Utiahne vláda ľuďom opasky ešte viac? Slovákov čaká konsolidácia 2.0

Začiatok roka 2025 má pre Slovákov trpkú príchuť zdražovania mnohých tovarov. Zvýšenej dani z pridanej hodnoty z 20 na 23 percent unikol máloktorý produkt a máme ju vyššiu aj napriek tomu, že premiér Robert Fico ešte minulý rok uisťoval, že je „zásadne proti zvyšovaniu DPH“.

Samozrejme, kabinet spravil aj zopár kompenzácií, znížil napríklad DPH na základné potraviny. Cieľom bolo, aby sa konsolidácia v čo najmenšej miere dotkla obyčajných ľudí.

No už teraz vieme povedať, že môže byť ešte horšie. Podľa analytikov z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) totiž vláda pri konsolidácii verejných financií urobila len polovičnú robotu. Vypočítali, že ak sa má Slovensko do roku 2027 dostať na úroveň maastrichtského kritéria eurozóny – troch percent HDP – musí pri rozpočtovaní na nasledujúce dva roky ušetriť ešte 3,1 miliardy eur.

V parlamente konsolidáciu oslabili

Rozpočet schválený Národnou radou sa totiž líši od toho, ktorý schválil Ficov kabinet, pričom výsledný efekt na konsolidáciu najviac oslabili dodatočne schválené energodotácie a dohoda uzavretá s Lekárskym odborovým združením.

Namiesto pôvodne avizovanej adresnej pomoci v objeme 100 miliónov eur môžu schválené plošné energodotácie stáť podľa RRZ 372 miliónov eur. Vyššie výdavky na zdravotníctvo rozpočet zaťažia o dodatočných 300 miliónov eur. Deficit slovenských verejných financií môže byť preto v rozpočte schválenom parlamentom vo výsledku tento rok mierne vyšší, ako je stanovený cieľ 4,7 percenta HDP.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť aktuálne odhaduje schodok na úrovni 4,9 percenta HDP, čo nominálne predstavuje 6,75 miliardy eur.

„Bez prijatia ďalších opatrení (a bez pokračovania energodotácií) bude deficit v rokoch 2026 a 2027 dosahovať úrovne 4,9 percenta HDP, respektíve päť percent HDP. Pri takto vysokých deficitoch bude dlh pokračovať v raste z tohtoročných 59,2 percenta HDP až k 65 percent HDP v roku 2027,“ vyčíslila rada.

Zdroj: RRZ

Štát zrejme vyberie na dani menej, ako očakáva

Okrem energodotácií a zvýšených výdavkov na zdravotníctvo má oslabenie účinku konsolidácie na svedomí aj zhoršenie ekonomického výhľadu Slovenska. Prakticky to znamená, že opatrenia vlády spôsobia administratívny alebo skutočný odchod firiem či zvýšenú mieru vyhýbania sa plateniu dane a štátna pokladnica vyberie v nasledujúcich rokoch menej peňazí na dani a odvodoch.

Rada tento výpadok príjmov odhaduje na úrovni 921 miliónov eur.

Predikciu rastu slovenskej ekonomiky preto RRZ znížila na 1,8 percenta. V odhade analytikov pritom ešte nie sú obsiahnuté hroziace riziká pre medzinárodný obchod, ktoré predstavuje nástup Donalda Trumpa do úradu prezidenta v Spojených štátoch amerických.

Prijatý rozpočet bude mať zároveň aj o niečo menší vplyv na zlepšenie dlhodobej udržateľnosti, ako predpokladal pôvodný návrh. Jeho pozitívny vplyv sa znížil na 1,2 percenta HDP z pôvodných 1,4 percenta HDP, a bude sa teda hýbať na dolnej hranici pásma vysokého rizika.

„Rada preto upozorňuje na potrebu pokračovať v konsolidácii, ktorá by sa mala sústrediť najmä do roku 2026 a neodkladať na rok 2027 vzhľadom na politický cyklus, kulminujúce zdroje z plánu obnovy v roku 2026, ako aj s ohľadom na hroziace riziká pre globálny obchod po zmene administratívy v USA,“ zdôraznil predseda RRZ Ján Tóth.

Ako ušetriť dodatočných 3,1 miliardy eur

K akým opatreniam sa vláda uchýli, možno dnes len hádať. Koalícia však pri ozdravovaní verejných financií pre rok 2025 zvolila prístup zvyšovania príjmov a potrebu redukovania výdavkov takmer vôbec nereflektovala.

Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS) upozorňuje, že kým v predkrízových rokoch 2015 až 2019 dosahovali príjmy štátu z daní a odvodov v priemere 33,5 percenta HDP, v roku 2024 to má byť už 35,2 percenta HDP. Skutočnou príčinou deficitu je pritom podľa analytikov „nekontrolovaný rast výdavkov“. Tie v predkrízovom období dosahovali 41,6 percenta, pričom v tomto roku to má byť až 46,9 percenta HDP.

Prakticky sa teda vláda rozhodla „ušetriť“ 2,7 miliardy eur najmä zvýšením daní a odvodov, pričom zaťažením podnikateľov sa jej podarilo dosiahnuť spomalenie ekonomického rastu krajiny a pomalší rast miezd. V tomto momente nám neostáva nič iné, než dúfať, že dodatočných 3,1 miliardy eur sa kabinet rozhodne ušetriť okresávaním vládnych výdavkov.

Priestor by sa určite našiel. Napríklad zoštíhlením štátnej správy, vysokoškolských programov či prehodnotením školských obedov zadarmo, ktoré môžu byť udelené adresne. V čase uťahovania opaskov pôsobí trochu paradoxne aj cestovanie vlakmi zadarmo.

Ušetriť sa dá tiež v spôsobe priznávania 13. dôchodku, ktorý pravdepodobne nie je životne dôležitý pre penzistov s dôchodkami nad tisíc eur mesačne. Na Slovensku je ich pritom viac ako stotisíc a po novom im štát k Vianociam pridá ešte 606 eur.

Ani tieto rozhodnutia nebudú politicky populárne, no niekde tie tri miliardy vláda bude musieť nájsť. A to rýchlo, aby mala čas na „rozdávanie pred voľbami“, ako jej káže politický cyklus.