Začiatok otvoreného obchodného konfliktu

Tu môžeme podotknúť, že sa Joe Biden počas svojho mandátu rozhodol vyostriť konflikt s Čínou zákazom vývozu najpokročilejších technológií. Ide o strategické gesto, ktoré hovorí, že síce sa s Čínou bude obchodovať ďalej, ale USA urobí všetko preto, aby zabránili Číne v prístupe k technológiám dvadsiateho prvého storočia. Čína môže ďalej vyrábať, ale jej pokrok nesmie dosiahnuť tri oblasti: umelá inteligencia, najnovšie polovodičové čipy a kvantové počítače.

Administratíva Joea Bidena teda nenápadne, ale o to premyslenejšie vyhlásila Číne otvorenú obchodnú vojnu.

Trump bude v tomto smere pokračovať, ale nebude sa už obmedzovať iba na sektor najnovších technológií. Bude sa snažiť zákazy čo najviac rozšíriť predovšetkým na oblasti, v ktorých tento zákaz nemôže uškodiť americkým obchodným spoločnostiam. Ale aj tu veľmi skoro narazia na limity.

Staronový prezident sa pokúsi otočiť kormidlo v bilancii zahraničného obchodu s Čínou, ale rozdiel je obrovský. Napríklad za mesiac november Amerika exportovala tovar a služby do Číny za 12,7 miliardy dolárov. Dovoz z Číny potom dosiahol 37,7 miliardy dolárov. Bez mesiaca december je bilancia zahraničného obchodu pre USA v schodku 270 miliárd dolárov. A schodky trvajú už roky.

Bilancia zahraničného obchodu – Trumpov kľúč k pochopeniu sveta

Tu sa dostávame k samotnému jadru hesla Make America great again. Pre Trumpa toto úslovie znamená jedinú vec: všeobecne vyrovnať bilanciu zahraničného obchodu. Každá krajina, s ktorou má USA zápornú bilanciu zahraničného obchodu, je považovaná za nepriateľskú. Návod pre všetkých svetových lídrov, ako sa stať obľúbencom nového amerického prezidenta, je vyrovnať alebo dokonca preklopiť bilanciu zahraničného obchodu v prospech USA.

Trumpova logika je neúprosná. Bilancia zahraničného obchodu ukazuje finančné toky. Od roku 1995 čínsky zahraničný obchod končí v prebytku. Inak povedané, od roku 1995 Čína bohatne. Obrovský súčasný čínsky kapitál je dielom 30 rokov vytvárania prebytkov zahraničného obchodu. Spojené štáty sa nachádzajú presne v opačnej situácii. Od roku 1971 je ich bilancia zahraničného obchodu záporná. Naozajstné veľké nerovnosti v bilancii zahraničného obchodu nastali po roku 2000.

Na taký dlhodobý zlý stav amerického zahraničného obchodu je štvorročný Trumpov mandát veľmi krátky. Republikán môže vytvoriť pozitívnu tendenciu, ktorá však nepreklopí americký zahraničný obchod do plusu. Pomôcť Trumpovi v tomto sizyfovskom americkom úsilí má predovšetkým Európa. Ako?

Starý kontinent bude v nasledujúcich rokoch odoberať americký skvapalnený plyn. Čím bude tento plyn drahší, tým lepšie pre americkú bilanciu zahraničného obchodu. Druhou myšlienkou je potom známa požiadavka na päťpercentné výdavky na zbrojenie členských štátov v NATO. Z každého štátneho rozpočtu členskej krajiny si veľký diel odhryznú americké zbrojárske firmy. Problém je však v tom, že aj napriek týmto tromfom to stačiť nebude.

Americké zbrojárske manufaktúry a výrobcovia prepravných lodí na skvapalnený plyn budú potrebovať na svoje fungovanie určite niektoré výrobky made in China. Clá, vývoz plynu a ropy a zbrojenie nebudú stačiť na zvrat situácie. Trump a jeho administratíva to vedia. Obchodná vojna nebude stačiť a musí sa preliať aj na iné vojnové pole, a tým je menová vojna.

Okienko do minulosti

Spojené štáty boli v osemdesiatych rokoch minulého storočia konfrontované s inou ázijskou krajinou, ktorej HDP silne rástlo a mohlo vo veľmi vzdialenej budúcnosti ohrozovať USA. Tou krajinou bolo Japonsko.

Situácia bola v mnohých bodoch podobná. Japonská exportná ekonomika vyvážala ostošesť a nič na tom nemenil fakt, že ide o krajinu s limitovaným nerastným bohatstvom. Kapitál japonskej ekonomiky ležal predovšetkým v ľuďoch. Japonská pracovitosť a manažérsky dril sa stali povestnými. Krajina vychádzajúceho slnka disponovala veľkým množstvom kvalitných inžinierov.

Americká ekonomika sa cítila ohrozená, a preto v roku 1985 uzavrela dohodu v hoteli Plaza. Účastníci dohody – USA, Japonsko, Nemecká spolková republika, Francúzsko a Veľká Británia – sa dohodli, že spoločne oslabia americký dolár, čo malo za cieľ podporiť americký export a znížiť americký obchodný deficit. Inak povedané, presne tieto dva ciele sú snom Donalda Trumpa.

Dohodu si najviac odskákalo Japonsko, ktorého jen počas rokov 1985 až 1988 posilnil o viac ako polovicu voči doláru. Silná japonská mena nasypala piesok do rozbehnutej japonskej exportnej mašiny. Japonské výrobky dostali ťažkú ranu a výrazne stratili na konkurencieschopnosti oproti americkým. Silné zhodnotenie jenu potom viedlo k prasknutiu ekonomickej bubliny a následnej stratenej japonskej dekáde.

Trump tu má jasný návod, ktorý historicky fungoval, ako veľmi dobre odstreliť inú svetovú ekonomiku, ktorá vás ohrozuje. Má to však jediný háčik. Dohodu vtedy uzavreli štáty, ktoré boli spojencami USA a boli voči nim v podriadenom postavení. To nie je prípad Číny, ktorá nemá – na rozdiel od Japonska – na svojom území americké základne.

Dokáže oslabiť dolár?

Nie je to len prítomnosť americkej armády, ktorá robí rozdiel, ale celý makroekonomický kontext je oveľa zaujímavejší. Na začiatku roka 2025 je Amerika krajinou s obrovským dlhom, silným dolárom, rastúcou ekonomikou, vysokými úrokovými sadzbami a s infláciou, ktorá ešte nie je pod dvojpercentným inflačným cieľom. Toto všetko nehrá do kariet Donaldovi Trumpovi. Ak sa nič zásadne nezmení, americký dolár bude stále silný.

Čína má v rukách karty, ktoré Trumpovi situáciu neuľahčujú. Po dlhom čase čínska vláda ustúpila. Odhodlala sa na krok, ktorý desiatky rokov kritizovala na Západe, a to na politiku lacných peňazí. Čínska strana sa rozhodla stimulovať svoju ekonomiku. Jednak preto, aby lacné peniaze vyriešili problémy na čínskom realitnom trhu, a následne potom, aby dostupnosť úveru pomohla firmám a lokálnym samosprávam reštrukturalizovať dlh.

Dôsledok týchto rozhodnutí je, že čínsky jüan oslabil na rekordne nízku úroveň oproti americkému doláru. Jüan bol tak nízko, že Čínska centrálna banka začala bezprostredne intervenovať, aby svoju menu posilnila. Mala obavu, že taký slabý jüan by americká vláda mohla brať ako vyhlásenie menovej vojny. K tej sa síce schyľuje, ale nikto ju ešte nezačal. Trump nie je v dobrej situácii, pretože americký dolár je silný a čínsky jüan je slabý. A malo by to byť presne naopak. Ako z toho von?

Trump možno predvedie jeden zo svojich životných obchodov

Poďme si trochu zašpekulovať. Clá ani zákaz exportu najmodernejšej technológie problém zahraničného obchodu nevyriešia. Tieto opatrenia budú vytvárať na Čínu tlak, ale nemôžu zlomiť desaťročné tendencie. A tak Trump môže tieto opatrenia využiť na svoj povestný deal.

Číne môže ponúknuť zrušenie týchto opatrení a nové technológie, keď svoju menu posilní voči doláru. Pre krajinu draka to bude znamenať, že síce nechá v štichu realitný trh, ale na druhej strane si tým môže zaistiť vidinu ďalšieho ekonomického rastu v nasledujúcich rokoch. To by zodpovedalo čínskej mentalite: pár chvíľ trápenia s vidinou dlhých rokov prosperity. Úspech Trumpovej stratégie spoznáte vo chvíli, keď americký dolár začne klesať voči čínskemu jüanu.

To by sa všetko ešte možno dalo uskutočniť. No Trumpov problém je v tom, že svoju verziu obchodu musí hájiť nielen pred Číňanmi, ale musí na svoju stranu získať aj šéfa americkej Fedu, ktorý mu nebude komplikovať snahy o oslabenie amerického dolára. Ak zaujme americká centrálna banka tvrdý postoj voči Trumpovi, môže jeho snahu o deal potopiť hneď na začiatku mandátu.