Novinkou je, že Kodaň pripustila, že dlhodobo zanedbávala obranu tejto arktickej oblasti, čo otvára dvere pre zmenu nielen v rámci dánskej politiky, ale i na globálnej úrovni, uviedol Bloomberg v piatkovej správe.
Zanedbaná obrana a Trumpov tlak
Dánsky minister obrany Troels Lund Poulsen nedávno priznal, že Dánsko celé roky ignorovalo investície do lodí a lietadiel, ktoré by pomohli monitorovať kráľovstvo na severe Európy. Premiérka Mette Frederiksenová vo štvrtok oznámila, že požiadala o stretnutie so zvoleným prezidentom USA Donaldom Trumpom.
Republikán pritom nedávno odmietol vylúčiť použitie vojenského či ekonomického nátlaku na získanie Grónska, čo síce vyvolalo vlnu kontroverzií, Frederiksenová však ubezpečila, že neverí, že by Trump skutočne podnikol kroky násilného charakteru.
Trumpov záujem o Grónsko podľa Bloombergu nie je náhodný. Ostrov disponuje strategickou polohou, bohatými náleziskami minerálov vzácnych zemín a americkou vojenskou základňou Thule, ktorá je kľúčová pre systém včasného varovania pred balistickými strelami.
Grónsko by tiež mohlo hrať významnú rolu v budúcich arktockých lodných trasách, ktoré sa otvárajú v dôsledku roztápania ľadovcov.
Historické bremeno a súčasné výzvy
Grónsko, v ktorom žije približne 57-tisíc obyvateľov, bolo až do roku 1953 dánskou kolóniou. V rok 2009 získalo rozsiahlu autonómiu vrátane práva vyhlásiť nezávislosť. Historické krivdy – ako napríklad nútená antikoncepcia na mladistvých dievčatách, keď najmenej 13-ročným vkladali vnútromaternicové telieska bez ich vedomia či súhlasu – však stále ovplyvňujú vzťahy medzi Grónskom a Dánskom. Preto grónsky premiér Múte Egede v novoročnom prejave vyzval na odstránenie „okov koloniálnej éry“.
Hlavnou prekážkou však zostáva ekonomická nezávislosť. Grónsko ročne obdrží od Kodane dotácie vo výške 600 miliónov dolárov, ktorými financuje zdravotníctvo a vzdelávanie. S HDP odhadovaným na 2,4 miliardy dolárov sa ostrov musí vyrovnať s výzvou nájsť nové zdroje príjmov.
Možné scenáre budúcnosti
Trumpov tím možno skúma možnosti investícií do ťažby vzácnych zemín a energetických projektov, ktoré by Grónsku mohli pomôcť získať ekonomickú sebestačnosť. Dánska premiérka medzitým zvolala rokovanie s grónskymi predstaviteľmi, aby prediskutovala ďalšie kroky po kontroverzných výrokoch bývalého a budúceho amerického prezidenta.
Ako zdôraznila agentúra Reuters, Grónsko patrí jeho obyvateľom a o jeho budúcnosti rozhodujú výlučne oni [tento výrok je parafrázou vyhlásenia grónskeho premiéra Egedeho – sab]. Možným riešením by mohla byť voľná asociácia s inou krajinou, ktorá by Grónsku zabezpečila ekonomickú podporu a súčasne mu umožnila kontrolu nad vlastnými zdrojmi. Tento model funguje v prípade Marshallových ostrovov (asociácia s USA).
Grónska vláda zatiaľ naznačuje, že bude pokračovať v úzkej spolupráci so Spojenými štátmi, ktoré sú jedným z jeho najbližších partnerov. Budúcnosť tohto arktického územia tak zostáva otvorená, pričom sa stáva kľúčovým bodom záujmu ako európskych, tak i globálnych hráčov.
Text publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.