Pravicoví súdruhovia woke ľavice. Ako sa prejavuje infekcia vírusom mysle

Zoznámte sa s novým šéfom, rovnakým ako bol ten starý. Slová zo starej rock'n'rollovej hymny Won’t Get Fooled Again od skupiny The Who sa často používajú na vyjadrenie skepsy voči zmenám, ktoré sa prezentujú ako revolučné. V konečnom dôsledku sa šéf od šéfa, jedna vládnuca trieda od druhej, až tak veľmi nelíši. To je veľmi zjednodušené tvrdenie – medzi šéfmi môžu byť veľmi výrazné rozdiely, veci nezostávajú vždy rovnaké, veci sa môžu dramaticky zmeniť, ale len do určitej miery.

Snahy o zmenu spoločnosti budú vždy obmedzené povahou ľudskej existencie, povahou človeka. A tiež „duchom doby“, ktorý môže zásadne ovplyvniť zmýšľanie tých, ktorí napríklad vo verejnej sfére pôsobia ako nezmieriteľní protivníci. Vďaka čomu sú si v niektorých ohľadoch podobní, dokonca zameniteľní.

Na súčasnom Západe je vo vzduchu cítiť očakávanie zmeny. K moci sa dostávajú sily, ktoré sľubujú zásadnú korekciu či priamo deštrukciu tradičného straníckeho systému a deklarujú odhodlanie ísť ešte ďalej – odstaviť od vplyvu a moci vrstvu súčasných západných elít, politických, byrokratických (deep state), mediálnych, kultúrnych a ďalších. Za svoju ideológiu považujú národný konzervativizmus (ich oponenti pre to používajú emotívnejšie a pejoratívnejšie výrazy), pričom sa prezentujú ako odmietnutie všetkého, čo sa dnes nazýva „woke“. Pristavím sa pri tomto slove.

Je to termín, ktorý pôvodne používala progresívna ľavica na označenie ľudí vo vlastných radoch. Ľudí „woke“, prebudených, teda schopných vnímať a analyzovať systémovú nespravodlivosť západného sveta, mieru, do akej má byť presiaknutý rasizmom, sexizmom, homofóbiou a inými predsudkami. Vidieť, ako spoločenské pravidlá, deklarované ideály, kultúra, interpretácie dejín slúžia jedinému cieľu – udržiavať systematický útlak menšín všetkého druhu, podporovať a ospravedlňovať nadvládu bieleho heterosexuálneho muža.

"Prebudené" woke prostredie charakterizujú nielen spoločné idey, ale aj spôsoby ich presadzovania: „kultúra rušenia“ (cancel culture), ritualizovaná sebakritika, posilňovanie dohľadu na úkor slobody prejavu (slová sú násilie), tendencia tvrdo posudzovať nielen ideových oponentov, ale aj súputníkov, ktorí v nejakom ohľade (napríklad jediným výrokom) zišli zo „správnej cesty“, sklon k performatívnosti.

Dnes toto slovo častejšie používajú kritici súčasného progresivizmu na označenie všetkého, čo je s ním a vlastne aj so svetom zlé. Hovoria, že Woke je deštruktívna ideológia, ktorá rozkladá Západ zvnútra. Elon Musk rád používa termín „woke vírus mysle“, nákaza mysle. V inom zmysle, než to Musk zamýšľal, to môže byť výstižný výraz. Nákaza si totiž nevyberá, šíri sa všetkými smermi a je jej jedno, ako jej cieľ rozmýšľa o otázkach politiky a kultúry. Napáda každého, kto je jej vystavený a z nejakého dôvodu nie je imúnny.

Prísne ideologicky, slovo woke sa vzťahuje na progresívnu ľavicu alebo jej časť. Toto slovo však možno vnímať aj na označenie určitej mentality, myslenia, vyjadrovania, správania. Dôležité je nielen to, čo sa hlása, ale aj to, ako sa k tomu dospelo a na základe akých predpokladov. Infekcia vírusom mysle sa môže z ideologického hľadiska prejavovať rôznymi spôsobmi, ale môžu to byť príznaky tej istej choroby. 

Ak sa pozrieme za rozporuplné koncepcie a heslá dnešných pokrokárov a reakcionárov, môžeme vidieť až prekvapivú podobnosť. Práve preto sa začína hovoriť o „woke pravici“.

Pojem sa začal častejšie používať koncom minulého roka. O jeho definíciu sa pokúsil napríklad britský publicista, satirik a podcaster ruského pôvodu Konstantin Kisin. Tento termín používa na označenie časti tábora MAGA [z politického sloganu Make America Great Again, ktorý spopularizoval Donald Trump, pozn. red.], ktorý tvoria ľudia často mladší a veľmi (niekedy extrémne) aktívni na internete.

Debaty v online svete sa však amerikanizovali v nebývalej miere – je to vidieť nielen na témach, ale aj na jazyku a memečkách, ktoré sa v nich používajú, a rovnako rýchlo sa spolu s nimi šíria aj rôzne spôsoby myslenia.

Kisin vidí nasledujúce spoločné znaky woke ľavičiarov a woke pravičiarov. Spája ich presvedčenie, že človeka rozhodujúcim spôsobom určuje príslušnosť k skupine definovanej na základe čiastkovej identity. V tomto ohľade sú woke pravičiari zrkadlovým obrazom progresívnej ľavice. Pre ňu sú bieli heterosexuálni muži zdrojom všetkého zla, na druhej strane má online pravica blízko k bielemu identitarizmu a niektoré jej prejavy sú neskrývane mizogýnne.

Dá sa povedať, že oba tábory rozhodne odmietajú tradičný liberálny (v pôvodnom zmysle slova) univerzalizmus. Radi klasifikujú ľudí podľa rôznych charakteristík – napríklad online pravica si nedávno obľúbila pojem „nízke IQ“. Spoločnú majú tiež apriórnu nedôveru voči inštitúciám, najmä ak nie sú pod ich ideologickou kontrolou. Odmietajú mainstreamový výklad dejín, ktorý je podľa woke ľavice aj pravice výsledkom manipulácie elít, ktoré sa prostredníctvom neho snažia sami seba legitimizovať. Progresívna ľavica dekolonizuje dejiny a snaží sa odhaľovať rasistov a utláčateľov v predtým uctievaných osobnostiach. 

Nová online pravica odmieta doteraz prevládajúci výklad moderných dejín skôr konšpiračným spôsobom, ktorý je v mnohom dosť blízky vnímaniu západnej radikálnej ľavice a americkej kontrakultúry z konca minulého storočia. Jej predstavy boli tiež plné ďalekosiahlych konšpirácií a manipulácie s realitou. 

Woke ľavica a pravica môžu z rôznych strán dospieť k rovnakému záveru.

Progresívny ľavičiar vidí vo Winstonovi Churchillovi krvilačné kolonialistické monštrum. Hviezda hnutia MAGA Tucker Carlson, ktorého Kisin považuje za najvýraznejšiu postavu woke pravice, zasa nedávno vo svojej relácii venoval veľa vysielacieho času amatérskemu historikovi Cooperovi – podľa Carlsona najpoctivejšiemu vedcovi našej doby. Najväčším zloduchom druhej svetovej vojny bol podľa neho Churchill, nie Hitler. Nájdite rozdiel. Časť woke pravice sa zhoduje s progresívnou ľavicou aj v podstatnejšej a aktuálnejšej otázke, ktorou je blízkovýchodný konflikt a štát Izrael.

Woke progresívec aj pravičiar sú presvedčení, že bojujú za oslobodenie všetkých tých obetí útlaku a manipulácie. Sami seba však považujú za súčasť elitnej skupiny. Svedčí o tom už samotný termín woke – prebudenie medzi spiacimi. 

Na online pravicu sa často používa termín „redpilled“ (červenotabletkoví), odvodený od populárneho filmu Matrix. Jeho hrdina si vezme červenú pilulku a nezvratne zmení svoj život. Stáva sa členom malej skupiny vidiacich, ktorí pochopili, že takzvaná normalita je simulácia.

Spôsob, ako stroje klamú ľudí, ktorí sú v skutočnosti uväznení a umŕtvení v akýchsi kójach a využívaní ako zdroj energie pre vládnuce stroje. Tí, ktorí „prezreli“ zľava i sprava, pociťujú hlbokú potrebu vnímať sa ako členovia malej skupiny rebelov vo svete, kde väčšina ľudí trpí – v ľavicovom zmysle falošným vedomím, v pravicovom zmysle sú títo trpiaci takzvanými NPC [nehráčskymi postavami v počítačovej hre, „hranej“ strojom, pozn. autora]. 

Prostredie radikálnej woke ľavice a pravice je v mnohých ohľadoch veľmi stádovité. Ľudia v ňom hovoria prefabrikovaným jazykom, komunikujú prefabrikované myšlienky a dávajú pozor, aby nikto nevybočil zo správnej línie. Stádovitosť sú však schopní vnímať len za hranicami svojho geta. Sami sú neochvejne presvedčení o jedinečnosti svojej individuality. Podliehajú plytkým vášňam davu a vzývajú ego, či už to má podobu kultu obete u ľavice, alebo priamočiareho zbožštenia sily, s ktorým sa možno stretnúť u online pravice.

Woke ľavica aj pravica sú silné v online svete, dalo by sa povedať, že tam vznikli a etablovali sa. A to je pravdepodobne základ všetkej ich podobnosti. Ich spoločným koreňom môže byť patológia online existencie. Potom nemusí až tak záležať na tom, aby sme sa stále dookola zaoberali tým, nakoľko a v čom sú ich jednotlivé prejavy ideologicky protichodné. 

Médium je posolstvo – napísal pred desaťročiami filozof Marshall McLuhan. Dôležitejší ako konkrétny obsah, myšlienky, ktoré akékoľvek médium (či už sú to noviny alebo sociálna sieť) prináša, je spôsob, akým samotné médium mení ľudí a ich vnímanie. 

Woke ľavica aj pravica vyjadrujú protichodné posolstvá, ale zároveň sú odrazom média, ktoré ich formovalo. Každá potrebuje tú druhú – ako strašiaka aj ako ľahké ospravedlnenie vlastných excesov: Oni začali. Sú horší! Veria, že si vzali červenú pilulku, rovnako ako hrdina filmu, ktorý si vďaka nej nevšimol manipuláciu mašinérie.

Ale stroj si aj ich prispôsobuje a pretvára na svoj obraz. Kdesi za neustálym krikom, veľkolepými rečami, hrozbami, roztlieskavaním aj preklínaním je počuť úzkosť človeka uväzneného v stroji a splývajúceho s ním.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.