Priznať zmeny pri nehnuteľnosti musíte aj napriek výpadku katastra. Ako na to

Daň z nehnuteľnosti je špecifická. Platí sa totiž na príslušný rok podľa stavu k 1. januáru daného roka. Jednoduchšie povedané, daň za celý rok 2025 sa platí podľa stavu k prvému januáru tohto roka. Logicky sa tak zmeny, ktoré nastanú počas roka, vo výpočte nezohľadňujú, výnimkou však sú dedenie či dražba nehnuteľnosti.

V oboch prípadoch nemôžete čakať na január. Pri dedení vám totiž daňová povinnosť vznikne prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve alebo osvedčenia o dedičstve, pri dražbe zas prvým dňom nasledujúceho mesiaca po dni, v ktorom ste sa ako vydražiteľ stali vlastníkom alebo po dni schválenia príklepu súdu.

Daňové priznanie z nehnuteľnosti sa týka občanov aj firiem

Túto povinnosť voči štátu nie je potrebné robiť každý rok, ako je to v prípade priznania príjmov. Majú ju iba tí, ktorí ešte daňové priznanie nepodávali a v minulom roku nadobudli do vlastníctva pozemok, stavbu, byt alebo nebytový priestor v bytovom dome.

Netýka sa len občanov, ale aj podnikajúcich fyzických či právnických osôb. Spozornieť by však mala širšia skupina, zďaleka nielen tí, ktorí vlani nehnuteľnosti kúpili. Podávať daňové priznanie totiž musí aj správca nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve štátu, VÚC alebo obce a ako správca je zapísaný v katastri nehnuteľností. Viac sa dozviete tu.

Akékoľvek zmeny týkajúce sa nehnuteľností, ktoré sa udiali v predchádzajúcom roku a ktoré majú vplyv na vznik a zánik daňovej povinnosti, ste teda povinný komunikovať správcovi dane. Najčastejšie ide o:

• kúpu a predaj nehnuteľnosti,
• darovanie či zdedenie,
• nadobudnutie dražbou,
• získanie právoplatného stavebného povolenia, ktorým sa mení druh pozemku,
• získanie právoplatného povolenia na zmeny v užívaní stavby,
• získanie právoplatného kolaudačného rozhodnutia.

Okrem priznania k dani z nehnuteľností má daňovník ešte možnosť čiastkových priznaní k tejto dani na vznik, respektíve zánik daňovej povinnosti.

Čiastkové priznania pri vzniku podávajú tí, ktorí už v predchádzajúcich obdobiach podali rovnakému správcovi dane priznanie k dani z nehnuteľností, no v roku 2024 sa stali vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom ďalšej nehnuteľnosti, alebo došlo ku zmene druhu, výmery pozemku, účelu využitia stavby, bytu alebo nebytového priestoru.

O zániku daňovej povinnosti informujú daňovníci, ktorým k 31. decembru 2024 zanikla daňová povinnosť k dani z nehnuteľností. Druh priznania je potrebné vyznačiť na tlačive, podobne ako je to pri podávaní daňového priznania z príjmov. Aj v tomto prípade sa dá pomýliť, respektíve informácie doplniť, v tom prípade označíte, že ide o podanie opravného alebo dodatočného daňového priznania.

Tlačivo sa naposledy menilo v roku 2023 a platí aj v tomto roku. Uvádzajú sa tu informácie rozhodujúce pre výpočet dane, ako napríklad rozloha pozemku, počet podlaží a podobne. "Keďže správcom tejto dane sú obce a mestá, práve oni následne na základe tohto daňového priznania daňovníkovi vyrubia daň," informuje na svojom portáli finančná správa.

Spoluvlastníctvo pri dani z nehnuteľností

Pozemok, stavbu, byt alebo nebytový priestor v bytovom dome môže vlastniť viacero majiteľov. Typický je príklad nadobudnutia nehnuteľnosti manželmi, ktorí majú takzvané bezpodielové spoluvlastníctvo. "Priznanie alebo čiastkové priznanie k dani z nehnuteľností môže podať jeden z manželov a za daň ručia spoločne, nerozdielne," vysvetľuje finančná správa.

V iných situáciách je povinný podať priznanie za svoj vlastnícky podiel každý zo spoluvlastníkov. Tí sa, samozrejme, môžu dohodnúť, že priznanie, aj čiastkové, podá jeden z nich. Následne platí, na rozdiel od príkladu manželov s nerozdeleným bezpodielovým spoluvlastníctvom, že ostatní spolumajitelia nehnuteľnosti ručia za daň do výšky svojho podielu na dani.

Nedokladajú sa žiadne dokumenty

Podrobnosti o výške sumy, znížení či oslobodení od dane si určí obec všeobecne záväzným nariadením. Tú daňovník zaplatí, až keď mu správca dane pošle výmer. Zvyčajne sa tak stane do 15. mája. Daň je následne splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

Finančná správa dodáva, že k daňovému priznaniu nie je potrebné dokladať dokumenty ako list vlastníctva a podobne. "Tie by si úrady mali overiť samy v katastri nehnuteľností," vysvetľuje.

Aktuálne v súvislosti s problémami, ktoré eviduje kataster, môžu mať podľa nej niektorí daňovníci problém zistiť, či ich vlastníctvo bolo alebo nebolo zapísané do katastra nehnuteľností v minulom roku, a teda či im vznikla povinnosť podať daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti.

„Správca dane môže zo závažných dôvodov odpustiť zmeškanie lehoty," vysvetľuje Daniel Súkup, hovorca Finančnej správy SR. „Daňový subjekt musí o to požiadať najneskôr do 30 dní odo dňa, keď odpadli dôvody zmeškania, a v tej istej lehote urobiť zmeškaný úkon," radí.

V praxi to znamená, že ak občania nestihnú podať daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti včas pre nefunkčný kataster, môžu požiadať o odpustenie zmeškanej lehoty. „V takom prípade nebude daňovému subjektu uložená pokuta za správny delikt nepodania daňového priznania v zákonom stanovenej lehote," dodáva pre Nehnuteľnosti.sk Súkup.

Upozorňuje však, že zmeškanie už predĺženej lehoty odpustiť nemožno. Pokiaľ sa vám to naozaj stane a povinnosť si nesplníte, správca dane vám môže uložiť pokutu vo výške najmenej päť eur. Maximálne zaplatíte tri tisícky.

Dobrou správou však je, že pokuta za nezaplatenie dane z nehnuteľnosti nemôže byť vyššia, ako vyrubená výška dane.