Američania sú posadnutí rebríčkami svojich prezidentov. Tradične prvé tri miesta obsadzujú prvý držiteľ úradu George Washington, Abraham Lincoln, ktorý vybojoval občiansku vojnu a zrušil otroctvo, a Franklin Roosevelt, ktorý USA previedol veľkou hospodárskou krízou a druhou svetovou vojnou. Hodnotenie ostatných býva poplatnej dobe.

Napríklad Harry Truman, v čase konca svojho mandátu extrémne neobľúbený, zažil renesanciu po konci studenej vojny, keď sa ukázalo, že jeho politika položila základy na konečné víťazstvo. Naopak, tretí prezident Thomas Jefferson, tradične radený na špicu rebríčka, sa v poslednom období prepadá, pretože bol otrokár. Skorý Bidenov odchod vyvolal špekulácie, kam ho budúci historici zaradia. Panuje všeobecná zhoda, že niekam dole.

Spočiatku od Bidena nikto veľa neočakával. Počas svojej prvej volebnej kampane naznačoval, že sa chce uchádzať iba o jedno volebné obdobie. Do Bieleho domu kandidoval predovšetkým preto, aby zastavil Donalda Trumpa. Akonáhle toto nebezpečenstvo pominie, plánoval odísť do dôchodku a odovzdať opraty mladším. Krátko po začiatku mandátu ale radikálne zmenil plány. Môžu za to predovšetkým dvaja ľudia: Donald Trump a historik Jon Meacham.

Výsledky volieb v roku 2020 tomu nasvedčovali. Biden síce vyhral, ale demokratická kontrola Senátu bola veľmi neistá. Výsledok závisel od dvoch kresiel v štáte Georgia, kde sa kvôli tesnému hlasovaniu muselo usporiadať druhé kolo. Georgia tradične volí skôr pravicovo, očakávalo sa teda víťazstvo republikánov. Potom sa však neočakávane do celej záležitosti vložil Trump. Označil voľby v Georgii za vopred zmanipulované a tvrdil, že nemá zmysel vôbec chodiť k urnám. Vypočul ho dostatok republikánov a demokrati senzačne vyhrali. Zrazu sa Biden mohol spoľahnúť na spriatelený Kongres.

Meacham je známy historik ovenčený Pulitzerovou cenou za svoj životopis prezidenta Andrewa Jacksona. V marci 2021 Meacham zorganizoval stretnutie medzi Bidenom a skupinou historikov v Bielom dome. Cieľom bolo odovzdať Bidenovi skúsenosti minulých administratív. Biden zo stretnutia odišiel presvedčený, že môže byť novým Franklinom Rooseveltom. Výsledkom bola ambiciózna agenda nazvaná Build Back Better (voľne preložené Znovu lepšie stavať), ktorá mala prestavať americkú ekonomiku a spoločnosť podobne ako Rooseveltove reformy v 30. rokoch počas veľkej hospodárskej krízy.

Výsledkom bolo niekoľko obrích zákonov, ktorých hlavným dôsledkom bola inflácia. Najdrahším z nich bol American Rescue Plan (Americký záchranný plán) v hodnote 1,9 bilióna dolárov, ktorý mal vrátiť americkú ekonomiku na úroveň pred pandémiou covidu.

Mnoho ekonómov, napríklad aj bývalý minister financií Billa Clintona Larry Summers, varovalo, že balíček je príliš veľký a spôsobí vysokú infláciu, čo sa tiež stalo. Biden ale nebol schopný povedať demokratickým kongresmanom a senátorom „nie“ a do balíčka zahrnul všetky ich požiadavky. Niekedy ich nápady úplne paralyzovali funkčnosť zákonov a balíčkov. Nevyužilo sa napríklad 42 miliárd dolárov určených na rozšírenie širokopásmového pripojenia do odľahlých oblastí USA, pretože súvisiace regulácie boli príliš komplikované.

Roztočená inflácia spojená s pochybnou zahraničnou politikou, katastrofálne stiahnutie z Afganistanu a váhavá politika ohľadom Ukrajiny a Izraela vytvorili obraz Bidena, ktorý sa nepodobá druhému Franklinovi Rooseveltovi, ale skôr Jimmymu Carterovi, všeobecne považovanému za najhoršieho prezidenta od druhej svetovej vojny.

Biden mohol svoju reputáciu zachrániť, keby včas oznámil, že sa naozaj nebude uchádzať o druhé volebné obdobie. To by umožnilo usporiadať primárky a nasadiť niekoho schopnejšieho, než bola viceprezidentka Kamala Harrisová. Biden tiež mohol tvrdiť, že urobil všetko pre porážku Trumpa. Teraz sa jeho neskorý odchod z kampane považuje za jeden z dôvodov Trumpovho víťazstva.

Výsledok je, že po Bidenovi nezostane nič. Bude spomínaný ako intermezzo medzi dvoma mandátmi Donalda Trumpa.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.