Hovorkyňa mesta Trenčín Erika Ságová informovala Štandard, že mesto vstúpilo do nového roka s 53 828 obyvateľmi s trvalým pobytom. „Oproti predošlému roku je to pokles o 112 obyvateľov. Počet úmrtí prevažoval nad počtom narodených Trenčanov. V roku 2024 sa tu prisťahovalo o 81 ľudí viac, ako z neho odišlo,“ uviedla Ságová.

Mesto pod hradom Matúša Čáka bolo vlani atraktívne pre nových prisťahovalcov. Dôvodom je to, že sa v Trenčíne rozširujú možnosti bývania, pribúdajú služby, obyvatelia majú príležitosti na šport, kultúru, oddych či vzdelávanie. Plusom určite je i fakt, že sa tu nachádza univerzita. Okrem toho, pracovný trh ponúka mnoho zaujímavých a rôznorodých pozícií.

Trenčín sa v ostatných rokoch výrazne mení a v najbližšom období to bude ešte viditeľnejšie aj vďaka titulu Európske hlavné mesto kultúry 2026. „Po ukončení všetkých naplánovaných investícií sa Trenčín stane moderným európskym mestom, ktoré bude ešte viac zaujímavé pre mladú generáciu,“ dodala hovorkyňa samosprávy.

Martin je na hrane

Hlavným kandidátom na zostup do nižšej ligy je Martin. Na portáli mesta je uvedené, že na konci roku 2024 dosiahol počet Martinčanov číslo 50 205, čo je o 322 menej ako v predošlom roku. Úbytok za ostatné štyri roky dosiahol číslo 2 362.

V súčasnosti pre Martin platí koeficient 1,13, ale keby klesol do nižšej kategórie, bolo by to 0,94, čím by do mestského rozpočtu prišlo menej peňazí z podielových daní.

Mestský poslanec Marek Belák si myslí, že na to, aby sa zastavil odliv Martinčanov na vidiek, je okrem iného potrebné urobiť mesto atraktívnejším pre ľudí z hľadiska práce, bývania a mimopracovných aktivít.

Podľa neho by tiež pomohla priaznivejšia atmosféra, aby sa poslanci medzi sebou tak nehádali a lepšie sa pristupovalo k požiadavkám občanov. V neposlednom rade by mohol prospieť efektívnejší marketing na odprezentovanie všetkého dobrého, čo je v Martine.

[link url =https://standard.sk/859415/prichadza-era-v-ktorej-budu-trhu-vladnut-dochodcovia]

Poslanec mesta a predseda komisie regionálneho rozvoja a cestovného ruchu Jozef Krištoffy poukázal na to, že jednou z hlavných príčin poklesu obyvateľov je vyššia úmrtnosť ako pôrodnosť v ostatných rokoch.

„Samozrejme, tých aspektov, prečo sa blížime k 50-tisícovej hranici, je viac. Ak pod ňu klesneme, tak prídeme o značný balík peňazí z podielových daní. Tým pádom môžu byť investičné aktivity a hlavne spolufinancovanie projektov obmedzené,“ povedal redakcii Krištoffy.

Podľa neho, mesto by malo hľadať spôsoby, ako zastaviť negatívny trend úbytku obyvateľov. „Navrhol som, aby si samospráva dala vypracovať analýzu možností, akými opatreniami motivovať ľudí k zmene trvalého pobytu. Ďalej je potrebné sa snažiť prilákať nových ľudí, ako aj presvedčiť tých, ktorí uvažujú nad odsťahovaním sa do satelitných obcí, že sa im oplatí tu zostať,“ vyjadril svoj názor šéf komisie.

Jedným z nástrojov, ako to dosiahnuť, by mohlo byť zavedenie parkovacej politiky. Tá zatiaľ platí len v centre mesta, kde Martinčania platia nižšie tarify ako ostatní.

Stanovisko radnice sa nám do uzávierky nepodarilo získať.

Prievidza stráca obyvateľov

V Prievidzi v ostatných rokoch rapídne klesá počet obyvateľov. Na prelome storočí ich bolo ešte 53-tisíc, ale podľa hovorkyne mesta Michaely Beňadikovej evidovali na konci roka 2024 už len 42 642 občanov, čo je úbytok 711 ľudí oproti predošlému roku.

„Jedným z hlavných dôvodov poklesu obyvateľov je migrácia mladých ľudí do väčších miest za lepšími pracovnými a vzdelávacími príležitosťami. Taktiež sa sťahujú do okolitých obcí, kde majú väčšie možnosti bývania podľa vlastných predstáv (najmä z hľadiska dostupnosti stavebných pozemkov),“ priblížila nám hovorkyňa radnice.

[link url =https://standard.sk/813329/najvacsie-mesta-trencianskeho-kraja-bojuju-s-rozpoctami-na-stole-je-aj-zvysenie-poplatkov]

Tento trend spôsobuje odliv kvalifikovaných pracovných síl, čo v konečnom dôsledku ovplyvňuje ekonomiku mesta, ktoré musí čeliť zníženiu daňových príjmov. Tie sú nevyhnutné na financovanie mestských služieb i rozvojových projektov.

„Mesto Prievidza sa snaží komplexne riešiť tento problém. A to zlepšením dostupnosti služieb, modernizáciou škôl a verejných budov, infraštruktúry či podpory kultúrnych a komunitných aktivít,“ ozrejmila pre Štandard Beňadiková

„Seniorská“ Nová Dubnica

Prednosta Mestského úradu v Novej Dubnici Matej Plánek pre redakciu poskytol informáciu, že počet obyvateľov v meste bol ku koncu vlaňajška 10 298. Oproti predošlému roku ide o pokles o 115 občanov. Zomrelo o 101 ľudí viac, ako sa narodilo detí, a prisťahovaných bolo menej ako odsťahovaných.

Podotkol, že jedným z dôvodov, prečo klesá počet obyvateľov v ich meste, je pohodlnosť jednotlivcov pri prehlasovaní trvalých pobytov. Občanov, ktorí v meste žijú, odrádza najmä administratívna záťaž spojená s výmenou dokladov a pod.

„Ďalším dôvodom poklesu je, že približne štyri až päť percent z celkového počtu ľudí v meste je v seniorskom veku. Vo vekovom rozmedzí 80 až 90 rokov máme 712 obyvateľov a nad 90 rokov je to 97,“ konštatoval Plánek.

[link url =https://standard.sk/866714/mesta-bojuju-za-nemocnice-kritizuju-ich-mozny-prenajom-sukromnikovi]

Prednosta poukázal na demografický vývoj na Slovensku a na to, že štát by mal začať viac podporovať pôrodnosť a motivovať mladých ľudí k zakladaniu rodín.

„Ak nastane situácia, že by sme mali menej ako desaťtisíc obyvateľov, mesto bude hľadať nástroje a mechanizmy s cieľom motivovať ľudí k prihláseniu na trvalý pobyt,“ vyjadril sa prednosta MsÚ v N. Dubnici.

Bernolákovo rastie

Jednou z mála samospráv s rastom počtu rezidentov je najväčšia obec na Slovensku Bernolákovo, kde podľa Štatistického úradu žilo ku koncu predošlého roku 9 896 ľudí.

„Pripisujeme to kombinácii výhodnej polohy, dostupného bývania, rozvoja infraštruktúry a kvalitných služieb, ktoré zvyšujú atraktivitu našej obce. Na udržanie rastu je nevyhnutné pokračovať v rozvoji infraštruktúry, zlepšovaní služieb a vytváraní podmienok pre kvalitný život obyvateľov,“ odpovedala na našu otázku Petra Wenzlová z Obecného úradu Bernolákovo.

Podľa nej, ak by sa prehupli cez desaťtisícovú hranicu, vyššie príjmy z podielových daní by využili ako doteraz. Teda na ďalší rozmach obce, najmä v oblasti modernizácie dopravnej infraštruktúry, rozširovania občianskej vybavenosti a podpory ekologických projektov.