Deti v osadách žijú ponižujúce a neľudské detstvo. Komisár pre deti bije na poplach

Úrad komisára pre deti vykonal rozsiahly výskum v rómskych osadách v Košickom a Prešovskom kraji. Jeho cieľom bolo zmonitorovať hlavné problémy v týchto komunitách, ktoré je nevyhnutné riešiť. Výsledkom je enormné zhoršenie podmienok na dôstojný život. Ako vraví komisár pre deti Jozef Mikloško, problém Slovensku už prerastá cez hlavu.

Zlý prístup k pitnej vode, nevhodné podmienky na vzdelávanie, gravidné maloleté dievčatá, zanedbávanie zdravotnej starostlivosti či nezvládnuté nakladanie s komunálnym odpadom.

Tieto najzásadnejšie zistenia terénnych pracovníkov sú výsledkom neľudských a ponižujúcich životných podmienok rómskych detí. Problém je dlhoročný, riešenia sú nesystémové. Komisár zdôrazňuje, že nehľadá vinníka, no vyzýva kompetentných urýchlene konať.

Milión vymeškaných školských hodín aj nedostatok pitnej vody

Na monitoringu sa zúčastnilo celkovo 6 182 detí v desiatich vybraných obciach alebo mestských častiach. Mikloško vysvetľuje, že situácia je veľmi komplikovaná, deti žijú vo veľmi zlých podmienkach. „Monitoring poukázal na to, že päť minút po dvanástej treba tento problém začať riešiť komplexne a nadrezortne,“ informoval na pondelkovej tlačovej konferencii v Prešove.

Odborná poradkyňa komisára pre deti a poslankyňa mesta Prešov Svetlana Pavlovičová konštatovala, že realita života týchto detí je neakceptovateľná.

[link url =https://standard.sk/851401/romsky-splnomocnenec-vdaka-aktivitam-uradu-sa-zamestnali-tisicky-romov]

„Stretli sme sa s viacerými právami, ktoré môžu byť porušované. A to v oblasti školstva, zdravia, životného prostredia. Čo sa týka školstva, naším zistením je, že deti vymeškali viac ako 1 360 000 hodín, čo je v priemere na jedného žiaka 220 hodín. Deti reálne chodia do škôl sedem mesiacov,“ vymenovala v číslach odborníčka.

Ako dodala, problémom je záškoláctvo, ktoré je častokrát podporované aj zákonnými zástupcami. Školské kluby detí v týchto oblastiach nefungujú, pretože sa za ne platí. Na druhej strane tieto školy sú preplnené a je v nich dvojzmenná prevádzka.

„Príspevok pre prvákov, ktorý dnes rodičia vedia získať, je sto eur, žiaľ nie je účelovo viazaný a častokrát prídu deti do školy bez školských pomôcok a základného vybavenia na školské účely,“ oznámila Pavlovičová.

Namiesto teplej stravy suchý balíček

Čo ju však zarazilo, je číslo dokumentujúce počet tých, ktorí počas dňa nedostanú teplú stravu. „Až 4 106 detí dostáva len suchý balíček. Chýbajú im správne návyky, žiaci častokrát v škole odpadávajú od únavy, alebo z nedostatku príjmu potravy a živín,“ vraví so znepokojením.

Na základe ich zistení, pokiaľ je škola priamo v centre obce, počet vymeškaných hodín rómskych žiakov sa navyšuje. Keď je škola v blízkosti komunity, osady, deti chodia do nej častejšie.

[link url =https://standard.sk/841324/ziaci-chybaju-coraz-viac-moze-za-to-novela-ospravedlneniek-tvrdi-skolska-inspekcia]

„Do prvého ročníka nám však častokrát nastupujú, aj keď neabsolvovali povinnú predškolskú výchovu. Výučba je následne veľmi náročná, pretože žiaci ani pri opakovaní povinného školského vzdelávania nie sú dostatočne pripravení a školsky zrelí,“ hovorí poradkyňa s tým, že za vynechávanie vyučovania môžu mnohokrát aj rodičia, ktorí na deti nedozerajú.

Žltačka, toxíny aj toluény

Za veľký problém presahujúci aj do majoritnej komunity považuje zlý zdravotný stav ľudí v osadách. „Je tam nadmerný výskyt hepatitídy A, svrab, parazitické ochorenia, črevné infekcie. Deti nechodia s rodičmi na kontroly k lekárom a do škôl prichádzajú nedoliečené. Trpia na respiračné ochorenia, ktoré spôsobujú ich zlé hygienické podmienky a zlé ovzdušie. Aj preto, lebo si v zime vykurujú toxickými materiálmi,“ uviedla.

„Intoxikácia však prichádza aj z ďalších strán. U starších detí sa rozširuje používanie psychotropných látok, drog, čo zvyšuje ich agresivitu. Narastajúci je počet mladistvých, ktorí inhalujú toluény. To, čo chýba, je kooordinátor, ktorý by spojil jednotlivé úrady, ktoré majú čo deťom povedať a to sú školstvo, zdravotníci či úrady práce,“ myslí si Pavlovičová.

Alarmujúcou je tiež informácia, že len v štyroch z desiatich monitorovaných osád je vodovod. Zvyšné fungujú na tzv. výdajníkoch na vodu, ktoré nie sú nijako zabezpečené a sú náchylné na kontamináciu. Deti často za pitnou vodou musia ísť napríklad aj cez štvorprúdovú komunikáciu.

Poradkyňa komisára upozorňuje aj na nedostatok zberných nádob v osadách. „Spôsobuje to neporiadok, v kopách odpadu sa pohybujú hlodavce, hmyz, vtáky, ktoré roznášajú ochorenia. Deti sa hrajú v odpadkoch, ihriská chýbajú,“ dodáva.

[link url =https://standard.sk/657360/knaz-martin-z-romskej-misie-romovia-dlho-neveria-ze-pre-nas-nie-su-ludmi-druhej-kategorie]

Dlhodobou a stále nevyriešenou otázkou ostáva gravidita mladistvých detí. Častým javom v ôsmom a deviatom ročníku základnej školy sú mladistvé dievčatá, ktoré sa stávajú matkami. „Prvé tehotenstvá začínajú v trinástich rokoch. To je ešte telo dieťaťa,“ vraví.

Zistenia potvrdili zlý stav, čo ďalej?

Komisár vyhlásil, že je navyšší čas začať konať. Zdôraznil, že nejdú hľadať vinníka. Situácia je však neudržateľná a apelovať budú na nadrezortné riešenia.

„Dali sme dokopy niekoľko výziev. Prvou je výzva na zmapovanie – nevieme, koľko máme osád. Posledný atlas rómskych osád je z roku 2019, odvtedy nemáme aktuálne dáta. Druhou výzvou je odhaliť najviac ohrozené deti a vypracovať plán systematický, adresný a s účasťou ministerstiev, splnomocnenca, VÚC, samospráv, cirkví a mimovládnych organizácií,“ hovorí Mikloško.

V oblasti školstva majú s kolegami nápadov viacero. Na zlepšenie povinnej školskej dochádzky je podľa jeho slov potrebné jasne dať signál, že systém, ktorý umožňuje rodičovi ospravedlniť dieťa až desať dní do mesiaca je neudržateľný. Odporúča tiež prehodnotiť infraštruktúru škôl, aby boli bližšie ku osadám, taktiež aby neboli dvojzmenné prevádzky a aby deti v školách mali jedno teplé jedlo denne. Vyzýva na podporu maloletých matiek.

Podľa neho je nevyhnutné zabezpečiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti a prevencie. Východisko z problémov vidí aj v podpore rodín a celých rómskych komunít, rozšírení terénnych sociálnych pracovníkov.

„Sociálne dávky nastaviť adresnejšie, aby boli krátkodobé a motivačné. Práca aby bola prvoradým riešením a tiež vzdelanie. Sú dobré projekty, napríklad OMAMY, ktoré treba podporiť a zapojiť do nich aj komunitu, aby neboli len pasívnymi prijímateľmi,“ dodal komisár.

Prvé nadrezortné stretnutie s ministrami sa má uskutočniť 30. januára 2025, na ktorom chce úrad pre deti vyslať signál, že túto problematiku musia spoločne riešiť. „Situácia pre deti a rodiny je alarmujúca. To nevyrieši nikto sám,“ zhrnul na záver.