Hovoríme o najväčších čínskych technologických firmách ako Alibaba, Tencent, Baidu, Meituan či JD.com.

Koncom roka 2024 sa však situácia dramaticky zmenila.

V novembri spoločnosť Alibaba a čínsky vývojár umelej inteligencie DeepSeek vydali model umelej inteligencie QwQ (Qwen wit Questions), ktorý v niektorých oblastiach výkonom konkuroval modelu o1-preview od spoločnosti OpenAI, publikovanom iba dva mesiace pred QwQ.

Takisto v novembri predstavil čínsky videoherný gigant Tencent open source model [model s otvoreným zdrojovým kódom, pozn. red.] Hunyuan-Large, zameraný na generovanie obrázkov a videí, ktorý podľa vyjadrenia spoločnosti prekonal v testovaní aj špičkové komerčné modely vyvinuté v USA, v niektorých ukazovateľoch dokonca aj najvýkonnejší variant modelu Llama 3.1 od spoločnosti Meta.

Najväčšiu pozornosť však zožala spoločnosť DeepSeek, ktorá v posledných dňoch roka 2024 vydala jazykový model s názvom DeepSeek-v3. Ten sa v súčasnosti teší titulu najlepšieho open source jazykového modelu roka 2024 a podľa testovania spoločnosti prekonáva vo viacerých ukazovateľoch aj vlajkový produkt OpenAI – GPT-4o.

Takýto výkon čínskych technologických spoločností je obdivuhodný najmä preto, že roky čelili a naďalej vzdorujú západným protekcionistickým obmedzeniam, ktoré majú Peking odrezať od najpokročilejších mikročipov nevyhnutných na vývoj umelej inteligencie. Na to totiž treba tri veci: šikovných programátorov, dáta a hrubú výpočtovú silu.

Čína podľa všetkého talentovaných programátorov má a takisto aj prístup k dátam potrebným na trénovanie umelej inteligencie. No dostatočne výkonný hardvér vedia v súčasnosti poskytnúť prakticky iba dve americké firmy – Nvidia a AMD –, ktorých najpokročilejšie procesory určené pre datacentrá pozostávajú z mikročipov, ktoré sa vyrábajú na jedinom mieste – v taiwanskej továrni TSMC. Všetky tri spomenuté spoločnosti sa riadia americkými exportnými obmedzeniami voči Číne.

Niet pochýb o tom, že Peking sa západné reštrikcie snaží obísť. Pravdepodobne na to využíva pašovanie alebo masívne nákupy mikročipov ešte pred začatím uplatňovania reštrikcií.

Pre Spojené štáty je alarmujúce najmä zistenie výskumného pracovníka v oblasti politiky pre umelú inteligenciu Ritwika Guptu. Ten vo svojom výskume konštatuje, že čínska spoločnosť Tencent na trénovanie modelu Hunyuan-Large využila menej výkonný procesor GPU NVIDIA H20, ktorý ani nepodlieha americkým vývozným reštrikciám. Prakticky to znamená, že Číňania majú oveľa efektívnejší softvér, vďaka ktorému potrebujú menej výpočtovej sily, a tak spotrebujú aj menej elektrickej energie.

Ako bude vyzerať bilancia Pekingu k roku 2025

Umelá inteligencia nie je jediná oblasť, v ktorej sa čínskym vedcom podarilo zaznamenať významné úspechy. Často sa hovorí o oblasti elektromobilov a solárnych panelov, v ktorých sa Čína stala svetovým lídrom, pričom jej výrobky prekonali konkurenciu nielen technologicky, ale aj cenovo. Výrazný úspech zaznamenal Peking aj v železničnej doprave so svojimi rýchlovlakmi, takzvanými „bullet-trains“ [nábojové vlaky, pozn. red.], ktoré patria medzi najmodernejšie na svete.

Čína, ktorá v súčasnosti vedie v odvetví lítiových batérií, sa navyše aktívne zaoberá využitím alternatívnych nových materiálov – napríklad grafénu – pri výrobe batérií, čo je ďalšia sféra globálneho prvenstva Pekingu.

V oblasti letectva síce Čína vyvíja bezkonkurenčné bezpilotné lietadlá, ale pre západné sankcie naďalej zaostáva v produkcii komerčných lietadiel, v rámci ktorej pokročila len sčasti.

V ďalších spomínaných oblastiach sa Pekingu podarilo cez dotačné schémy a zvýhodňovaním bankových úverov pre vývojárske firmy pokročiť aspoň na úroveň, na ktorej sú čínski výrobcovia schopní konkurovať na svetovom trhu.

Čo sa týka oblasti informačných technológií, tam Peking zaznamenal významný pokrok v oblasti umelej inteligencie, no reštrikcie Západu ho stále držia o krok vzad v odvetví výroby najpokročilejších mikročipov. Tu preto dosahuje pokrok najpomalším tempom.

S blížiacim sa čínskym novým rokom, ktorý pripadá na 29. januára, však môže Peking bilancovať výsledky svojho desaťročného plánu konštatovaním, že v štyroch z desiatich strategických odvetví už dosiahol globálnu dominanciu – v modernej cestnej doprave, železničnej doprave, energetike a nových materiáloch.