Toto nikto nečakal. Čína napreduje vo výskume AI napriek americkým reštrikciám

Podľa Indexu vedeckých miest na rok 2024, prílohy prestížneho časopisu Nature, sa polovica z dvadsiatich najlepších vedeckých miest nachádza v Číne. Peking a Šanghaj obsadili prvé dve priečky, čím predbehli aj tradičné centrá vedeckého výskumu, ako je New York. Tento úspech nie je náhodný, ale výsledok systematických investícií Pekingu do vedy a technológií.

Čína už v roku 2015 predstavila ambiciózny plán s názvom Made in China 2025, ktorého cieľom je dosiahnuť globálnu dominanciu v desiatich kľúčových technologických sektoroch. Tieto sektory zahŕňajú informačné technológie, robotiku, letectvo, lodnú dopravu, železničnú dopravu, poľnohospodárske stroje, modernú cestnú dopravu, energetiku, nové materiály a farmáciu.

Nešlo len o plané reči. Výrazný pokrok Pekingu je viditeľný v špičkových výskumných centrách, ktoré sa nachádzajú práve v Číne, ale aj pri výraznej zmene pomeru síl na svetovom trhu. Jednou z najprekvapivejších oblastí, v ktorých Čína v poslednom období rýchlo napreduje, je vývoj umelej inteligencie.

Čínsku AI sankcie nezastavili

Keď v roku 2022 americká spoločnosť OpenAI predstavila ChatGPT – revolučný nástroj vo svete umelej inteligencie –, situácia v Pekingu vyzerala beznádejne. Nielenže v danom čase podobný produkt Číňania nemali. Tamojší technologický sektor išiel v dôsledku prísnych regulácií od desiatich k piatim a spoločná kapitálová hodnota najväčších spoločností v sektore sa v priebehu dvoch rokov prepadla o viac ako jeden bilión dolárov.

Hovoríme o najväčších čínskych technologických firmách ako Alibaba, Tencent, Baidu, Meituan či JD.com.

Koncom roka 2024 sa však situácia dramaticky zmenila.

V novembri spoločnosť Alibaba a čínsky vývojár umelej inteligencie DeepSeek vydali model umelej inteligencie QwQ (Qwen wit Questions), ktorý v niektorých oblastiach výkonom konkuroval modelu o1-preview od spoločnosti OpenAI, publikovanom iba dva mesiace pred QwQ.

Takisto v novembri predstavil čínsky videoherný gigant Tencent open source model [model s otvoreným zdrojovým kódom, pozn. red.] Hunyuan-Large, zameraný na generovanie obrázkov a videí, ktorý podľa vyjadrenia spoločnosti prekonal v testovaní aj špičkové komerčné modely vyvinuté v USA, v niektorých ukazovateľoch dokonca aj najvýkonnejší variant modelu Llama 3.1 od spoločnosti Meta.

Najväčšiu pozornosť však zožala spoločnosť DeepSeek, ktorá v posledných dňoch roka 2024 vydala jazykový model s názvom DeepSeek-v3. Ten sa v súčasnosti teší titulu najlepšieho open source jazykového modelu roka 2024 a podľa testovania spoločnosti prekonáva vo viacerých ukazovateľoch aj vlajkový produkt OpenAI – GPT-4o.

Zdroj: DeepSeek

Takýto výkon čínskych technologických spoločností je obdivuhodný najmä preto, že roky čelili a naďalej vzdorujú západným protekcionistickým obmedzeniam, ktoré majú Peking odrezať od najpokročilejších mikročipov nevyhnutných na vývoj umelej inteligencie. Na to totiž treba tri veci: šikovných programátorov, dáta a hrubú výpočtovú silu.

Čína podľa všetkého talentovaných programátorov má a takisto aj prístup k dátam potrebným na trénovanie umelej inteligencie. No dostatočne výkonný hardvér vedia v súčasnosti poskytnúť prakticky iba dve americké firmy – Nvidia a AMD –, ktorých najpokročilejšie procesory určené pre datacentrá pozostávajú z mikročipov, ktoré sa vyrábajú na jedinom mieste – v taiwanskej továrni TSMC. Všetky tri spomenuté spoločnosti sa riadia americkými exportnými obmedzeniami voči Číne.

Niet pochýb o tom, že Peking sa západné reštrikcie snaží obísť. Pravdepodobne na to využíva pašovanie alebo masívne nákupy mikročipov ešte pred začatím uplatňovania reštrikcií.

Pre Spojené štáty je alarmujúce najmä zistenie výskumného pracovníka v oblasti politiky pre umelú inteligenciu Ritwika Guptu. Ten vo svojom výskume konštatuje, že čínska spoločnosť Tencent na trénovanie modelu Hunyuan-Large využila menej výkonný procesor GPU NVIDIA H20, ktorý ani nepodlieha americkým vývozným reštrikciám. Prakticky to znamená, že Číňania majú oveľa efektívnejší softvér, vďaka ktorému potrebujú menej výpočtovej sily, a tak spotrebujú aj menej elektrickej energie.

Ako bude vyzerať bilancia Pekingu k roku 2025

Umelá inteligencia nie je jediná oblasť, v ktorej sa čínskym vedcom podarilo zaznamenať významné úspechy. Často sa hovorí o oblasti elektromobilov a solárnych panelov, v ktorých sa Čína stala svetovým lídrom, pričom jej výrobky prekonali konkurenciu nielen technologicky, ale aj cenovo. Výrazný úspech zaznamenal Peking aj v železničnej doprave so svojimi rýchlovlakmi, takzvanými „bullet-trains“ [nábojové vlaky, pozn. red.], ktoré patria medzi najmodernejšie na svete.

Čína, ktorá v súčasnosti vedie v odvetví lítiových batérií, sa navyše aktívne zaoberá využitím alternatívnych nových materiálov – napríklad grafénu – pri výrobe batérií, čo je ďalšia sféra globálneho prvenstva Pekingu.

V oblasti letectva síce Čína vyvíja bezkonkurenčné bezpilotné lietadlá, ale pre západné sankcie naďalej zaostáva v produkcii komerčných lietadiel, v rámci ktorej pokročila len sčasti.

V ďalších spomínaných oblastiach sa Pekingu podarilo cez dotačné schémy a zvýhodňovaním bankových úverov pre vývojárske firmy pokročiť aspoň na úroveň, na ktorej sú čínski výrobcovia schopní konkurovať na svetovom trhu.

Čo sa týka oblasti informačných technológií, tam Peking zaznamenal významný pokrok v oblasti umelej inteligencie, no reštrikcie Západu ho stále držia o krok vzad v odvetví výroby najpokročilejších mikročipov. Tu preto dosahuje pokrok najpomalším tempom.

S blížiacim sa čínskym novým rokom, ktorý pripadá na 29. januára, však môže Peking bilancovať výsledky svojho desaťročného plánu konštatovaním, že v štyroch z desiatich strategických odvetví už dosiahol globálnu dominanciu – v modernej cestnej doprave, železničnej doprave, energetike a nových materiáloch.