Od 1. januára nadobudla platnosť nová vyhláška, ktorá umožnila lov vlka na území Slovenska. V sezóne 2025 bol lov povolený do 15. januára, pričom kvótu pre túto sezónu stanovili na 74 jedincov. Kvóty stanovilo ministerstvo pôdohospodárstva.
Ochranárske organizácie Aevis, My sme les, WWF Slovensko a Greenpeace Slovensko žiadajú Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR, aby vyhlášku, ktorá povoľuje lov vlkov, zrušilo a aby ostala zachovaná ich celoročná ochrana. O tom, či sa podarilo poľovníkom odloviť povolenú kvótu tejto šelmy, informoval na sociálnej sieti vo štvrtok štátny tajomník envirorezortu Filip Kuffa.
Podľa neho vyhláška určovala lokality, kde bolo vlka možné loviť. Povolenia lovu neboli bezbrehé a podmienky jasne stanovené. „Taktiež územia európskeho významu a de facto aj národné parky boli vyňaté z kvótového plošného lovu vlka. Podobné pravidlá na lov vlka platili na Slovensku aj v minulosti. Navyše, území, kde je v súčasnosti zakázané loviť vlka, je viac ako pred rokom 2021," informoval na sociálnej sieti Kuffa.
Podotkol, že viaceré odborné štúdie potvrdzujú stúpajúci trend populácie vlka na Slovensku. Rovnako, že na Slovensku aj v EÚ spôsobuje vlk významné škody na hospodárskych zvieratách.
„Na základe zmeny vyhlášky určenej kvóty bolo v roku 2025 odlovených 23 kusov jedincov vlka dravého. Verím tomu, že v ďalšej poľovnej sezóne, keď bude určená kvóta a jej výška, to výrazne prispeje k ochrane a zvyšovaniu našej poľnohospodárskej produkcie,“ uviedol vo štvrtok Kuffa.
„Ministerstvu životného prostredia sa dostalo pozitívnej reakcie hlavne od chovateľov oviec, ktorí vítajú túto zmenu, keď po troch rokoch sme znova obnovili kvótovaný a kontrolovaný lov vlka dravého na území Slovenska,“ doplnil štátny tajomník.
Povolenie vraj nebolo racionálne
„Cieľ toho lovu alebo povolenie lovu nie je racionálne, nie je ani systematické, ale je rýdzo poľovnícke a trofejné," informoval pred pár dňami na tlačovej konferencii riaditeľ organizácie Aevis Rastislav Mičaník spolu so zástupcami spomenutých ochranárskych organizácií.
Skritizoval, že vlky sa strieľajú bezdôvodne a náhodne. „Nie tie, ktoré by reálne spôsobovali nejaké škody, buď na hospodárskych zvieratách, alebo ohrozovali bezpečnosť a zdravie ľudí," dodal Mičaník s tým, že rezort nechráni prírodu, ale poľovnícke záujmy.
Vraj chýbali odborné argumenty
Marek Kuchta z iniciatívy My sme les pripomenul, že v rozporovom konaní k vyhláške, ktorá umožnila odstrel, neakceptovali odborné argumenty. Takisto, že odmietli diskusiu o finančnej podpore na strážne psy a elektrické ohradníky pre chovateľov oviec, ktoré podľa jeho slov škodám bránia oveľa účinnejšie než neadresný odstrel vlkov.
Tiež pripomenul slová ministra životného prostredia Tomáša Tarabu, ktorý koncom roka 2023 tvrdil, že škody spôsobené raticovou zverou poľnohospodárom sú násobne vyššie. Tie sa pohybujú ročne približne vo výške 20 miliónov eur. Škody spôsobené vlkmi sú popri tom zanedbateľné.
Porušenie európskej legislatívy
„Myslíme si, že je potrebné skončiť s lovom vlka a od septembra vlastne lov vlka zakázať," poznamenal Milan Janák z WWF Slovensko. Zároveň upozornil, že existujú aj podozrenia o porušení európskej smernice o biotopoch.
„Ministerstvo ignoruje odborné argumenty. Navyše, o opätovnom zavedení lovu a kvóte 74 jedincov pre sezónu 2024/2025 rozhodli slovenské orgány bez posúdenia možných vplyvov na populácie vlka dravého v územiach európskeho významu, v ktorých je tento druh predmetom ochrany. Tento postup je neakceptovateľný," doplnil Janák.