Európa mala prinajmenšom možnosť sa na to pripraviť, zachovať sa pragmaticky a, eufemisticky povedané, zase vzlietnuť zo svojich zelených zregulovaných oblakov na zem. Hoci je Donald Trump v niektorých ohľadoch určitým spôsobom šialený, bude hrať tvrdo a bude „sekať“.
A Ameriku svojím tlakom na čo najväčšiu produkciu, dereguláciu a podporu biznisu ešte oveľa ďalej vzdiali Európe. Tá za predpokladu zotrvania vo svojom súčasnom nastavení, keď za nič neuhýba z kurzu ochrany klímy na prvom mieste (a zdá sa, že cielene praktizuje politiku nerastu), nemá šancu obstáť.
Ak sa pozrieme na situáciu napríklad len prizmou energetiky a energetickej sebestačnosti, rozdiel je obrovský. A nejde o nerastné bohatstvo, kde je, samozrejme, Európa v nevýhode. Aj tu je ale nutné chápať Trumpov logický pragmatizmus v tom, že chce maximálne zvýšiť ťažbu ropy a plynu a zraziť ceny energií. Tie sú okrem iného podstatným dôvodom vyššej inflácie. Aj keď sú ceny plynu aj elektriny v USA niekoľkonásobne nižšie ako v Európe.
Zároveň si ale Trump uvedomuje aj to, že súperiť s Čínou v rozvoji umelej inteligencie a konkurovať v technologickej vojne nejde bez toho, aby Amerika využívala práve svoje surovinové bohatstvo, teda „tekuté zlato“, ako to sám nazval. Datacentrá majú čoraz väčší hlad po elektrine a klásť klímu na prvé miesto nie je možné. Čína je v rozvoji bezemisných technológií ďaleko, avšak nijako sa neštíti súčasne s tým spaľovať uhlie podľa ľubovôle.
No späť k Európe. Tá je od USA po novom silne závislá aj kvôli dovozu skvapalneného plynu. Ten je, samozrejme, drahší už z dôvodu samotnej technológie, keď kvôli niekoľkonásobnej premene skupenstva rastú náklady. Lenže Európa má plyn drahší aj z dôvodu toho, že si ho zdražuje rôznymi prirážkami a daňami. A od ceny plynu sa odvíja cena elektriny, ktorá je kvôli rastu regulovanej zložky a potrebe investícií do prenosu kvôli obnoviteľným zdrojom energie tiež oveľa vyššia. A nad všetkým je, samozrejme, systém umelého zdražovania za pomoci emisných kvót.
Vzhľadom na zvýšenie ťažby ropy a plynu budú potrebovať americkí ťažiari väčšie odbytiská. Aj preto Trump tlačí na Európu s tým, aby odoberala viac týchto surovín, a sľubuje, že potom na ňu neuvalí clá. Chcel by, aby európski obchodníci uzatvárali s „jeho“ ťažiarmi dlhodobé kontrakty. A aj keď bude vždy záležať na cene (a lacnejšia ruská alternatíva už príliš nie je), Európa vie, že aj tu vzhľadom na vyhrážanie sa clami ťahá za kratší koniec.
Trump sľúbil, že ukončí Green Deal, teda ten americký, ktorým sa myslí Bidenova klimatická politika. Lenže on ukončí aj ten európsky. Európa si nemôže dovoliť zostať vo svojom pomätení sama. Odstúpenie USA od klimatickej dohody môže byť len symbolikou, ale vzhľadom na to, že Spojené štáty sú po Číne druhým najväčším producentom emisií a určujú z pohľadu investorov globálne nastavenie udržateľnej politiky, je to dosť podstatná vec.
Reakcia Európy je zatiaľ nepochopiteľná. Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vo svojom prejave v Davose povedala, že je s Amerikou pripravená rokovať. A tiež, že sa starý kontinent bude držať svojich princípov a presadzovať svoje záujmy a hodnoty. Potiaľ je asi všetko v poriadku.
Lenže potom predniesla aj nasledujúce vety. „Všetky kontinenty sa budú musieť vysporiadať s rastúcou záťažou klimatických zmien. Ich vplyvy nemožno ignorovať. Parížska dohoda je aj naďalej najväčšou nádejou ľudstva. Európa nezmení kurz a bude pokračovať v spolupráci so všetkými národmi, ktoré chcú zastaviť globálne otepľovanie.“
Ťažko povedať, či je viac desivé alebo na smiech, že schopnosť sebareflexie a pud sebazáchovy sú na nule.
Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.