V podobnom duchu sa niesla kritika poslankyne za hnutie Slovensko Veroniky Remišovej. Aj ona sa pýta, či údaje obyvateľov SR nie sú v ohrození alebo neboli ukradnuté. Ján Mrva, bývalý predseda Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, upozornil na možné straty dát so slovami, že vybavené podania na kataster z týždňa pred hackerským útokom môžu byť stratené.

Ján Hargaš, poslanec za Progresívne Slovensko, kritizoval komunikáciu ministrov o tejto téme a označil ju za absolútne zlyhanie. Podľa jeho vyjadrenia ministri tejto vlády zámerne poskytujú úplne zmätočné a nepravdivé informácie.

Podobné vyjadrenie poskytol predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka. Kritizoval vládu za nedostatočné riešenie problému a označil „únos katastra“ za totálny škandál. Podľa jeho vyjadrení je ohrozený realitný trh, hypotekárny trh i kolaudácie a ľudia nevedia nakladať so svojím majetkom.

Minister vnútra hovorí o šírení poplašnej správy

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok označil útok na informačný systém katastra za bezprecedentný a spomenul útok s možným rovnakým páchateľom aj v Ruskej federácii. Eštok zároveň verejnosť ubezpečil, že slovenské inštitúcie majú príslušné systémy zálohované a k žiadnym stratám údajov nedošlo, a preto budú všetky aj obnovené.

Vyjadrenia opozičných politikov v tejto súvislosti sú podľa ministra Šutaja Eštoka na úrovni trestného činu šírenia poplašnej správy a budú sa nimi zaoberať orgány činné v trestnom konaní. Podľa názoru ministra vnútra sú vyjadrenia opozície iba strašením a rozoštvávaním verejnosti, ako aj šírením nenávisti.

Príkladom poplašnej správy sú falošné bombové hrozby

Verejnosť môže poznať pod trestným činom šírenia poplašnej správy pomerne početne medializované falošné bombové oznámenia, ktorými sa páchatelia snažia ochromiť súdy alebo, v poslednom období, aj školské zariadenia.

Nedávne masívne falošné oznámenia o uložení bombových zariadení v školách po celom Slovensku prinútili štát konať, a začal sa zaoberať adekvátnou a efektívnou ochranou voči takýmto útokom, ktoré dokážu ochromiť policajné a záchranné zložky štátu.

Podstata trestného činu šírenia poplašnej správy teda spočíva v tom, že niekto úmyselne šíri správy, o ktorých vie, že sú nepravdivé.

Trestný zákon pre naplnenie skutkovej podstaty tohto trestného činu ďalej vyžaduje, aby takéto úmyselné šírenie nepravdivej poplašnej správy bolo schopné vyvolať vážne znepokojenie aspoň časti obyvateľstva nejakého miesta.

Poplašná správa je taká, ktorá je svojím obsahom spôsobilá vyvolať vážne znepokojenie vo forme strachu, úzkosti či paniky. Správa sa môže týkať skutočností minulých, prítomných alebo aj budúcich.

Nevedomosť neznamená úmyselné šírenie nepravdy

Výroky opozičných politikov skutočne môžu vyvolať vážne znepokojenie v časti verejnosti, no chýba im podstatná náležitosť pre začatie trestného stíhania a to - úmyselné šírenie vedome nepravdivých správ. Poslancom opozície totiž iba veľmi ťažko možno pripisovať pojem "nepravdivé" k ich vyjadreniam, ktoré má oprávnene zrejme každý občan tejto krajiny v súvislosti s útokom na kataster.

Všetky výhrady politikov totiž smerujú k otázke bezpečnosti napadnutých dát. A tá pramení z nedostatočnej informovanosti o tom, čo sa vlastne stalo.

Na objektívne ubezpečenie, že sa nič nestalo, pritom nestačí vyhlásenie ministra Šutaja Eštoka o „zálohovaných dátach“, keď kataster nefunguje od 5. januára 2025, a s ním aj množstvo ďalších vecí na to naviazaných. Strohé konštatovanie ministra vnútra bez možnosti toto tvrdenie objektívne overiť v právnom zmysle nemôže zakladať domnienku, že poslanci šírili nepravdivé správy, lebo minister povedal, že nie sú pravdivé.

Ak by sa aj našiel vyšetrovateľ, ktorý by v právnej rovine uveril verzii o naplnení skutkovej podstaty trestného činu šírenia poplašnej správy zo strany opozičných politikov iba preto, že jednoducho neuverili tvrdeniam ministra vnútra a ďalej kritizovali nefunkčný systém katastra a kládli súvisiace otázky, rozhodne by musel zohľadniť aj iné skutočnosti.

Sloboda prejavu politika by hrala významnú rolu

Od začatia trestného stíhania vo veci až po obvinenie konkrétnych politikov za ich výroky je dlhá cesta. Vyšetrovateľ by musel objektívne vyhodnotiť, že konkrétny výrok je nepravdivý, že bol úmyselne šírený daným politikom iba za účelom vzbudenia strachu v časti verejnosti, a preto došlo k spáchaniu trestného činu šírenia poplašnej správy. V tomto momente by bolo zaujímavé odôvodnenie a vyhodnotenie skutočnosti zo strany vyšetrovateľa, ako mohli poslanci vedieť, že správa je nepravdivá.

Aj laik si pritom vie celkom bezpečne vyhodnotiť rozdiel medzi objektívne trestným šírením poplašnej správy v podobe falošných bombových vyhrážok a poslaneckou kritikou najväčšieho kybernetického útoku v dejinách Slovenskej republiky. Uvedené platí o to viac, ak o ochrane dát ubezpečil iba minister vnútra svojím vyhlásením počas situácie, keď systém katastra stále nie je obnovený.

Pri informačnej situácii okolo útoku na kataster je jednoducho vysoko nepravdepodobné, že sa nájde vyšetrovateľ s právnickým vzdelaním, ktorý uvidí v daných výrokoch poslancov šírenie poplašnej správy. V podmienkach Slovenskej republiky však nie je možné vylúčiť ani túto možnosť, a preto bude musieť takýto vyšetrovateľ pri začatí trestného stíhania vziať do úvahy aj rozsah slobody prejavu poslanca.

Poslanec má z podstaty svojho mandátu rozšírené medze prejavu, v ktorých môže hyperbolizovať alebo iným spôsobom zveličovať svoje tvrdenia pre potreby zaujatia svojho voliča. S ohľadom na rozsiahlu judikatúru európskych aj vnútroštátnych súdov by bolo rovnako zaujímavé sledovať, akým spôsobom by sa vyšetrovateľ vysporiadal s obranou poslancov v tejto rovine a prisúdil ich výrokom trestnoprávnu zodpovednosť.

Odsúdenie čo len jedného opozičného poslanca je veľmi nepravdepodobné

Aj v prípade vznesených obvinení voči opozičným poslancom, či dokonca podaných obžalôb zo strany prokuratúry na súd možno bezpečne konštatovať, že pri danom skutkovom stave je veľmi nepravdepodobné čo i len jediné právoplatné odsúdenie poslanca v tejto veci.

V čase rozsiahleho hackerského útoku, ktorý ochromil celú spoločnosť spolu s inými ekonomicko-bezpečnostnými problémami krajiny, je skutočne pozoruhodné vidieť snahu vládnych predstaviteľov stíhať svojich politických oponentov za ich výroky. Najmä, ak z hľadiska práva na to nie je ani najmenší dôvod.

Táto snaha o trestné stíhanie pritom pôsobí o to zvláštnejšie, že vládna moc do dnešného dňa nedokázala riadne uchopiť očividné, preukázateľné a masívne porušovania zákonov z minulého obdobia, ako v prípade pandémie, ku ktorému má štát jednoznačné závery NKÚ.

Podobných prípadov by sa našlo mnoho. No kritika nefunkčného katastra medzi ne rozhodne nepatrí.