Treba nanovo predefinovať zdravie, vraví odborníčka na diskrimináciu pre tučnotu

Netrvalo dlho a je to presne, ako som predpovedala. Január je jediný mesiac v roku, keď telocvične praskajú vo švíkoch pod ťarchou novoročných predsavzatí a rodinné jedálničky prinášajú trpké a väčšinou suché, nemastné, neslané, odtučnené, odstredené jedlá na samej hranici požívateľnosti. A už minulý január sme s bolestnou presnosťou predpovedali vývoj v populárnej parapsychologickej disciplíne zvanej "body positivity".

Prvou fázou bolo prijatie. Potom normalizácia. Následne adorácia. A teraz prichádza chvíľa, keď sa na tejto disciplíne budeme musieť všetci povinne zúčastňovať.

Len tak si možno vysvetliť krok mestského úradu verejného zdravotníctva v San Franciscu, ktorý zamestnal „odborníčku na váhovú neutralitu a diskrimináciu z dôvodu telesnej hmotnosti“ – „futuristku na fat-pozitívne vnímanie tela“. Jednoducho, chorobne obéznu propagátorku patologického stravovania, Virgie Tovarovú.

O tom, že patrí k špičke vo svojom odbore, niet pochýb už aj preto, že iný odborník jej kalibru by sa tam – čisto technicky – už nezmestil. Body Image futuristka Virgie nie je zaujímavá preto, lebo bezchybne zvláda klasický progresivistický krysí obrat, kde prvou fázou je obviniť systém z vrodenej obludnosti a potom sa nechať tým istým systémom zaplatiť.

Body image futuristka Virgie sčerila vodu, urobila vlny a vzhľadom na svojich stodvadsať starostlivo pestovaných kilogramov pravdepodobne vyliala vodu z brehov po tom, keď pre váhu svojej pozície verejnosti oznámila, že nikto nemusí byť zdravý. Veď ani ľudia s postihnutím nikdy zdraví nebudú! Zdravie teda treba nanovo definovať. Tak, aby sme všetci mohli byť zdraví, a to pekne inkluzívne, vrátane tých, ktorí pre vlastnú lenivosť zdraví nie sú.

Prídavné meno „tučný“ by sa malo bezodkladne začať používať ako pozitívna osobnostná charakteristika. Dokonca ani nie ako neutrálna. Pozitívna.

San Francisco je tak pravdepodobne prvým mestom, ktoré oficiálne začalo propagovať obezitu.

Kalifornské mesto má kopec problémov, od bezdomovectva cez násilnú kriminalitu až po fentanyl. V skutočnosti by mohlo slúžiť ako učebnicový príklad toho, ako progresívny aktivizmus rozbil fungujúce štruktúry. Je teda len logické, že tamojší mestskí poslanci sa radšej zamerajú na podporu infarktov, cukrovky, vysokého krvného tlaku, zápalov, problémov s otehotnením, rakoviny a predčasnej smrti.

Váhová neutralita je jednoducho nepopierateľnou výzvou a budúcnosťou verejného zdravia – to je cesta, ktorou sa treba vydať, ak po angažovaní pani Virgie budú obyvatelia San Francisca vôbec schopní prejsť viac ako päť metrov.

Je to obrovský problém, ale Virgie nie je z cukru, takže sa do neho nebojí zahryznúť. Dokonca natočila vzdelávacie video pre verejnosť, v ktorom sa vysmieva ženám, ktoré sa – na rozdiel od nej – nepotrebujú prejedať. Témou videa je CRFI: to znamená Cake Related Fat-fobic Incident (v preklade niečo ako diskriminácia spájaná s jedením koláčov tučných ľudí). Fat-fobický incident súvisiaci s koláčmi. Monty Pythonovci sú proti tomu nič.

„Fat-fobický incident súvisiaci s koláčmi je ten moment, keď ste na večierku a je čas dať si lahodný kúsok torty,“ vysvetľuje autorka s takým oduševnením, že divák slintá pri monitore. „Ale pokazí to moralizujúci impulz! Na každej párty sa totiž nájde niekto, pre koho je zákusok príliš veľký, a tak si zámerne nechá odkrojiť menší kúsok, aby sa mohol cítiť nadradene.“ Kalorickí supremačisti! Šovinistické koláče! Systémová nadradenosť zákuskov! Opresívna poleva!

Máme právo byť tuční? Naozaj neexistuje zákon, ktorý by zakazoval tento druh sebadeštrukcie, ani žiadny úrad, ktorý by posielal svojich pracovníkov do domácností s dotazníkmi o tom, ako sa o seba človek stará. Alkoholici, pravdupovediac, tiež nikomu nedlhujú svoju triezvosť. Aj oni majú právo predčasne zomrieť, čo aj často využívajú.

Text, ktorý je krátený, pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.