V posledných rokoch, najmä od začiatku prvého prezidentského obdobia Donalda Trumpa, sme zo Spojených štátov počuli čoraz hlasnejšie varovania analytikov, predstaviteľov spravodajských služieb a samotných politikov pred rastúcim nebezpečenstvom čínskej špionáže a jej operácií v západných štátoch. Ide o jednu z mála kľúčových otázok, na ktorej sa v zámorí ešte stále zhodujú oba hlavné politické tábory.
Donald Trump počas svojho prvého funkčného obdobia zaviedol viacero opatrení na zabránenie čínskym nelegálnym aktivitám na území USA, prijal prísnejšie právne predpisy na boj proti zahraničnému vplyvu a udelil silnejšie právomoci bezpečnostným zložkám. Tieto nástroje boli následne zachované aj za Trumpovho nástupcu Joea Bidena.
Pokiaľ ide o čínske hrozby, odborníci poukazujú najmä na viaceré oficiálne čínske iniciatívy (vládne plány) v oblasti hospodárskeho a technologického rozvoja, ktorých cieľom je rozhodujúcim spôsobom zvýšiť vplyv Číny na svetovej scéne, a to najmä na úkor Západu.
Ide o zoznam oznámených konkrétnych cieľov pre čínsku ekonomiku a technologický sektor s konkrétnymi termínmi. Tieto iniciatívy vyvíjajú tlak na čínske spoločnosti a štátne agentúry, aby ich splnili, a západní spravodajskí pracovníci pravidelne uvádzajú, že nárast čínskych nelegálnych vpádov a krádeží v rámci priemyselnej špionáže koreluje s termínmi ich spustenia. Cieľom Pekingu je vybudovať dominantnú mocnosť, ktorá bude úplne sebestačná v kľúčových technológiách a stane sa svetovým lídrom vo výskume a vývoji.
Pre mnohých môže byť prekvapením, že tieto iniciatívy Číny nie sú žiadnym tajomstvom. Veľmi dobre ich poznáme z čínskych verejných oficiálnych dokumentov a pekinskí predstavitelia o nich hovoria otvorene. Stačí čítať a počúvať.
Prvá z iniciatív má názov „Made in China 2025“. Ide o strategický plán, ktorý menuje 10 domácich čínskych priemyselných odvetví, z ktorých sa čínska vláda snaží do roku 2025 odstrániť akékoľvek zahraničné technológie. Cieľom iniciatívy je zároveň posunúť vnímanie Pekingu ako výrobcu druhoradých produktov na vyšší level. Medzi prioritné technológie, pri ktorých čínske vedenie požaduje úplnú sebestačnosť, patria najmä letecký priemysel, biofarmaceutické výrobky a energeticky účinné vozidlá. Plnenie plánu je stále na dobrej ceste, hoci pôvodný termín sa Pekingu nepodarí dodržať.
Druhou z iniciatív, ktoré treba spomenúť, je plán stať sa do roku 2050 „svetovým lídrom v oblasti vedy a techniky“. Zaväzuje Čínu, aby do konca plánovacieho obdobia rozvinula svoje kapacity pre „domáce inovácie“ a skokovo sa dostala na vedúce pozície v nových odvetviach založených na vede. Podľa tohto plánu bude Čína do roku 2030 investovať okolo troch percent svojho hrubého domáceho produktu do výskumu a vývoja (oproti 1,34 percenta v roku 2005), zvýši podiel technologického sektora na hospodárskom raste na viac ako 60 percent a zníži svoju závislosť od dovozu technológií na maximálne 30 percent. Jednou z technologických oblastí, v ktorej sa Čína snaží dominovať, sú lítiové batérie.
Plán zároveň cieli na to, aby sa Čína stala jednou z piatich najväčších krajín na svete, pokiaľ ide o počet patentov na vynálezy udelených čínskym občanom, a aby vedecké práce čínskych autorov patrili medzi najcitovanejšie na svete.
Ďalším národným cieľom je takzvaná „vojensko-civilná fúzia“ (MCF). Prezident Si Ťin-pching osobne dohliada na komisiu pre rozvoj MCF. Jej cieľom je umožniť Číne vytvoriť technologicky najvyspelejšiu armádu na svete. Ako vyplýva z názvu, kľúčovým prvkom je odstránenie bariér medzi čínskym civilným výskumom (vrátane civilného vysokého školstva) a vojenským priemyslom. Peking tak tlačí univerzity do toho, aby sa venovali vývoju zbraní alebo technológií dvojakého použitia.
Čína túto stratégiu realizuje nielen prostredníctvom vlastného výskumného úsilia, ale aj získavaním a kopírovaním špičkových svetových technológií s cieľom dosiahnuť vojenskú prevahu. Zapojenie civilných univerzít prináša pre západné inštitúty veľkú komplikáciu – je veľmi ťažké rozlíšiť, s kým môžu európske a severoamerické univerzity bezpečne spolupracovať. V súčasnosti sú už súčasťou tohto plánu niektoré z najlepších čínskych univerzít, ktoré majú netransparentné vojenské výskumné laboratóriá a vedecké tímy.
S podobným cieľom vznikla iniciatíva s názvom Tisíc talentov. Čína dnes dohliada na stovky talentových plánov. Všetky motivujú svojich členov k získavaniu zahraničných technológií potrebných na dosiahnutie čínskych národných, vojenských a hospodárskych cieľov. Peking vyzýva profesorov a výskumníkov, aby sa do plánov pre talenty prihlásili. Uprednostňujú sa tí, ktorí majú odborné znalosti alebo prístup k technológiám, ktoré Čína nemá.
Účastníci uzatvárajú podľa americkej FBI zmluvy s čínskymi univerzitami alebo spoločnosťami (často spojenými s čínskou vládou), pričom sa zvyčajne zaväzujú podriadiť sa čínskym zákonom a deliť sa s novým technologickým vývojom alebo prelomovými objavmi len s Čínou (tieto informácie nemôžu poskytnúť svojmu americkému zamestnávateľovi alebo hostiteľovi bez osobitného povolenia). Táto kontroverzná prax zahŕňala mnoho prípadov, keď boli konkrétne osoby odsúdené za priemyselnú špionáž.