Európska pevnosť. Čo nám prezradil Zuckerberg o cenzúre na sieťach

Stačilo pár Muskových tvítov a dvadsať rokov trvajúci fenomén pakistanských gangov zneužívajúcich mladé dievčatá v Británii sa zrazu stal témou v Európe. 

Iný príklad závislosti vyprovokoval Mark Zuckerberg. V podcaste s Joeom Roganom urobil niekoľko šokujúcich odhalení o politickom tlaku na Metu. Posledné štyri roky – zhodou okolností v čase vlády odchádzajúceho prezidenta Bidena – Meta (Facebook, Instagram či WhatsApp) údajne čelila „supertvrdej“ cenzúre zo strany Bieleho domu.

Zuckerberg to ilustruje na príklade vakcín na COVID-19 a ich vedľajších účinkov. Ľudia z Bidenovej administratívy „telefonovali chlapcom z nášho tímu, kričali na nich, nadávali im a vyhrážali sa následkami, ak neodstránime veci, ktoré boli pravdivé“. Šéf Mety priamo používa termín cenzúra a žiada nastupujúcu Trumpovu administratívu, aby proti nej bojovala najrôznejšími spôsobmi po celom svete. To krásne stavia na hlavu doteraz presadzovaný názor, že na sieťach nebola a nie je žiadna cenzúra, čo mal dokazovať aj fakt, že komunisti už nevládnu.

S vysvetlením, že boli politicky zaujatí, Zuckerberg ruší vo svojej spoločnosti takzvaných fact-checkerov, zatiaľ len pre USA. Fact-checkeri sú však základným stavebným kameňom „cenzúrneho“ priemyslu. 

Vezmime si ako príklad európsku legislatívu. Zákon o digitálnych službách (Digital Services Act DSA) núti veľké IT firmy odstraňovať buď nelegálny, alebo inak nebezpečný obsah pod hrozbou pokuty až do výšky šiestich percent ich celosvetového ročného obratu. 

Každý členský štát EÚ musel určiť národného koordinátora digitálnych sietí, ktorý zasa určuje niekoľko takzvaných dôveryhodných informátorov. Sťažnosti, správy a udania od nich musia IT spoločnosti vybavovať prednostne.

Nuž áno, ale kto ich bude vybavovať, ak fakt-checkerov prepustia? Pár mesiacov takéhoto bezvládia a na každom strome v parku bude jeden používateľ Facebooku bez disciplíny.

Zuckerberg na adresu Európskej únie povedal, že si vytvára čoraz viac právnych noriem na kontrolu slobodnej diskusie. Komisia to, samozrejme, „absolútne odmieta“, nič jej nie je také cudzie ako cenzúra. Čo je na smiech každému, kto aspoň približne pozná obsah DSA.

Toto nariadenie tiež prikazuje odstraňovať aj obsah, ktorý síce nie je nezákonný, ale predstavuje „systémové riziko“ – pre duševné zdravie jednotlivcov, pre fyzickú pohodu, pre verejnú bezpečnosť, pre verejné zdravie (sem patria pandémie, lieky a očkovanie), a dokonca aj pre „občiansky diskurz“.

Čoraz užšia Únia

Mandaríni Únie sa ocitajú v zovretí. Mať spor s USA, ktorý je v tomto prípade aj obchodným sporom, keďže Európska komisia bude viesť tieto spory s americkými spoločnosťami, je pre Európsku komisiu nepríjemná predstava. Naznačuje to aj oznámenie Európskej komisie z posledných dní, že pozastavuje disciplinárne konanie voči Muskovej spoločnosti X pre nedostatočné mazanie obsahu.

Samozrejme, Európska komisia cenzurovať musí, pretože populizmus jej dýcha na krk. Na rozdiel od 90. rokov minulého storočia dnes už populizmus neznamená totálnu rozpočtovú nezodpovednosť, ale odpor voči masovej imigrácii, odpor voči ekologickej legislatíve, v čoraz väčšom počte krajín odpor voči prevládajúcemu výkladu príčin vojny na Ukrajine a predovšetkým odpor voči ďalšej európskej integrácii.

Jednotlivé členské štáty už sem-tam majú vo vláde populistickú pravicu, ale predtým, ako sa populisti dostanú k moci, musia pobozkať prsteň zahraničnej a predovšetkým európskej politiky, ako je to v Holandsku alebo donedávna v Rakúsku. Na oplátku tradičné strany – alebo, ako v prípade Talianska, zvyšok EÚ – tolerujú obmedzenia prisťahovalectva a prísnejšie podmienky pre žiadateľov o azyl.

Napriek tomu má blob v Bruseli pocit, že posilňovanie populistov je zásadnou hrozbou nielen pre woke projekty kultúrnych vojen, ale najmä pre ich predstavu o európskej integrácii – „ever closer union“, čoraz užšia Únia.

Musk verzus Breton

Slová Thierryho Bretona z minulého týždňa vyvolali istý rozruch. Francúz, donedávna eurokomisár a spolu s Věrou Jourovou hlavný lovec Elona Muska, diskutoval v televízii RMC o podpore, ktorú Musk teraz pred nemeckými voľbami prejavuje pravicovej AfD, a vyslovil tieto neuveriteľné slová:

„Zachovajme si chladnú hlavu a presadzujme zákony platné v Európe. Ak existuje nebezpečenstvo, že by sa mohli obchádzať a neuplatňovali by sa, mohlo by sa to kvalifikovať ako zahraničné zasahovanie. (…) Urobili sme to v Rumunsku – a zrejme to budeme musieť urobiť aj v Nemecku, ak to bude potrebné.“ 

Breton už nemôže zasahovať priamo, od leta je súkromnou osobou, ale o to slobodnejšie môže dať priechod stavu mysle bruselského veterána. Keď sa niekde ukáže, že voľby dopadnú nepriateľsky voči našim geopolitickým predstavám a európskemu projektu, skonštatujeme škodlivý vplyv sociálnych sietí a okamžite ich spochybníme alebo v krajnom prípade anulujeme.

Európska únia by v súčasnej podobe nemohla prežiť vzostup populistických strán. Vedie preto existenčný boj proti populistom. Ak si to neuvedomíme, správanie európskych velikánov bude pre nás niekedy nepochopiteľné.

Napríklad predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová sa oprávnene obáva, že Donald Trump zavedie vysoké clá na výrobky EÚ. Namiesto toho, aby sa pokúsila prezidenta USA upokojiť niečím takým rozpočtovo neutrálnym, ako je vyhlásenie, že v Európe končíme s cenzúrou, radšej mu ponúkne, že budeme nakupovať ešte viac drahého amerického plynu. Keď sa však zamyslíme nad tým, čo pre Ursulu von der Leyenovú musí znamenať predstava, že Brusel ovládnu populisti, uznáme, že cenzúra je pre nich niečo ako známa nevyhnutnosť.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.