Keď sa k tomu ešte pridá podozrenie na zahraničné zasahovanie, stačí mu to na spochybnenie výsledkov volieb: „Urobili sme to v Rumunsku, možno to budeme musieť urobiť aj v Nemecku.“
V Rumunsku Ústavný súd, ako je známe, anuloval prvé kolo prezidentských volieb, keď ho vyhral outsider-populista. O zásahu Európskej komisie do rozhodovania rumunských sudcov zatiaľ nič známe nie je, od Bretona to berme ako výron úprimnosti, ktorého niekedy bývajú schopní ľudia vzápätí po strate funkcie. Boj proti „extremistom“ je pre tento druh ľudí taký zásadný, že by ho pokojne viedli extrémistickými metódami, ako je spochybnenie volieb.
V Nemecku je dnes jedinou skutočnou opozíciou Alternatíva pre Nemecko (AfD). Kontrarozviedka ju obdaruje nálepkou „čiastočne extrémistická“, ale AfD extrémistická nie je. Niektoré body jej programu – odchod z EÚ, respektíve jej reset na „Európu národov“ (obrat pochádza od Charlesa de Gaulla) – sú radikálne, ale demokraciu neohrozujú.
AfD nespriada žiadne plány na masívne deportácie Nenemcov, nefantazíruje o zmenách hraníc, ústavu nechce zrušiť, ale naopak dodržiavať (dnes sa nedodržiava paragraf o azyle). Prečo teda tá hystéria vždy, keď by sa s Alternatívou malo zaobchádzať ako s normálnou stranou? Naposledy túto morálnu paniku Nemecko predviedlo, keď stranu podporil Elon Musk.
Rozhovor, ktorý na svojej sieti X viedol s predsedníčkou AfD Alicou Weidelovou, nebol nijako prevratný obsahom, bol prevratný poňatím: že niekto k Weidelovej na masovej platforme pristupuje ako k normálnej političke a nesnaží sa ju len strápniť alebo vytočiť.
AfD si ekonómku Weidelovú (začínala u Goldman Sachs, dotiahla to do predstavenstva investičnej divízie Allianzu) jednomyseľne odhlasovala za svoju kandidátku na kancelárku. Keď má AfD zjazd, nikto sa už nepozastaví nad tým, že sa odohráva doslova v stave obliehania, že niekoľko tisíc demonštrantov môže delegátom zatarasiť prístup do budovy a zjazd naberá oneskorenie, zatiaľ čo polícia, ktorá pred štyrmi rokmi brutálne rozháňala protesty proti lockdownom, nedokáže niekoľko hodín nastoliť poriadok.
Alternatíva si o mesiac pri volbách siahne na plus mínus 20 percent, čo je síce na stranu existujúcu iba desať rokov veľa, ale tentoraz jej to ešte nebude na nič. Doslova všetky zostávajúce strany sú ochotné v prípade nutnosti koalovať každá s každou, len aby „populistická pravica“ bola z hry. Napríklad v Durínsku sa kresťanskí demokrati nerozpakovali utvoriť vládu so stranou marxistky Sahry Wagenknechtovej.
Napriek tomu ďalšie štyri roky nemusia byť pre AfD stratené. Už čoskoro sa uvidí, či Musk svojím vecným prístupom k Weidelovej začal proces "dezinfikácie". Keby sa nejako stalo, že hystéria okolo AfD opadne, svet možno zistí, že Weidelová zastáva často rozumné pozície: strhnúť veterníky, znovu naštartovať jadrové elektrárne, sprevádzkovať plynovod Nordstream, zastaviť masové prisťahovalectvo, ktoré nesmeruje do spolkovej republiky, ale do nemeckého socálneho štátu.
Alternatíva sa pomaly doťahuje na svoju hlavnú konkurenciu a favorita volieb, kresťanskodemokratickú CDU. Zatiaľ čo rekord AfD v prieskumoch je 22 percent, CDU poklesla na 30. Tu je dôležité neprehliadnuť jednu zvláštnosť nemeckej politiky, ktorou je bavorský variant kresťanskej demokracie. CSU v Bavorsku býva vždy nad priemerom CDU vo zvyšku Nemecka. Teda kresťanskí demokrati majú v nebavorskom Nemecku o jedno dve percentá menej ako tých 30. Ak sa predseda CDU Friedrich Merz znemožní vo vláde so sociálnymi demokratmi, alebo dokonca zelenými, dostane sa AfD v preferenciách na dostrel.
Aj v kedysi takom stabilnom Nemecku teda môže začať hra o preformátovaní pravice. Pokročilý je tento pokus v Británii, kde sa Farageova Reform UK už dotiahla na toryovcov. V zárodkoch sa črtá aj v Česku. Zastaviť rekonfiguráciu na pravici bude a hocikde v Európe už je hlavný cieľ obrancov status quo.
Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.