiku, Egypt, Etiópiu, Nigériu a Tanzániu). Tieto predpokladané demografické zmeny by mohli mať pre tieto krajiny hlboké hospodárske dôsledky a dokonca zmeniť svetové geopolitické usporiadanie, pričom niektoré z nich by sa mohli stať novými globálnymi mocnosťami

Afrika má zároveň najmladšiu populáciu na svete, čo by podľa odborníkov mohlo byť pre kontinent veľkým prínosom alebo, naopak, zhoršiť chudobu v závislosti od toho, ako krajiny využijú túto vekovú skupinu na hospodársky rast.

Hoci podiel mladého obyvateľstva (15 až 24 rokov) klesne z 19,4 percenta v roku 2024 na 17,5 percenta v roku 2050, v absolútnom vyjadrení pribudne v Afrike v tomto období 138 miliónov mladých ľudí a do roku 2050 bude každý tretí mladý človek na planéte Afričan.

Počet obyvateľov Afriky v produktívnom veku (20 až 64 rokov) sa zvýši z 883 miliónov v roku 2024 na 1,6 miliardy v roku 2050 a bude predstavovať takmer štvrtinu svetovej populácie v produktívnom veku. Mladí Afričania (vo veku 15 až 24 rokov) potom budú nanovo vstupovať na trh práce tempom približne 20 miliónov ročne. V nasledujúcom desaťročí tak bude mať Afrika najväčšiu pracovnú silu na svete, ktorá predbehne dokonca aj Čínu a Indiu.

Afrika je na prvom mieste aj z hľadiska miery urbanizácie. Podiel mestského obyvateľstva sa za posledných 50 rokov zdvojnásobil. Podiel ľudí žijúcich v mestách je vyšší ako v Indii a do roku 2030 dosiahne 58 percent. V Afrike je 52 miest s viac ako jedným miliónom obyvateľov, čo je rovnaký počet ako v Európe.

Zrýchlený rast populácie na africkom kontinente a v iných „periférnych regiónoch“, ktorý sa v literatúre nazýva „populačná explózia“, sa v minulosti spájal s dvomi hlavnými dôvodmi: prudkým poklesom úmrtnosti počas relatívne krátkeho obdobia (posledných zhruba 50 rokov) a udržaním relatívne vysokej úrovne pôrodnosti.

Cválajúci rast obyvateľov Nigérie

Vývoj na úrovni jednotlivých krajín bude tiež pozoruhodný. Najvýraznejším príkladom je Nigéria, ktorá je s 216 miliónmi obyvateľov najľudnatejšou krajinou kontinentu. Nigéria je najrýchlejšie rastúcou krajinou na svete a do 30 rokov predbehne USA ako tretia najľudnatejšia krajina sveta.

OSN odhaduje, že celkový počet obyvateľov Nigérie sa zdvojnásobí do roku 2050 na viac ako 400 miliónov. Ak sa tento trend nepodarí zastaviť, počet jej obyvateľov do roku 2100 presiahne 728 miliónov, čím sa dostane zhruba na úroveň počtu obyvateľov Číny, pričom viac ľudí bude vtedy žiť už len v Indii. Najväčšie nigérijské mesto Lagos je už teraz so svojimi 21 miliónmi obyvateľov podľa niektorých odhadov najväčšou anglicky hovoriacou metropolou na svete. Zároveň je globálne jednou z najrýchlejšie rastúcich aglomerácií.

Tanzánia je jednou z najvýraznejšie rastúcich krajín. Podľa najnovších údajov sa počet obyvateľov za posledné desaťročie zvýšil o 37 percent na takmer 63 miliónov. Jej pôrodnosť klesá len pomaly, takže sa predpokladá, že do roku 2050 by počet obyvateľov mohol vzrásť na 141 miliónov (približne toľko, ako má dnes Rusko).

Bývalé hlavné mesto Dar es Salaam je tiež jednou z najrýchlejšie rastúcich metropol na planéte a očakáva sa, že počet ľudí žijúcich v jeho múroch sa do roku 2050 zdvojnásobí na viac ako 10 miliónov, čím sa vyrovná sídlam ako New York alebo Káhira.

Hoci preľudnenie a nedostatok zdrojov stále predstavujú hrozbu v malom počte najhustejšie osídlených miest na kontinente (Etiópia, Nigéria, Tanzánia), v Afrike ako celku to napriek rekordnému rastu zatiaľ neplatí. Afrika je rozlohou väčšia ako Čína, India, Spojené štáty, Japonsko a väčšina Európy spolu.

Napriek tomu, že ide o región s najvyššou pôrodnosťou, hustota obyvateľstva je v skutočnosti veľmi nízka. Na každých sto štvorcových kilometrov v Afrike (bez započítania saharskej púšte) pripadá pol milióna ľudí, zatiaľ čo napríklad v Anglicku sú to viac ako štyri milióny. Je zrejmé, že ak by jej populácia rástla rovnakým tempom ako teraz konštantnou rýchlosťou, v budúcnosti by niekedy došlo k preľudneniu, ale to ešte stále zostáva skôr v teoretickej rovine a v tomto storočí by sa to nestalo.

Ako to môže byť s hospodárskym rastom

Čo všetky uvedené údaje znamenajú pre dlhodobú hospodársku situáciu Afriky? Môže byť svet vo svojich očakávaniach optimistický? Korelácia medzi rastom populácie a hospodárskym rastom v Afrike je dlhodobo pozitívna, aj keď slabá.

To pravdepodobne naznačuje, že Afrika by mohla v nasledujúcich desaťročiach premeniť svoj rastúci počet obyvateľov na hospodársku expanziu, ak sa dobre využije. Kontinent má veľký a prosperujúci trh. Je to ohnisko mladých začínajúcich podnikateľov v oblasti technológií a iných odborov, vedcov, lekárov a inžinierov. Stali sa symbolom nových myšlienok a podnikania v Afrike, najmä v technologickom priemysle.

Príjmy afrického obyvateľstva sa pomaly, ale neustále zvyšujú. Podniky na celom kontinente „prenasledujú“ desiatky miliónov nových spotrebiteľov, ktorí sa každoročne objavujú v Afrike a predstavujú nevyužité trhy pre kozmetiku, biopotraviny a dokonca aj šampanské. Spoločnosť Hilton plánuje do piatich rokov otvoriť na kontinente 65 nových hotelov. Credit Suisse odhaduje, že počet dolárových milionárov v Afrike sa do roku 2027 zniekoľkonásobí na 768-tisíc.

Úroveň vzdelania Afričanov vrátane vysokoškolského rastie. Africká veda sa aktívne rozvíja, a to najmä v oblastiach ako epidemiológia, biológia, medicína, poľnohospodárstvo a geológia. Afrika je zároveň veľmi aktívna v oblasti digitalizácie. V poslednom desaťročí dosiahol región významný pokrok v digitálnej transformácii, keď stovky miliónov ľudí získali prístup k internetu a produktívne využívajú širokú škálu digitálnych služieb, ako sú mobilné platby a online vzdelávacie platformy.

Ako jeden z príkladov v tejto oblasti možno uviesť, že Afrika vedie spomedzi všetkých kontinentov v online platbách. Napríklad Rwanda oznámila odklon od používania hotovosti. V Nigérii sa súdne vyrovnania a niektoré zmluvné platby už uskutočňujú len v elektronickej forme miestnej meny (naira).

Optimistickejšie a pesimistickejšie scenáre

Africký pokrok v oblasti systémov správy zdravotných údajov a poskytovateľov služieb v oblasti telezdravia je takisto sľubný. Technologickí giganti ako Google, IBM a Microsoft si to všimli a už zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore inovatívnych afrických podnikateľov.

Napríklad projekt Founders Hub spoločnosti Microsoft, ktorý má pomôcť 10-tisíc začínajúcim africkým podnikom s potenciálnym prístupom k viac ako 500 miliónom dolárov, signalizuje sľubnú budúcnosť pre technologicky zdatnú africkú mládež.

Aby však africké krajiny splnili požiadavky štvrtej priemyselnej revolúcie na ľudské zdroje, musia výrazne rozšíriť a zmodernizovať svoje systémy vzdelávania a odbornej prípravy, aby vyhovovali potrebám digitálnej ekonomiky. Celkovo však tieto údaje poukazujú na obrovský budúci potenciál Afriky.

Medzi odborníkmi sa však nájdu aj predstavitelia pesimistickejšieho scenára, ktorí vidia obrovské prekážky, ktoré musia africké štáty prekonať, ak chcú demografickú expanziu skutočne využiť na hospodársky a politický rozvoj. Nárast mladého obyvateľstva Afriky môže podľa nich vyústiť buď do hospodárskeho rozmachu, alebo do demografickej časovanej bomby.

Na základe trendov v oblasti pôrodnosti, vzdelávania, tvorby pracovných miest a hospodárskeho rastu sa v scenári „business as usual“ tvrdí, že ak budú súčasné trendy pokračovať, Afrika v roku 2030 nedosiahne hospodársky prínos vyplývajúci z rastúcej demografie. Naopak, optimistickejší scenár ukazuje, že sa to dá dosiahnuť, ak sa zavedú účinné politiky na riešenie hlavných problémov rastu populácie, vzdelávania a infraštruktúry.

Napríklad počet pracovných síl v Afrike nezodpovedá celkovému nárastu počtu obyvateľov. Priemerný rast pracovnej sily v Afrike od roku 1990, ktorý predstavuje 2,7 percenta, bol sotva o pätinu percentuálneho bodu vyšší ako celkový rast populácie. Ak by pracovná sila rástla úmerne k počtu obyvateľov v produktívnom veku, prispela by k rastu HDP Afriky sumou 47 miliárd dolárov ročne.

Rýchly rast populácie zaťažuje aj africkú infraštruktúru. Nedostatočná infraštruktúra znižuje produktivitu. Výskumy ukázali, že zle udržiavané cesty, železnice a prístavy vedú až k 40-percentnému zvýšeniu nákladov na obchodovaný tovar medzi africkými krajinami.

Tento scenár však možno zvrátiť pomocou politík zameraných na konkrétne slabé miesta, aby sa plne využil nárast (najmä) mladej populácie na podporu hospodárskej expanzie. Je preto dôležité, aby tvorcovia politík začali uvažovať o riešení nepriaznivého vplyvu populačného tlaku a zároveň vyvinuli väčšie úsilie na rozšírenie základnej infraštruktúry.

V kombinácii so zlepšením správy ekonomických záležitostí, odstránením rozdielov vo financovaní a snahou o rozšírenie vzdelávania s cieľom pripraviť pracovnú silu na nadchádzajúci Priemysel 4.0 by to mohlo rozhodnúť o transformačnom úspechu celého kontinentu.