Kvasňovský: Tranzit plynu z východu sa možno obnoví. Fico o strate 500 miliónov nepreháňa

Koncom minulého roka bolo zastavenie tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu politickou témou číslo jeden. Kým časť opozície zdôrazňuje, že Ukrajina má morálne právo zastaviť obchodné aktivity, ktorými Moskva financuje pokračovanie vojny, vo vládnej koalícii upozorňujú na to, že ide o riskantný krok z hľadiska bezpečnosti dodávok, ktorý zároveň zvýši domáce ceny energií.

V rozhovore s výkonným riaditeľom SPNZ (Slovenský plynárenský a naftový zväz) Richardom Kvasňovským sme sa dozvedeli, aké následky a výzvy prinieslo zastavenie tranzitu plynu z východu pre komerčný sektor. Pri komplexnom pohľade na celú situáciu sa pritom zdá byť zrejmé, že premiér Robert Fico nehovoril scestne, keď tvrdil, že Slovensko môže byť rozhodnutím Ukrajiny ukrátené o 500 miliónov eur.

Kvasňovský tiež vysvetlil, prečo si myslí, že tranzit cez Ukrajinu môže byť v blízkej budúcnosti obnovený, a tiež prezradil, o koľko viac zaplatia slovenskí distribútori plynu za tranzit dodávok z iných smerov.

Verejnosť vnímala problematiku zastavenia tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu najmä v politickej rovine. Ako to však vnímate vy z komerčného pohľadu? Ako to vyzeralo na prelome rokov 2024 a 2025 a kedy už bolo plynárom jasné, že tranzit bude zastavený?

Asi by som nehovoril o nejakom období na prelome rokov, lebo tam už bolo všetko jasné. Dá sa povedať, že hlavne počas druhej polovice roka sa intenzívne rokovalo a hľadali sa riešenia pre pokračovanie tranzitu. Isté bolo, že kontrakt medzi Gazpromom a Naftogazom [ukrajinská štátna ropná a plynárenská spoločnosť, pozn. red.] sa neobnoví a bolo treba nájsť nejaké iné riešenie.

Videli sme, ako to dopadlo v prípade tranzitu ropy, kde jednoducho došlo k dohode, že ropu pre odberateľov v strednej Európe preberala spoločnosť Mol na ukrajinsko-bieloruskej hranici a už ju prepravovala ako vlastník. V prípade plynu sa hľadalo podobné riešenie.

Diskutovalo sa aj o Azerbajdžane ako o sprostredkovateľovi. Debatovalo sa o konzorciu firiem, obchodníkov, ktorí sú odberatelia ruského plynu, ktorí by to (tranzit cez Ukrajinu) zobrali na seba. Tieto riešenia napokon zmietlo zo stola vyhlásenie prezidenta Zelenského v Bruseli na rokovaní Rady EÚ, že Ukrajina nebude pokračovať v tranzite plynu.

Tým pádom sa v SPP odvtedy už nič aktívne neriešilo?

Stále sa rokuje a hľadá sa riešenie, ale po tomto momente jednoducho už bolo jasné, že aspoň na čas bude tranzit zastavený. Možno sa obnoví, to ešte v tejto chvíli nevieme. 

[link url = https://standard.sk/850175/ukrajinske-plynove-divadlo-ked-politika-a-zdravy-rozum-nejdu-ruka-v-ruke]

Čiže stále je otvorená aj možnosť, že by sa tranzit obnovil? 

Je to stále v hre. V konečnom dôsledku premiér bol v Bruseli, rozprával sa s komisárom pre energetiku, dohodli sa na vytvorení nejakej pracovnej skupiny. Je to signál toho, že téma je na stole.

A ako vyzerá situácia so zásobami a dodávkami plynu dnes?

V tejto chvíli môžem povedať, že z krátkodobého hľadiska máme dosť plynu. Všetci spotrebitelia môžu byť pokojní. Garantujeme nepretržité a stabilné dodávky zemného plynu. V súčasnosti plyn na Slovensko prúdi z juhu a zároveň sa ťaží zo zásobníkov. Zhruba dve tretiny dennej spotreby plynu na Slovensku ide zo zásobníkov a jedna tretina ide z južného smeru, z Maďarska. Veľkou úlohou bude napĺňanie zásobníkov na budúcu zimu. Tam bude dôležité to, s akou bilanciou sa skončí táto zimná sezóna, teda nakoľko budú vyprázdnené zásobníky a koľko plynu bude treba nakúpiť. Vtedy sa bude treba vážne zaoberať otázkou, z akých zdrojov a za aké ceny. 

A čo prenosová kapacita? 

Už som spomínal, že v súčasnosti dve tretiny spotreby plynu idú zo zásobníkov, teda je evidentné, že  južná trasa momentálne nestačí pokryť našu dennú spotrebu. Preto bude, samozrejme, na mieste otázka, pokiaľ sa neobnoví tranzit cez Ukrajinu, ktoré zdroje a trasy sa využijú na plnenie zásobníkov. Zhodou okolností, vlani boli zásobníky po skončení zimy naplnené na 50 až 60 percent, takže bolo jednoduchšie dosiahnuť, aby sa znova dostali na takmer sto percent.

No v prípade tejto zimy sa ťaží zo zásobníkov viac. Je to aj dôsledkom toho, že plyn, ktorý v minulých rokoch prichádzal na dennej báze, už neprichádza v potrebnom objeme. Dá sa teda očakávať, že zásobníky budú po skončení tejto zimy naplnené na menší objem.

O akých ďalších zdrojoch okrem južnej trasy z Maďarska je možné uvažovať?

Spoločnosť SPP robí maximum, aby boli k dispozícii aj ďalšie zdroje, o čom svedčia aj diverzifikačné kontrakty, ktoré majú. Vytvára sa priestor na to, aby plyn prišiel povedzme aj z LNG terminálov v Stredozemnom mori alebo na severe Európy. 

Tým pádom by sme museli platiť tranzit cez Nemecko. Koľko by takéto riešenie stálo?

Áno, cez Nemecko alebo cez Česko. Som presvedčený o tom, že spoločnosť SPP nájde to najlepšie riešenie. Pokiaľ by sa neobnovil ukrajinský tranzit a plyn by prúdil z iných, znamenalo by to vyššie náklady na prepravu. Pre celý trh hovoríme o viac ako 100 miliónoch eur naviac.

Vysvetlím. Keď dostávame plyn z Ruska, miesto dodania sú Veľké Kapušany, tak neplatíme žiadne tranzitné poplatky. Je to totiž na našom území. Keď plyn dovezieme z Maďarska alebo zo Severného mora, platíme tranzitné poplatky po celej trase, čiže náklady sú, samozrejme, vyššie. 

[link url = https://standard.sk/852709/dokaze-sa-niekedy-europa-zbavit-ruskeho-plynu]

Ako sa tieto zvýšené náklady prenesú do cien plynu pre domácnosti a firmy?

Domácnosti a malé podniky sú regulované, čiže na tieto subjekty to v tomto roku nebude mať žiadny vplyv.

Čo sa týka väčších podnikov, tak tie sú na neregulovanom trhu, teda dohadujú sa priamo s dodávateľmi a tam sú podmienky cenotvorby, samozrejme, rôzne. Pokiaľ by plyn išiel z iných smerov, vytvorí náklady, ktoré bude musieť v tomto roku posúdiť Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý sa bude zaujímať o to, do akej miery sú oprávnené. To, či ich bude znášať spotrebiteľ, alebo sa o ne podelí spotrebiteľ s dodávateľom, už bude na rozhodnutí regulátora. 

Náš premiér Robert Fico operoval so sumou 500 miliónov eur a už sa pretriasalo aj v médiách, či táto suma je oprávnená, alebo nie je oprávnená. Čo si myslíte vy? Veľa ľudí predpokladá, že premiér hovoril o ušlých tržbách Eustreamu, ale tam už v posledných rokov tržby takú sumu určite nedosahovali. 

Napriek tomu ide o čísla, ktoré vychádzajú z údajov tranzitu. No čo sa týka týchto čísel, ja by som upriamil pozornosť aj na iný výpočet. Keď si vezmeme, že cez Slovensko tieklo v posledných rokoch zhruba 14 až 15 miliárd metrov kubických zemného plynu z východu, tak pri celkovej spotrebe v Európe, ktorá bola zhruba do nejakých 400 miliárd metrov kubických, prídeme na to, že z nášho smeru Gazprom profitoval niekde na úrovni štyroch miliárd eur ročne. 

Avšak pokiaľ by tranzit (cez Ukrajinu) zostal zachovaný, tak je evidentné, že ceny na spotových trhoch by klesli. Pretože vývoj taký bol.

Keď sa na jeseň objavila informácia, ktorú zverejnila Ukrajinská pravda, že Azerbajdžan bude prepravovať plyn cez Ukrajinu a že tranzit môže pokračovať, v reakcii na to, ceny plynu na trhu klesli o štyri až päť eur. O dva dni sa táto informácia dementovala a ceny sa vrátili na predchádzajúcu úroveň. Bolo by však reálne očakávať, že zhruba takto by tie ceny mohli klesnúť v reakcii na nezastavenie ukrajinského tranzitu. 

Európa by tým pádom ušetrila miliardy.

Pri spotrebe, ktorá je v Európe a pri tom objeme plynu, ktorý do nej tečie, by pokles ceny o jedno euro ušetril európskym odberateľom spolu 4,2 miliardy eur. Teda len pokles o jedno euro prakticky vykompenzuje to, čo sa platí Rusku. Pri poklese o štyri až päť eur sa už bavíme o nejakých 20 miliardách eur. 

V konečnom dôsledku, nižšie ceny znamenajú, že menej by inkasovalo aj Rusko. Možno to nebolo viditeľné na prelome rokov, no keď si zoberiete celú časovú os za rok 2024, tak vidíte, že ceny plynu rástli s blížiacim sa koncom roka postupne. Trh totiž očakával, že zmluva nebude predĺžená a Európa bude mať k dispozícii o 14 miliárd alebo 15 miliárd metrov kubických zemného plynu menej, než mala ešte 31. decembra.

Ale teda, zdá sa, že premiér sa nemýlil. Tých 500 miliónov eur sa blíži podľa vás k pravde?

Určite áno.

[link url = https://standard.sk/855663/hodnotova-politika-rozpustena-v-plyne]

Čo bude ďalej so zmluvou s Gazprom, keďže tá mala platnosť do roku 2034, pripadá do úvahy aj žaloba?

Toto je téma, ktorá sa týka výsostne kolegov z SPP, pretože zmluvu s Gazpromom majú priamo oni aj so všetkými podmienkami. Je to teraz téma skôr pre právnikov. Som však presvedčený o tom, že SPP urobí najlepšie možné rozhodnutie pre slovenské plynárenstvo a pre slovenských odberateľov v tomto smere.

Keď sa však pozeráte na tú debatu, vyzerá to tak, že my sme tí jediní, ktorí sa akoby snažia brzdiť odstrihnutie sa od zdrojov z Ruska, čo by sme ako členská krajina Európskej únie nemali.

Myslím si, že toto nie je pravda. V decembri sa totiž objavila Deklarácia na podporu pokračovania tranzitu cez Ukrajinu, pod ktorou boli podpísané nielen slovenské spoločnosti, ale boli tam podpísané aj zamestnávateľské organizácie a silní zamestnávatelia z Maďarska, z Rakúska a z Talianska.

Títo zamestnávatelia vedia veľmi dobre, že pre ich konkurencieschopnosť je dôležité, aby ceny dodávok alebo ceny energií boli pre nich akceptovateľné. A vnímajú, že pokiaľ tranzit cez Ukrajinu nebude, tak tie ceny budú logicky vyššie alebo sa budú držať na tých vyšších úrovniach. Teda nie je to len o Slovensku, ten záujem na tom, aby tranzit pokračoval, je omnoho širší.

Objem, ktorý tiekol cez tieto rúry, síce nebol taký vysoký ako v minulosti, ale pre odberateľské krajiny strednej Európy bol veľmi dôležitý a dlhodobo nebude ľahké ho nahradiť. Bavíme sa o dlhodobom horizonte, pretože krátkodobé riešenia, samozrejme, existujú. No dlhodobo to môže vytvárať určité riziká pre bezpečnosť dodávok a to je presne ten dôvod, prečo je táto téma dôležitá nielen pre slovenské subjekty, ale aj pre subjekty zo spomenutých krajín.