Podľa Indexu vedeckých miest na rok 2024, prílohy prestížneho časopisu Nature, sa polovica z dvadsiatich najlepších vedeckých miest nachádza v Číne. Peking a Šanghaj obsadili prvé dve priečky, čím predbehli aj tradičné centrá vedeckého výskumu, ako je New York. Tento úspech nie je náhodný, ale výsledok systematických investícií Pekingu do vedy a technológií.

Čína už v roku 2015 predstavila ambiciózny plán s názvom Made in China 2025, ktorého cieľom je dosiahnuť globálnu dominanciu v desiatich kľúčových technologických sektoroch. Tieto sektory zahŕňajú informačné technológie, robotiku, letectvo, lodnú dopravu, železničnú dopravu, poľnohospodárske stroje, modernú cestnú dopravu, energetiku, nové materiály a farmáciu.

Nešlo len o plané reči. Výrazný pokrok Pekingu je viditeľný v špičkových výskumných centrách, ktoré sa nachádzajú práve v Číne, ale aj pri výraznej zmene pomeru síl na svetovom trhu. Jednou z najprekvapivejších oblastí, v ktorých Čína v poslednom období rýchlo napreduje, je vývoj umelej inteligencie.

Čínsku AI sankcie nezastavili

Keď v roku 2022 americká spoločnosť OpenAI predstavila ChatGPT – revolučný nástroj vo svete umelej inteligencie –, situácia v Pekingu vyzerala beznádejne. Nielenže v danom čase podobný produkt Číňania nemali. Tamojší technologický sektor išiel v dôsledku prísnych regulácií od desiatich k piatim a spoločná kapitálová hodnota najväčších spoločností v sektore sa v priebehu dvoch rokov prepadla o viac ako jeden bilión dolárov.