Jozef Onačilla

Medzinárodný trestný súd (ICC) vznikol na základe mnohostrannej medzinárodnej zmluvy s názvom Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu (Rome Statute of the International Criminal Court). Slovenská republika je od 1. júla 2002 zmluvnou stranou Rímskeho štatútu, podobne ako mnoho iných krajín sveta.

Medzinárodný trestný súd so sídlom v Haagu bol zriadený s právomocou vykonávať medzinárodnú trestnú jurisdikciu nad fyzickými osobami za spáchanie najzávažnejších zločinov, ako sú genocída, zločiny proti ľudskosti, vojnové zločiny a zločin agresie. Vznik tejto inštitúcie mal predstavovať akúsi svetovú istotu trestného stíhania osôb, ktoré svojím postavením presahujú národné hranice či možnosti jednotlivých štátov.

Verejnosť si môže ICC v mediálnych výstupoch zamieňať aj s Medzinárodným súdnym dvorom (ICJ), ktorý má rovnako sídlo v Haagu. ICJ je jedným zo šiestich „hlavných orgánov“ Organizácie Spojených národov na rovnakom základe ako Valné zhromaždenie, Bezpečnostná rada, Hospodárska a sociálna rada (ECOSOC), Poručenská rada a Sekretariát, a jediný, ktorý sa nenachádza v New Yorku.

ICJ je najvyšším súdom, na ktorý sa môžu obrátiť vnútroštátne súdy, pričom spor sa môže prerokovať len vtedy, ak ho o to požiada jeden alebo viacero štátov. Medzinárodný trestný súd sa zaoberá trestnou agendou, a ICJ zaoberá skôr štátnou zodpovednosťou než individuálnou vinou. Rozsudok ICJ môže určiť, či štát, ktorý je účastníkom prípadu, porušil medzinárodné právo a nariadiť reparácie (vrátane záruk neopakovania, ako aj finančnej kompenzácie alebo reštitúcie) za takéto porušenie.