Trend študovať na univerzite v zahraničí neustále rastie. Odlev mozgov zmierňujú cudzinci

Absolventov, ktorí v roku 2023 dokončili vysokoškolské štúdium na Slovensku, je 29 061. Pred viac ako desiatimi rokmi sa toto číslo pohybovalo na úrovni skoro 40 000 absolventov vysokoškolského štúdia. 

Slovenské verzus zahraničné

V prieskume pre Štandard sa väčšina žiakov stredných škôl, ale aj oslovených, ktorí v zahraničí študovali už dávnejšie, zhodla na tom, že vysoké školy sú za hranicami Slovenska kvalitnejšie, či už z pohľadu výučby, vybavenia alebo lepšej podpory a prístupu od profesorov. Respondenti si viac pochvaľujú výučbu zameranú na prax, ako učenie sa len zo skrípt. 

„Tu sa študent pozerá, ako profesor pracuje v ‚labáku‘, v školách, mimo Slovenska má každý prístup reálne chytiť do ruky to, o čom sa učí,” objasňuje rozdiel bývalá študentka jednej z vysokých škôl v Brne. 

[link url =https://standard.sk/836415/v-triedach-a-v-skole-nam-zastal-cas-tvrdi-hlavna-skolska-inspektorka]

„Ja študujem medicínu na Karlovej univerzite v Prahe. O medicíne na Slovensku som ani neuvažovala a ani som si prihlášku vtedy nedávala,” hovorí pre redakciu mladá Trenčianka. Okrem dostatočnej praxe a kvalitnejšej výuky spomína aj zvučné meno školy, pre ktoré sa rozhodla odísť študovať za hranice Slovenska. 

Na podanie prihlášok na Slovensku majú študenti posledného ročníka stredných škôl čas zväčša do marca až mája 2025.  

Absolventi zostávajú za hranicami žiť aj po škole

K dôležitým aspektom, prečo chcú dnešní stredoškoláci študovať v zahraničí, patrí aj lepšia možnosť uplatnenia po škole a vyhovujúcejšia životná úroveň z ekonomického pohľadu. Mnohí absolventi vysokých škôl tak zostávajú pracovať a žiť na mieste, kde aj študovali. 

„Skončila som zahraničnú univerzitu, lebo odbor, ktorý som chcela absolvovať, sa na Slovensku študuje veľmi ťažko a podmienky sú zároveň veľmi nedostatočné (slabá knižnica, málo pedagógov, rivalita…),” spomína jedna z oslovených, ktorú na daný odbor prijali aj v Bratislave. Ako však vraví, do Rakúska odišla bez váhania, lebo štúdium tam bolo kvalitatívne „úplne iný level”. 

Keďže nepochádzala z rodiny, z ktorej jej mohli rodičia na štúdium veľa prispievať, bola nútená od prvého semestra na pol úväzku aj pracovať. „Napokon som sa už na Slovensko nevrátila. Ostala som žiť, kde som aj vyštudovala,” dodáva na záver. 

Rakúske verejné univerzity podľa prieskumov navštevovalo pred desiatimi rokmi asi 1 500 študentov zo Slovenska. Od roku 2003 počet mierne klesol a slovenskí študenti začali preferovať iné krajiny. Podľa dostupných dát si za posledné roky stredoškoláci vyberajú pre svoje ďalšie štúdium v zahraničí krajiny ako Česká republika, Spojené Kráľovstvo, Maďarsko, Dánsko, Rakúsko. 

Nie vždy je dôvod renomé školy

Ďalšia oslovená bývalá študentka, dnes už matka, mala na prestup zo slovenskej vysokej školy na univerzitu v zahraničí osobný dôvod. „Môj priateľ bol zo Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (UK) a keďže sme dva roky počas bakalárskeho štúdia na Slovensku každý druhý týždeň ‚lietali‘ tam a späť, tak jedna z možností bola ísť študovať na magisterský titul do Spojeného kráľovstva,” uvádza. 

[link url =https://standard.sk/824111/drucker-vydavky-na-vzdelavanie-na-slovensku-patria-medzi-najnizsie-v-eu]

Motiváciou pre ňu bolo i štúdium v cudzom jazyku s víziou, že po absolvovaní Liverpool John Moores University v UK bude mať jej titul signifikantnú hodnotu v porovnaní s diplomom zo Slovenska a ako vraví, bude mať viac možností v rámci pracovných príležitostí. 

Respondentka pochádza z okresu Piešťany, no po úspešnom ukončení univerzity zostala žiť, pracovať a založila si rodinu v Británii, kde získala aj britské občianstvo. „Nemám v pláne sa vrátiť na Slovensko,” zhrnula na záver. 

Deti sa na štúdium v zahraničí pripravujú už odmalička

V minulosti bolo oveľa bežnejšie, že študenti odchádzali na nejaké zahraničné stáže až po prvých stupňoch štúdia na Slovensku, v dnešnej dobe do zahraničia odchádzajú už maturanti.

„V súčasnosti je jasne pozorovateľný trend, že rodičia šetria malým deťom, aby mohli absolvovať za hranicami už strednú školu,” konštatuje ďalšia respondentka z Košíc, ktorá v minulosti prešla zo slovenskej (nemenovanej) univerzity zo štúdia prírodovedných vied na zahraničnú vysokú školu. 

Podľa nej generácia dnešných 30-ročných až 40-ročných sa zo štúdia v cudzine ešte vracala s úmyslom založiť si rodinu na Slovensku a pomôcť svojim rodičom. „Táto mladšia generácia už odchádza s tým, že vlastní rodičia ich aj seba dlhodobo pripravujú na to, aby v zahraničí ostali a späť sa nevracali,” spresňuje oslovená.

Ako vraví, dnešní študenti odchádzajú omnoho lepšie vybavení a začína to už tým, že sú oveľa lepší v cudzích jazykoch. Už na stredných školách si budujú kontakty so zahraničím, sú draví a celá ich integrácia v cudzej spoločnosti je omnoho rýchlejšia.

[link url =https://standard.sk/853189/oxfordska-univerzita-celi-obvineniu-zo-znizenia-standardov-aby-naplnila-ciele-v-rozmanitosti]

Názor študovať na VŠ v zahraničí schvaľuje aj matka troch detí z Palárikova, ktorá si pre redakciu spomenula na svoje štúdium vysokej školy na Slovensku. „Po univerzite som bola dva roky v Nemecku na študijnom pobyte, ale to bol priepastný rozdiel,” ozrejmuje. 

Podľa nej sú momentálne už len internáty na rovnakej, ak nie horšej úrovni. Jej tri deti (12, 14, 16 rokov) aj preto nemajú chuť na Slovensku študovať. V ich rodine sa už teraz skloňujú pre budúce štúdium krajiny ako Fínsko, USA alebo Anglicko. 

Aj naše univerzity môžu byť konkurencieschopné, hovorí študentská rada

Štandard na tému rastúceho trendu stredoškolákov odchádzajúcich ďalej študovať do zahraničia oslovil aj Študentskú radu vysokých škôl (ŠRVŠ). „Každý talent, ktorý odíde a zostane pôsobiť mimo našej krajiny, nám doma chýba – či už v podobe odborných znalostí, inovatívnych nápadov alebo prínosu k rozvoju spoločnosti,” reaguje na aktuálnu situáciu Matúš Lukačka, podpredseda pre vzťahy s verejnosťou.

Ako poznamenáva, podporujú myšlienku vycestovať do zahraničia, pretože medzinárodné skúsenosti prinášajú nesmiernu hodnotu nielen pre jednotlivca, ale aj pre krajinu, ak ich študenti využijú doma.

Podľa Lukačku sa pozitíva zo zahraničia dajú získať aj prostredníctvom programov, akým je Erasmus+, ktorý umožňuje mladým ľuďom zažiť štúdium v zahraničí, no zároveň ich udržiava v prepojení s domovinou. „Tento balans by mohol byť jednou z ciest, ako znížiť odlev mozgov a zároveň rozvíjať medzinárodnú perspektívu našich vysokoškolákov,” dodáva.

Podpredseda pre vzťahy s verejnosťou poukazuje na osobné dôvody každého zo študujúcich, prečo si chcú radšej vybrať zahraničnú univerzitu ako tú na Slovensku. Okrem systému vzdelávania a následnej praxe vyzdvihuje aj chuť zažiť niečo nové u mladých študentov. 

„Myslíme si, že slovenské univerzity majú svoju úroveň, no často sa im nedarí dostatočne zaujať mladých ľudí. Pre študentov je prirodzene lákavé zažiť niečo nové, napríklad nové mesto, kultúru, jazyk či prostredie. Táto chuť po zmene a medzinárodných skúsenostiach ich často vedie k tomu, aby skúsili štúdium v zahraničí,” objasňuje podpredseda. 

[link url =https://standard.sk/831891/mladistvi-problem-so-zavislostou-podcenuju-prezradili-ze-sa-k-cigaretam-dostanu-lahko]

Podľa neho študentom na Slovensku často chýba pocit uznania a možnosti spoločných aktivít, ktoré by ich viac motivovali a stmelili. „Prestíž zohráva dôležitú rolu, nakoľko sa študenti radšej pochvália tým, že študujú v zahraničí, čo ich okoliu môže signalizovať väčšiu obetu a ambicióznosť,” myslí si.

Predseda zo ŠRVŠ je presvedčený, že na to, aby slovenské univerzity opäť viac zaujali stredoškolákov, treba v prvom rade u nich klásť väčší dôraz na propagáciu a nielen tých v Bratislave, ale aj v ostatných regiónoch. 

„Slovensko má množstvo kvalitných škôl, ktoré môžu ponúknuť veľa, no nie sú dostatočne prezentované doma ani v zahraničí. Je potrebné ukázať Slovensku a svetu, že aj naše školy môžu byť konkurencieschopné,” uvádza. 

Medzi ďalšie dôležité aspekty, ktoré by bolo podľa predsedu nutné vyzdvihnúť, patria úspechy našich absolventov pôsobiacich v zahraničí, ktorí sú oceňovaní na medzinárodnej úrovni. Taktiež by bolo dôležité posilniť váhu študentstva v slovenskej spoločnosti. 

„Univerzity, študenti a akademické prostredie by mali byť zdrojom hrdosti, nie kritiky alebo podceňovania,” domnieva sa Lukačka.

Na záver ešte upozorňuje, že v konečnom dôsledku je dôležité, aby sme sa nehanbili za naše vysoké školy, študentov a akademické prostredie.

Je potrebné vrátiť dobré meno našim univerzitám

Redakcia sa vo veci veľkého poklesu absolventov zo slovenských vysokých škôl obrátila aj na jednotlivé vzdelávacie inštitúcie. 

Miroslav Žitňák z Technickej fakulty Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre a zároveň predseda Rady ZO na univerzitách a vysokých školách vníma túto tému ako komplexný problém spoločnosti.

„Na jednej strane to môže byť pozitívne, pretože mladí ľudia získavajú cenné skúsenosti, jazykové zručnosti a širší pohľad na svet,” informuje Žitňák. Na druhej strane to poukazuje na nedostatky slovenského vysokoškolského systému, ktorý pri veľmi častých zmenách a novelách zákonov nedokáže dostatočne prilákať a udržať talentovaných poslucháčov. 

„Situácia je alarmujúca, pretože skoro každý piaty slovenský vysokoškolák dnes študuje v zahraničí, pričom až 70 percent z nich odchádza do Českej republiky. Táto tendencia predstavuje obrovskú stratu talentu a potenciálu, ktoré by mohli byť využité na Slovensku,” špecifikuje Žitňák. 

Ako ďalej predseda rady uvádza, Slovensko tak zároveň prichádza o celoživotnú pridanú hodnotu vo výške niekoľko miliónov eur na jedného vysokoškolsky vzdelaného človeka, ktorý ostane pracovať v zahraničí.

Zároveň plne chápe dôvody, prečo si študenti čoraz viac vyberajú štúdium na vysokých školách v cudzine. „Zahraničné univerzity často ponúkajú vysokoškolákom zrekonštruované ubytovanie, lepšie vybavené knižnice, stretávajú sa s odborníkmi z praxe, čo zvyšuje ich šance na úspešnú kariéru,” sumarizuje.

Na margo lepších podmienok uvádza, že slovenské vysoké školy často bojujú s nedostatočným financovaním, ubytovaním z minulého storočia a málo flexibilnými študijnými programami.

[link url =https://standard.sk/856767/drucker-chce-zvysovat-platy-podla-vysledkov-ziakov-odborari-nevylucuju-zdravotnicky-scenar]

Žitňák by v prvom rade zlepšil financovanie univerzít, čím by sa zvýšila kvalita vzdelávania. Dôležitá je podľa neho aj investícia do modernizácie infraštruktúry a technológií, ktoré by spravili školy atraktívnejšími. Ako ďalší bod spomína posilnenie a prepojenie štúdia s praxou a podporu stáže v rámci Slovenska.

Taktiež by zaviedol motivačné štipendiá pre talentovaných študentov, ktorí ostanú študovať doma. Podporil by tiež medzinárodnú spoluprácu, aby mohli slovenské vzdelávacie inštitúcie ponúkať flexibilnejšie programy aj v angličtine. 

Na druhej strane je podľa Miroslava Žitňáka dôležité motivovať aj pedagógov zlepšením pracovných podmienok a platov pre vysokoškolských učiteľov. „Hlavne je potrebné vrátiť dobré meno našim univerzitám, toto záleží aj od ministerstva, ale aj od politických predstaviteľov, aby neznižovali svojimi vyjadreniami dôveryhodnosť našich vysokých škôl.”

Mladí ľudia ovplyvnení organizovanými skupinami

K téme sa vyjadril aj Karol Krajčo, vedecko-výskumný pracovník Fakulty sociálno-ekonomických vzťahov na Trenčianskej univerzite Alexandra Dubčeka v Trenčíne a zároveň i predseda Rady ZO na univerzitách a vysokých školách.

Krajčo stúpajúcu tendenciu študovať v zahraničí vidí ako mimoriadne vážnu situáciu pre vzťah ponuky a dopytu po vzdelanej a kvalifikovanej pracovnej sile na trhu práce s negatívnym výhľadom pre demografický vývoj, starnutie populácie, ako aj hospodársky rast.

Podľa neho sa treba zamyslieť aj nad ďalším z dôvodov, prečo študenti odchádzajú. „Jednou z príčin môže byť, že v našej spoločnosti existujú organizované skupiny, ktoré z rôznych dôvodov vysielajú zavádzajúce a negatívne signály smerom k mladým ľuďom o ich uplatnení po skončení štúdia.”  

Ako druhý významný faktor uvádza poskytnutie rôznych sociálnych a ekonomických benefitov, ktoré ako zahraniční študenti získavajú pri štúdiu.

Vedecko-výskumný pracovník oceňuje, že ministerstvo školstva v spolupráci s vysokými školami spustilo projekt prezentácie možností štúdia na Slovensku formou spoločnej prezentácie na domácich a zahraničných vzdelávacích veľtrhoch, ktoré sú prioritne určené uchádzačom o vysokoškolské štúdium. Rovnako tiež súhlasí s vytvorením podporných a motivačných schém pre študentov, ktorí sa rozhodnú študovať doma.

Karol Krajčo na záver ešte dodáva, že záujem o štúdium na Trenčianskej univerzite napriek všeobecnému slovenskému poklesu medziročne vzrástol o 17 percent. A to aj z dôvodu záujmu zo strany zahraničných študentov študovať na Slovensku. Kým v akademickom roku 2023/2024 si na univerzitu v Trenčíne podalo prihlášku 312 uchádzačov zo zahraničia, v roku 2024/2025 to bolo už 465. 

Ministerstvo o problémoch vie. Robí kroky k zlepšeniu

Podľa vyjadrení, ktoré Štandardu zaslalo Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR (MŠVVaM) sa súčasné vedenie rezortu od svojho nástupu snaží meniť naratív o slovenskom vysokom školstve. Ako uvádza, jedným z cieľov do budúcnosti bude „vyzdvihovať kvality a prezentovať ich širokej verejnosti”. 

Ministerstvo školstva momentálne implementuje viacero nástrojov, ktoré priamo aj nepriamo majú znížiť odlev ‚mozgov‘ do zahraničia. 

„Jedným z nich je aj štipendijná schéma pre talentovaných poslucháčov, vďaka ktorej rezort školstva každý akademický rok podporuje približne 4 500 štipendistov,” informuje rezort, pričom cieľom je zohľadniť výsledky maturantov zo strednej školy, teda výsledky z externej časti maturitnej skúšky a tiež výsledky zo súťaží (olympiády, ďalšie vedomostné alebo umelecké súťaže a projekty). 

Odbor komunikácie a marketingu ministerstva ozrejmuje, že o štipendium sa budú môcť uchádzať študenti denného štúdia aj od nového akademického roka, ktorý začne od septembra 2025. 

„Výška štipendia pre I. a II. stupeň štúdia domácich študentov bude celkovo štyritisíc eur za jeden akademický rok,” dodáva ministerstvo.

Medzi ďalšie opatrenia, ktorými rezort zlepšuje podmienky pre poslucháčov vysokých škôl na Slovensku, patria aj zmeny v systéme akreditácie, ktoré zohľadnili európske štandardy a odporúčania.

„Ich cieľom je zabezpečiť vzdelávanie orientované na študenta, zapojenie frekventantov, ale aj zamestnávateľov do tvorby a úprav študijných programov.”

Ako ďalej informuje, v roku 2023 Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo získala vďaka týmto reformám členstvo v EQAR – Európsky register pre zabezpečovanie kvality pre vysokoškolské vzdelávanie, čím Slovensko predbehlo aj Českú republiku. 

[link url =https://standard.sk/816624/pavlina-zije-bez-ruk-v-zahranici-ma-brali-ako-cloveka-na-slovensku-ako-hendikepovanu]

Čo sa týka najaktuálnejších krokov zo strany ministerstva smerom k štúdiu na slovenských univerzitách, rezort bližšie špecifikuje, že koncom roka 2024 bola vyhlásená výzva z eurofondov na podporné služby pre študentov, aby vysoké školy cielene podporovali poslucháčov v prechode štúdiom, v zvládaní problémov spojených so štúdiom, ale aj osobných ťažkostí a podobne.

Ministerstvo sa zameriava aj na konkrétnych vysokoškolákov, a to napríklad v oblasti medicíny. „Veľkou pomocou pre študentov medicíny, ale aj pedagogických zamestnancov lekárskych fakúlt verejných vysokých škôl je podpora rezortu školstva v podobe zaobstarania prístupov do digitálnej vzdelávacej platformy AMBOSS.”

Práve táto platforma poskytuje komplexné zdroje a nástroje na štúdium, prípravu na skúšky a klinickú prax. 

Ministerstvo školstva zároveň zabezpečí pre lekárske fakulty verejných vysokých škôl prístup do platformy UpToDate, klinického rozhodovacieho nástroja, ktorý poskytuje prístup k aktuálnym, overeným a odbornými lekármi recenzovaným informáciám, čo pomáha pri diagnostike, liečbe a starostlivosti o pacientov.

Úbytok študujúcich na slovenských univerzitách súvisí aj s nižšou populáciou

Na záver treba ešte dodať, že pokles študentov na slovenských vysokých školách súvisí aj s demografickým vývojom. Kým v roku 2014 bolo podľa štatistického úradu na Slovensku 19-ročných stredoškolákov asi 60 991, v súčasnosti by ich podľa predbežných odhadov mohlo byť na hranici 54 000.