Výsledkom toho bol okrem nárastu počtu aktívnych veriacich aj – na francúzske pomery – „boom“ kňazských a rehoľných povolaní. Pillar uvádza, že v roku 2012 Rey vysvätil dvanásť kňazov z celkového počtu 96 kňazov v celej krajine, čo je viac ako v ktorejkoľvek inej diecéze vo Francúzsku okrem Paríža. Na ilustráciu dodajme, že vo Francúzsku sídli 98 diecéz.
Suspendácie kňazov
Na druhej strane Rey čelil pre viaceré svoje kroky vrátane svätení nových kňazov aj silnej kritike. Jeho odporcovia napríklad poukazujú na to, že prijímal do seminára a následne svätil za kňazov aj takých kandidátov, ktorých iné diecézy odmietali. Ďalej, že prijímal do diecézy kontroverzné spoločenstvá, riadil ju príliš autoritatívne, prípadne, že ju priviedol do finančných problémov.
Britský Tablet uvádza, že Rey musel napríklad suspendovať bývalého kňaza z rádu Legionárov Krista pôsobiaceho v jeho diecéze, ktorý sa plánoval oženiť so ženou, o ktorej hovoril, že je vtelením Ducha Svätého.
Alebo že v diecéze poskytol priestor pre pôsobenie Fraternité Eucharistein, spoločenstva založeného v roku 1996 vo Švajčiarsku a vysvätil jeho zakladateľa Nicolasa Butteta. Fraternité Eucharistein pritom v roku 2021 čelilo kanonickej vizitácii, po ktorej muselo prijať viaceré reformy a jej zakladateľ bol požiadaný, aby sa zdržal verejnej služby a žil v kláštore.
Rey pritom musel postupovať podobne aj v prípade Alcuina Reida, austrálskeho mnícha, ktorý v jeho diecéze založil tradicionalistickú benediktínsku komunitu. Reidov príbeh je obzvlášť zaujímavý, keďže svojho času bol vyhľadávaným akademikom a odborníkom na liturgiu, pričom jeho kniha o tradičnej liturgii vyšla s názvom Trpká skúška aj v českom preklade.
Ako však vysvetľuje La Croix, Rey dostal krátko pred vysvätením Reida za kňaza (spolu s ďalšími štyrmi kandidátmi z jeho komunity) z Vatikánu zákaz svätiť nových kňazov, a tak si Reid našiel iného biskupa, ktorý ho tajne vysvätil, pričom mních odmieta prezradiť meno svojho svätiteľa.
Napokon, Tablet uzatvára zoznam Reyových prehreškov tým, že v roku 2015 pozval na diskusiu francúzsku političku (Tablet píše o krajne pravicovej političke) Marine Le Penovú.
Mimochodom, Reyov prípad viedol aj k reformám na globálnej úrovni. A to z toho dôvodu, že jeho kritici ho obviňovali z rozsiahleho využívania štatútu „verejného združenia veriacich“, ktoré udeľoval komunitám, ktoré sa usídlili v jeho diecéze, vrátane Reidovej. Svätá stolica preto v júni 2022, krátko po problémoch s vysvätením Reida, zverejnila dekrét, podľa ktorého musia biskupi pred vytvorením takýchto združení získať písomný súhlas Ríma.
Vyšetrovanie a rezignácia
Už spomínané dôvody viedli k tomu, že v roku 2020 Rím poslal vtedajšieho marseillského arcibiskupa Jeana-Marca Avelina, aby vykonal u Reya „bratskú návštevu“ a do seminára zas poslal biskupa Sylvaina Bataillea zo Saint-Étienne.
Následne v roku 2022 Svätá stolica zakázala Reyovi svätiť nových kňazov a o rok neskôr poslala do jeho diecézy apoštolskú vizitáciu.
Jej výsledkom bolo, že pápež František zrušil veto na svätenie nových kňazov a zároveň vymenoval biskupa Françoisa Touveta za biskupa koadjútora, pričom viaceré médiá uvádzajú, že ten prebral v podstate všetky Reyove právomoci na seba. Zaujímavé na celom prípade je, že v tom čase pápež František požiadal Reya, aby neodstupoval z čela diecézy.
„Hneď po mojom vymenovaní, na súkromnej audiencii 23. decembra 2023, ma pápež povzbudil, aby som túto spoluprácu [s biskupom koadjútorom] prijal v bratskom duchu a nerezignoval,“ komentoval vo svojom vyhlásení vtedajší vývoj Rey.
Paradoxne, už po roku bolo všetko inak a nuncius Reya požiadal, aby odstúpil z funkcie diecézneho biskupa Fréjus-Toulon, pričom sám Rey k tomu dodáva, že sa to stalo bez toho, aby „vedel o akýchkoľvek nových dôvodoch okrem tých, ktoré boli dôvodom vymenovania biskupa koadjútora“.
„Tvárou v tvár nedorozumeniam, nátlaku a polemikám, ktoré sú vždy škodlivé pre jednotu cirkvi, pre mňa zostáva konečným kritériom rozlišovania poslušnosť Petrovmu nástupcovi,“ napísal vo svojom vyhlásení Rey, ktorý sa tak stal emeritným biskupom vo veku 72, čo je o tri roky skôr ako je vek typický pre odchod do dôchodku u diecéznych biskupov.
Portál Pillar, ktorý dlhodobo disponuje dobrými zdrojmi vo Vatikáne, pritom uvádza, že skutočným dôvodom zmeny postoja svätého otca boli pravdepodobne Reyove napäté vzťahy s jeho koadjútorom.
Dňa 7. januára, v deň svojho odvolania, Rey taktiež poskytol rozhovor pre katolícky týždenník Famille chrétienne, v ktorom na margo rezignácie znova povedal: „Moje poslanie nepatrí mne, mám ho od pápeža ako každý biskup. On mi ho zveril, on mi ho odoberá. Preto som 31. decembra poslal Svätej stolici poštou list o rezignácii.“
K obvineniam vzneseným na jeho adresu zároveň dodal: „Kritizujú ma najmä za príliš široké prijímanie kňazských a rehoľných spoločenstiev či povolaní, najmä z tradičného sveta, ako aj za dysfunkcie v hospodárení a finančnom riadení diecézy,“ uviedol biskup a dodal: „Samozrejme, že som spustil mnoho iniciatív. Väčšina z nich priniesla ovocie a je udržateľná. Napriek tomu niektoré – myslím si, že asi desať percent bolo problematických. Keď spúšťate projekty, vždy na seba beriete riziko. Niekedy mi chýbala rozvaha alebo podpora. Keď sa však zistili dysfunkcie, vždy som prijal potrebné kánonické a administratívne opatrenia.“
Doplatil Rey na to, že napĺňal výzvu pápeža Benedikta XVI.?
Portál Pillar pritom dodáva, že vizitácia nebola inšpirovaná len Reyovou ochotou prijať seminaristov, kňazov a komunity, ktoré odmietli iné diecézy. „K ďalším faktorom patrila jeho otvorenosť voči katolíkom s tradicionalistickým cítením v čase, keď Vatikán na celom svete utláčal starú omšu,“ uvádza portál.
Paradoxné je, že Rey, ktorý sám vyšiel z charizmatického prostredia, ktoré sa často považuje za opak tradicionalistov, sa k spoločenstvám, ktoré preferujú predkoncilovú liturgiu priklonil sčasti práve preto, že k tomu vyzýval Františkov predchodca Benedikt XVI., ktorý tak oficiálne učinil najmä v dokumente s názvom Summorum Pontificum (2007).
Počas pontifikátu pápeža Františka však došlo v tejto otázke k radikálnemu obratu, čo v roku 2021 dosvedčil apoštolský list pápeža Františka s názvom Traditionis Custodes, ktorý výrazne obmedzil pravidlá stanovené v Summorum Pontificum. Výsledkom toho je paradoxná situácia, v ktorej je Rey odvolaný aj preto, že plní niečo, k čomu biskupov povzbudzoval predchádzajúci pápež.
Periodikum Pillar tiež uvádza, že dve „bratské návštevy“ už prijal aj biskup Marco Ailleta z Bayonne, ktorý bol v minulosti generálnym vikárom v Reyovej diecéze, pričom obvinenia sú podobné ako v prípade Reya. Teda obavy o „riadenie, úlohu biskupa a spôsob zabezpečenia jednoty a spoločenstva v diecéze“.
