Najväčšia čínska zbraň: schopnosť sebaobetovania sa pre celok

Prezident Si svojim občanom hovorí, že od nich bude vyžadovať veľké úsilie a obete. Tieto obete však majú zmysel, pretože otvoria novú historickú éru pre celý čínsky ľud, a teda aj pre jeho deti. Celý plán má za cieľ posilniť schopnosť vzdať sa okamžitých výhod pre získanie väčšieho zisku v budúcnosti. Je to schopnosť znášať utrpenie pre dobro národa.

Takáto rétorika bola vždy úspešná počas vojny. Môžeme tu vidieť paralelu so slávnym Churchillovým prejavom, ktorý zaznel 13. mája 1940, keď povedal: „Nemám čo ponúknuť okrem krvi, driny, sĺz a potu.“ Mimochodom, aktuálna čínska rétorika už po desaťročia využíva rovnaké slogany, ktoré dávajú jasne najavo, že Čína je vo vojne proti USA.

Čínska komunistická strana si plne uvedomuje svoju výhodu oproti Západu. Možno povedať, že žiadny politik – ani Donald Trump – si nemôže dovoliť žiadať také veľké obete od svojich ľudí. Nejde o to, že by to nemohol vysloviť. Hlavný problém nie je v komunikácii, ale v realite.

Západ je konzumná spoločnosť, ktorá je postavená výhradne na uspokojovaní svojich bezprostredných potrieb. Čokoľvek, čo mi bráni v spotrebe, sa vníma ako zlo, ktoré treba čo najrýchlejšie odstrániť, aby som sa dostal k svojmu objektu túžby.

Táto kríza sa netýka iba spôsobu, ako konzumujeme a bavíme sa. Aj keď tu je to vidieť najviac. Neschopnosť odriekať si vedie k problémom s obezitou. Všeobecne rastie závislosť od všetkých druhov nerestí – od alkoholu po lacný dopamín spôsobený konzumáciou sociálnych sietí a seriálov. To vidíme. No napríklad v zamestnaniach, ktoré si zo svojej podstaty vyžadujú sebaobetovanie a nemôžu byť predmetom obchodu – ako napríklad vojaci, policajti, hasiči alebo zdravotníci –, sa v súčasnosti snažíme týchto ľudí preplácať, ale aj tak to nefunguje. Kto chce dnes disciplínu a obetovať sa pre druhých?

Nesmieme mať ilúziu, že čínski občania sú altruisti, ktorí čakajú len na to, aby vám pomohli. Opak je pravdou. Všeobecne ázijské krajiny nemajú pre západný altruizmus veľké pochopenie. Čínska konzumácia a spotreba nie sú na rovnakej úrovni ako v západnom svete. Čínski boháči sú v Európe a najmä vo Francúzsku známi svojou rozmarnosťou. Ale ide o niečo iné.

Oni vedia, že kedykoľvek sa môže stať, že strana im tieto privilégiá môže odňať a vyžadovať si od nich sebaobetovanie. A zároveň čínski občania vedia, že so štátnym aparátom sa nežartuje a neznesie žiadny odpor a dokáže si ísť tvrdo za svojím.

To napríklad ukázala Čína pri covidových opatreniach, keď už väčšina sveta opustila drakonické opatrenia, zatiaľ čo Čína držala svojich občanov pod tvrdou kontrolou bez hocijakých subvencií a dotácií. Pre čínsku vládu to bol test, ako ďaleko môže zájsť v opatreniach bez toho, aby riskovala povstanie. A tieto údaje sa môžu v blízkej dobe hodiť.

Stávka na produkciu

Čína využíva ďalšie výhody, ktoré plynú z celkového nastavenia čínskej spoločnosti, ako napríklad schopnosť vytvárať dlhoročné plány a koncepcie. To je ďalšia schopnosť, ktorá na Západe dnes nie je prítomná. Aj veľké americké technologické firmy majú svoje dlhodobé plány maximálne na tri roky. Čo bude o desať rokov, si nikto nedokáže ani predstaviť, nieto aby bol schopný podriaďovať svoje kroky desaťročnému plánu.

Čínsky dlhodobý plán je postavený na posilnení produkcie. To znova len potvrdzuje, že Čína sa pripravuje na dlhú vojnu. Vo vojnovej ekonomike sa totiž hospodárstvo neriadi spotrebiteľom, ako je to teraz v ekonomikách západného typu, ale rozhoduje to, čo sa môže vyrobiť. Vo vojne totiž môžete veľmi rýchlo prísť o prírodné, ale aj o ľudské zdroje. Primárne úsilie vojnovej ekonomiky je produkcia vojenskej techniky, ako aj spotrebného tovaru, ktorý zaistí fungovanie populácie.

Čína dlhodobo za pomoci štátnych peňazí dotuje výstavbu výrobných kapacít, ktoré sú však už dnes primárne orientované na domácu spotrebu a potreby.

Rovnako tak sa snaží ovládnuť celé odvetvie produkcie. Veľmi dobrým príkladom sú práve elektroautá. Čína je prítomná už pri ťažbe nerastných surovín, ako je lítium a kobalt. Je schopná dodávať ťažobné stroje a ľudí, ktorí dokážu bane spravovať, následne spracovávať nerastné suroviny a potom mať na starosti celú výrobu finálnych produktov od elektrobatérií až po elektroautá.

Pripravený protivník

Nie je to tak, že by Čína mala celú situáciu pod kontrolou. Naopak, v poslednom čase musí riešiť veľké problémy, ako je veľké zadlženie naprieč celou ekonomikou a spomaľujúcu ekonomiku. Veľkou ťažkosťou pre čínskych súdruhov je pokles produktivity práce. Je daný tým, že väčšina veľkých firiem a bánk je štátna alebo pološtátna. Administratívny aparát sa stáva neefektívnym a veľmi zle sa adaptuje na okamžité zmeny.

Čína rovnako zápasí s ekonomickými problémami prameniacimi zo stagnácie celého sektora. Typickým príkladom môže byť trh so smartfónmi, ktorý už dosiahol svoju saturáciu. Každý v Číne aj vo svete má prakticky svoj smartfón. Čína nemôže už očakávať, že tento sektor bude výrazne ťahať čínsku ekonomiku. V poslednom období sa často skloňuje v spojení s čínskou ekonomikou slovo deflácia. Takže problémov vnútorných aj vonkajších existuje v Číne veľké množstvo.

Čína zďaleka nemá vyhraté a možno ani nie je v lepšej pozícii ako USA, ale čo je isté, že nemárni čas a pripravuje sa neustále na vyostrovanie konfliktu. To je veľká výhoda Číny. Je pripravená na stret a pripravuje svoju populáciu na ťažké časy. My si, naopak, myslíme, že sa situácia ešte nejako zvrtne k lepšiemu, všetko sa urovná a nájde sa dohoda. Aj toto riešenie existuje. Ale v dejinách sa už mnohokrát ukázalo, že šťastie praje pripraveným.