Veterné turbíny na Záhorí? Vedkyňa v tom má jasno – táto lokalita je kvôli vtákom nevhodná
Téma výstavby veterných parkov je aktuálna nielen vo svete, ale aj u nás. Kým v Nemecku ich už chcú vo veľkom búrať a výraznejšie sa proti nim začínajú stavať aj Rakúšania, na Slovensku je situácia s nimi zatiaľ dosť nejasná.
Ľudia na Záhorí výstavbu veterných parkov odmietajú. Ilustračné foto. Foto: Vestas.com
Výstavbe veterných parkov už dali zelenú najmä obce v okolí Nitry ako Výčapy-Opatovce, Koniarovce, Hrušovany, Preseľany, Kamanová, Horné Obdokovce, Malé Chyndice, Veľké Chyndice, Čeľadice či Hosťová. Referendum o veternom parku budú mať v Bábe a Šuriankach. Teraz sa o veterných parkoch vo veľkom diskutuje medzi ľuďmi na Záhorí, kde ich zatiaľ odmietajú.
Záhoráci veterné parky nechcú
Na Záhorí obyvatelia a obecní poslanci v Radošovciach, Popudinských Močidľanoch, Dubovciach a Mokrom Háji v okrese Skalica, ale aj v samotnom okresnom meste s výstavbou parku nesúhlasili. Referendá sa na základe petícií uskutočnili aj v obciach Letničie a Petrova Ves, tiež v okrese Skalica, keďže sa na nich ale zúčastnilo menej ako 50 percent oprávnených voličov (45,84, respektíve 38,6 percenta), boli neplatné.
„V súčasnej dobe sa nemôžem vyjadriť k projektovej dokumentácii týkajúcej sa veterného parku, keďže ešte nie je vypracovaná. Naša obec má zatiaľ podpísanú iba zmluvu o zámere výstavby,“ uviedol pre TASR starosta Letničia Juraj Júnoš.
Referendum zrejme čaká aj obyvateľov obce Prietržka, ktorej sa tiež stavba veterného parku dotýka. „S nami zatiaľ ešte nikto konkrétne o ničom nerokoval. Ak sa tak stane, vyhlásim miestne referendum a nech rozhodnú naši obyvatelia,“ ozrejmil pre Štandard starosta Pavel Klein ml.
Veterné turbíny zabíjajú vtáky
Pozorovaním operených stavovcov na daných územiach sa zaoberala Alžbeta Darolová z Ústavu zoológie Slovenskej akadémie vied. „Pre vysoký podiel viacerých druhov husí a iných vtákov v danej lokalite je pre mňa táto oblasť nevhodná na stavbu veterných turbín,“ povedala hneď v úvode pre redakciu Darolová, podľa ktorej by tam došlo k pomerne veľkému usmrcovaniu živočíchov.
Odporcovia veterných turbín argumentujú, že ich činnosťou príde o život množstvo vtákov. Foto: SOS/BirdLife Slovensko/FB
„Všetky veterné turbíny zabíjajú vtáky a netopiere. Záleží len od toho, či je tých zabitých zvierat veľa, alebo o niečo menej. To závisí od toho, aké vtáky a v akom množstve sa v uvedenej oblasti vyskytujú. A v okolí Petrovej Vsi a pri Popudinských Močidľanoch je ich naozaj veľa,“ vysvetľuje vedkyňa, ktorej ornitologická štúdia bola použitá aj pre EIA (Posudzovanie vplyvov na životné prostredie) na danú lokalitu.
Súboj vtáky verzus turbíny
Existujú síce senzory, ktoré sa montujú na stožiar veternej turbíny a zabraňujú stretu operencov s turbínou a lopatkami vrtule, Darolová to však ako záchranu pre živočíchy nevidí.
„Údajne tieto senzory dokážu identifikovať vtáka a dokonca až zastaviť chod vrtule, to ale nezabráni tomu, aby nenarazil do vrtule, turbíny alebo samotného stožiara, ktoré pre zvieratá pôsobia ako mechanická bariéra,“ prízvukuje.
„Je to riešenie, ktoré do určitej miery zredukuje zabíjanie vtákov, ale úplne ho nezlikviduje. Príčinou zabíjania operencov totiž nie je len umiestnenie turbín a rotácia vrtúľ, ale aj ich zasadenie v ich migračnej trase,“ vysvetľuje Darolová.
Podľa vedkyne chcú na Záhorí postaviť veterné parky preto, lebo tam dosť fúka, na druhej strane rieka Morava tvorí migračnú trasu vtákov v smere sever – juh a tiahne ich tadiaľ veľa. „Myslím si preto, že stavať tam veterné parky je viac-menej nevhodné všade,“ skonštatovala.
Posudzujú sa dva projekty
Okrem vtákov zabíjajú veterné turbíny aj netopiere, lebo rotujúca časť zvyšuje teplotu, ktorá pritiahne hmyz, a ten zase lietajúce cicavce.
„Tie zabíjajú nielen rotujúce časti, ale k úmrtiam dochádza aj vtedy, keď stoja. Netopiere totiž vletia do ich strojovní, kde sú rozličné mechanické časti, a tam prespávajú. Ráno, keď sa tie vrtule spustia, dochádza následne k devastácii tam ukrytých zvierat. A tých tam takto zahynie tiež nie málo,“ dodala na záver Alžbeta Darolová.
„Na Záhorí máme od roku 2020 v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) celkom dva projektové zámery: Veterný park Rohov a Veterný park Popudinské Močidľany – Radošovce. Oba projekty sú v štádiu uskutočneného verejného prerokovania EIA správy o hodnotení,“ uviedol pre Štandard Ján Lacko, projektový manažér spoločnosti WSB, ktorá projekt veterného parku (VP) navrhuje s tým, že ukončenie procesu EIA sa predpokladá v treťom kvartáli roku 2025.
Postaviť chcú dvanásť turbín
Spoločnosť aj na základe podnetov od občanov dotknutých obcí pristúpila v prípade oboch zámerov k zmenšeniu rozmerov veterných elektrární na celkovú výšku turbíny do 230 metrov (horná úvrať listu rotora), pričom plánovaný inštalovaný výkon jednej veternej turbíny je šesť MW.
„Tak pri projekte VP Rohov, ako aj pri projekte VP Popudinské Močidľany – Radošovce navrhujeme po šesť veterných turbín pre oba projekty, teda celkom 12, ktoré pri predpokladanej veternosti v týchto lokalitách dokážu pokryť spotrebu elektrickej energie až 68-tisíc domácnostiam,“ doplnil Lacko.
Veterné parky majú podľa investorov pozdvihnúť regióny a priniesť ľuďom tam žijúcim iba benefity. Zdroj: peticie.sk
V prípade podpory týchto projektov na Záhorí zo strany občanov a miestnych samospráv je po skončení procesu EIA potrebné ešte pokračovať so samotným povoľovacím procesom, teda územným a stavebným konaním.
„Najskorší možný termín začiatku výstavby je tak druhá polovica roka 2028 s trvaním približne šesť až desať mesiacov a prevádzková životnosť týchto zámerov je plánovaná na obdobie 30 rokov,“ prezradil projektový manažér s tým, že zmluvy s obcami sa uzatvárajú vždy na celé obdobie prevádzky veterných parkov.
Pomoc pre regióny aj ľudí
Výroba elektrickej energie z vetra prináša podľa Lacka benefity pre regióny, obyvateľov krajiny a jej ekonomiku. „Vie pomôcť rozvoju samospráv v regiónoch, a teda aj životnej úrovne ich obyvateľov tým, že pritiahne investorov, ktorí vytvoria nové pracovné miesta,“ prízvukuje projektový manažér spoločnosti.
„Priamo občanom aj v týchto lokalitách ponúkame možnosť zníženia účtov za elektrickú energiu. Zároveň počas doby prevádzky veterných zariadení, ktorá sa pri súčasných moderných veterných elektrárňach datuje na 30 rokov, ponúkame obciam priame finančné príspevky do ich rozpočtov na ročnej báze,“ vysvetľuje ďalej.
Tieto finančné prostriedky umožnia podľa Lacka mestám a obciam stabilnejší výhľad smerom k ich udržateľnému rozvoju s cieľom skvalitniť život svojim občanom a zvyšovať úroveň poskytovaných služieb.
Veterná energia je najlacnejšia
Proti veterným parkom sa už postavili aj ľudia v Nemecku či Rakúsku, s ich výstavbou však nesúhlasia ani mnohí obyvatelia obcí, v intravilánoch ktorých by mali stáť.
„Veterné turbíny sa u nás stali predmetom rôznych dezinformácií ignorujúcich fakty a štúdie, ktoré boli počas desaťročí prevádzky v krajinách s prísnymi pravidlami v oblasti ochrany zdravia a prírody ako Fínsko, Rakúsko, Nórsko či Dánsko realizované aj štátnymi inštitúciami a akademickým sektorom,“ bráni veterné parky Lacko.
Keďže vzniká odpor oponentov, ktorého výsledkom môže byť i to, že obec a ľudia prídu o benefity, ktoré prináša do regiónov veterná energia, pri verejnom prerokovaní projektových zámerov by mala podľa Lacka verejnosť od kritikov veterných elektrární požadovať dáta a štúdie z overených zdrojov, ktoré potvrdzujú ich výhrady.
Elektrina vyrobená veternými elektrárňami patrí podľa neho k najlacnejším v súčasnosti a pomáha tak znižovať aj úroveň cien na energetických burzách.
Česko má všeobecnú metodiku
Marek Peňaško, starosta obce Šurianky, pri ktorej by mal vyrásť veterný park tiež, navrhoval, aby štát ponúkol obciam na Slovensku rokujúcim so spoločnosťami o výstavbe veterných parkov jednotnú metodiku.
A to aj v otázke benefitov za veterné turbíny. Tak ako to majú v Česku, Dánsku či Rakúsku. Štandard preto oslovil spoločnosť JRD Group, ktorá chce vystavať zariadenia pri Nitre a v Česku prevádzkuje druhý najväčší veterný park.
Veterné turbíny sú najmä pre migrujúce vtáky, ale aj tie pri nich žijúce, smrteľným nebezpečenstvom. Foto: csfd.sk
Jej hovorkyňa ani manažér spoločnosti VTE-Nitra, ktorá patrí pod JRD Group, Kamil Dombrovský nám ani po takmer dvoch mesiacoch a niekoľkých urgenciách na naše otázky neodpovedali. Redakcia sa preto obrátila na príslušné české ministerstvá, ktoré nám celú situáciu čiastočne objasnili.
„Ministerstvo pre miestny rozvoj vydalo všeobecnú metodiku na povoľovanie stavieb využívajúce obnoviteľné zdroje energie (OZE), ktorá je k dispozícii na webe MMR,“ napísala nám hovorkyňa Karolína Nová. Zmluvný vzťah medzi samosprávou a investorom je podľa ministerstva súkromnoprávny akt, do ktorého štát nemá oprávnenie akokoľvek zasahovať.
Dane z dotácií sa neplatia
Dotačné tituly na stavby OZE poskytuje české ministerstvo priemyslu a obchodu a tiež ministerstvo životného prostredia. „Všeobecne sa dane z dotácií neplatia, ale nemusí to platiť na sto percent,“ dodala Nová s tým, že s touto otázkou sa treba obrátiť priamo na poskytovateľa dotácií.
„Finančná kompenzácia pre obce od investora do VTE sa rieši teraz na základe priamej dohody investora a obce. V súčasnosti je na obci, ako ďalej tieto prostriedky využije, lebo toto nie je upravené v žiadnej súčasne platnej legislatíve,“ uviedla Petra Milcová, hovorkyňa Ministerstva priemyslu a obchodu ČR s tým, že v tomto období k tomuto prebiehajú diskusie a zvažovanie ukotvenia základných parametrov do legislatívy.
Česká spoločnosť pre veternú energiu a Komora obnoviteľných zdrojov energie v spolupráci s ministerstvom priemyslu a obchodu navyše k celej problematike pripravila sprievodcu. Viac sa záujemcovia dozvedia aj na stránke Českej spoločnosti pre veternú energiu www.csve.cz.
