Lenka Potočná: Pre návštevníka vytvárajú infocentrá často prvý dojem o destinácii

Asociácia informačných centier Slovenska má novú prezidentku. Na základe rozhodnutia správnej rady sa ňou stala riaditeľka Združenia cestovného ruchu Vysoké Tatry Lenka Potočná.

Prezidentka Asociácie informačných centier Slovenska a riaditeľka Združenia cestovného ruchu Vysoké Tatry Lenka Potočná. Foto: archív Lenka Potočná

Do funkcie prezidentky AICES na dvojročné obdobie nastúpi od 17. januára 2025.

Prezidentom sa mohol stať ktokoľvek z päťčlennej správnej rady, čo podľa vás rozhodlo o vašom zvolení?

Voľby prezidenta boli minulý týždeň, kedy sa členovia zhodli na mojom mene aj vzhľadom k tomu, že Vysoké Tatry sú top destinácia. V Tatrách prevádzkujeme dve informačné centrá. Členovia správnej rady tiež vidia aktivity, ktoré robíme ako Združenie cestovného ruchu Vysoké Tatry ako prevádzkovateľ infocentier. Takže zrejme tieto skúsenosti a aj skúsenosti z riadiacej funkcie rozhodli. Mohol to byť ktokoľvek z nás. Návrh odstupujúcej správnej a dozornej rady bol zvoliť na post prezidentky moju osobu. Ostatní členovia sa zhodli a jednohlasne súhlasili. Nebol iný protikandidát.

Ja som sa už pri zvolení do správnej rady vyjadrila, že každý člen, ktorý do toho išiel, musel si byť vedomý, že práve on sa môže stať prezidentom a musel mať ujasnené, že to prináša zodpovednosť a úlohy, na ktoré sa musel vopred pripraviť.

S čím ste išli do vedenia AICES-u? Kam by ste chceli asociáciu posunúť v nasledujúcom období?

Odstupujúce vedenie AICES-u urobilo kus dobrej práce. Priority na najbližšie obdobie sú jasné. Jednak zvýšiť povedomie o informačných kanceláriách nielen voči návštevníkom a turistom, ale aj voči verejnosti ako takej. Informačné kancelárie majú dôležitú úlohu, o čom sa presviedčame denne. Prioritou bude nielen ich udržanie, ale i zvyšovanie štandardu poskytovaných služieb.

Ide nielen o technické vybavenie, ale aj personálne nastavenie, vzdelávanie zamestnancov, ale i ponuku služieb. Všetkým nám záleží na ekológii a s tým aj súvisiacim udržateľným cestovným ruchom, ktorý do značnej miery môže ovplyvniť aj činnosť informačných kancelárií v spolupráci s oblastnými organizáciami cestovného ruchu alebo inými združeniami, ktoré podporujú činnosť informačných centier.

[link url =https://standard.sk/858175/statny-tajomnik-harbulak-chceme-viac-zahranicnych-turistov-ale-nie-na-ukor-slovakov]

Kde teda vidíte AICES o dva roky?

Určite je potrebné dostať informačné kancelárie ešte viac do pozornosti činiteľov, ktorí rozhodujú o financovaní, aby sa aj organizácie prevádzkujúce infocentrá mohli uchádzať o granty či inú pomoc. To bude naša úloha, aby sme sa informačné inštitúcie snažili dostať do schém, aby mohli žiadať financie. Možno práve to je cesta, ktorou by sme si mohli pomôcť a vylepšovať naše služby.

Akým spôsobom sú upravené štandardy pre informačné kancelárie?

Modely financovania informačných centier sú rôzne. Spadajú pod samosprávu, alebo ich prevádzkujú občianske združenia, prípadne sú v súkromných rukách. Štandardy poskytovaných služieb by mali byť rovnaké, aby sme sa vedeli aj porovnať, ale hlavne aby informácie a výsledný efekt, ktorý má z informačnej kancelárie ísť navonok, spĺňali určité normy a približovali sa, alebo aj preskočili niektoré iné destinácie.

V rámci AICES-u máme vypracované štandardy a pravidlá. Každá informačná kancelária, ktorá sa chce stať členom AICES-u musí spĺňať určité technické, personálne aj materiálne normy, ku ktorým sa zaväzuje. Je na nás, aby sme aj v rámci legislatív viac podporili činnosť informačných úradov a hlavne poukázali na ich dôležitosť.

Existuje vôbec ideálny model pre fungovanie informačných kancelárií?

Ideálny, prípadne univerzálny model je asi ťažké nájsť už len preto, lebo informačné inštitúcie sú veľmi rôznorodé. Je iné prevádzkovať veľké infocentrum v Bratislave, Košiciach či Prešove a iné napríklad v Rožňave alebo vo Svidníku, kde sú iné možnosti.

Mne sa veľmi páči informačné centrum v Terchovej, ktoré je orientované aj na marketingový model. Snaží sa byť čo najviac samostatné a doplnkovými službami sa pokúša posúvať štandard a rozvoj služieb. Tam je to však už o vstupe súkromného kapitálu. Je ťažké nájsť jeden univerzálny model.

[link url =https://standard.sk/853955/martin-novotny-horske-strediska-pocituju-na-pobytoch-vplyv-utokov-medvedov]

V čom je význam, dôležitosť informačných centier?

Cestovný ruch nie sú len hotelierstvo, gastronómia či doprava, ale aj informačné kancelárie. Tie sú prvým kontaktným miestom pre turistu, ktorý príde do destinácie. Práve infocentrá sú často tými, ktoré vytvárajú prvý dojem pre návštevníka.

V prípade ekonomických problémov sa najmä v samosprávach zvykne popri výdavkoch na kultúru či šport šetriť medzi prvými aj na infocentrách. Je to tak?

Kríz sme zažili už veľa. Treba si uvedomiť, že aj programové vyhlásenie vlády definuje, že cestovný ruch má byť jednou z priorít. V budúcnosti chceme poukazovať aj na to, čo si vláda nastavila a k čomu sa v istom zmysle zaviazala. Budeme sa snažiť hľadať možnosti, možno aj z externých zdrojov, ako by sme podporovali činnosť informačných kancelárií. Tým, že je rôznorodý model fungovania infocentier, je to komplikovanejšie, ako keby spadali pod nejakú jednu univerzálnu schému.

Dokážu si informačné inštitúcie na seba zarobiť? Sú vôbec ziskovou záležitosťou?

Informačné kancelárie nie sú ziskovou záležitosťou, pretože až na 90 percent je ich zmyslom poskytovanie údajov. O informáciách sa síce hovorí, že sú najdrahšie, ale návštevník, keď príde do centra, chce bezplatne leták, zadarmo brožúrku. Oni však nie sú zadarmo. Vždy ich musí niekto vytlačiť a zaplatiť. Každá informačná kancelária má však možnosť predaja doplnkového tovaru. U nás v Tatrách napríklad poskytujeme aj poistenie na hory. Ďalšou možnosťou sú sprievodcovské služby, ktoré ponúkajú niektoré infocentrá.

Čo v súčasnosti najviac trápi prevádzkovateľov informačných kancelárií?

Financie sú asi v každej sfére nedostatkový artikel. Pociťujeme však problém nájsť kvalitných zamestnancov. Nestačí len dokonale ovládať slovenčinu. Nutná je jazyková vybavenosť, ale je potrebná aj znalosť okolia. Môžete mať skvelého pracovníka, ktorý rozpráva troma-štyrmi jazykmi, ale ak nepozná destináciu a nemá k nej vzťah, nevyzná sa v tom, tak je problematické tohto zamestnanca aj motivovať a udržať, pretože proces zaúčania je veľmi zdĺhavý. Nájsť dnes hotového človeka je veľmi ťažké. Práca v informačnej kancelárii je však veľmi zaujímavá. Je to práca s ľuďmi.

[link url =https://standard.sk/851021/lyziarske-strediska-pre-rast-nakladov-a-dane-upravili-ceny-na-kysuciach-ich-nemenili]

Dokážu však informačné kancelárie zaplatiť človeka, ktorý vie aj niekoľko jazykov a vyzná sa v regióne?

Závisí to aj od lokality. My v Tatrách máme šťastie, že máme zamestnancov, ktorí u nás robia už dlho. Pomáhajú nám aj brigádnici. Samozrejme, finančné ohodnotenie pracovníkov nie je také, aké by sme si želali. Určite by sme sa chceli posunúť aj v tejto sfére. Túto prácu môže robiť len ten, koho to baví. Je to istým spôsobom poslanie. Človek tu musí nájsť aj iný rozmer. Vidím to denno-denne pri rozhovore s návštevníkmi. Naši zamestnanci odovzdávajú aj kus seba. Je to aj o emócii, o vzťahu k horám. Je to aj o dobrom pracovnom kolektíve, a to tiež robí veľa.

Pracovníci informačných kancelárií sa určite stretnú aj so zvláštnymi a možno aj úsmevnými otázkami a požiadavkami turistov...

Určite áno. Takéto otázky nám potom zlepšia deň. Stále sa stáva, hlavne v prípade cudzincov, že na Rysoch je autobusová zastávka. Tak sa informujú, kedy tam ide autobus, pýtajú sa na grafikon, alebo či sa môžu dostať lanovkou na Gerlachovský štít. Prípadne keď sú zimné podmienky a povieme, že treba mať vo výbave mačky, tak nie každý rozumie tejto terminológii a niektorí si myslia, že naozaj je nevyhnutné mať so sebou živé zvieratá nie technické zariadenie. Turisti naozaj niekedy dokážu prekvapiť.