7 dní v kocke: Politickým mimovládkam aj progresívcom hrozí zánik. Preto tak kričia

1. Ide o veľa

Na úvod dve predbežné poznámky: jedna k obavám Šimečku, druhá k obavám Fica. Strašenie Šimečku a opozície, ako vraj Slovensku hrozí odchod z EÚ a NATO, je blud a nezmysel. Opozícia si tému vymyslela, aby vydesila slabšie zorientovaných ľudí a nahnala ich na „občianske verejné protesty“. O odchode Slovenska z EÚ predsa nehovorí nikto vo vláde. Hovorí o tom – zákerne a účelovo – len opozícia.

Na druhej strane aj strašenie Fica, ako vraj Slovensku hrozí gruzínsky scenár alebo násilný majdan riadený zo zahraničia, je prehnané. S reálnym základom, ale prehnané… Hrozí skôr to, čo tu sledujeme už roky: pokusy progresívneho tábora a mimovládneho sektora zlomiť víťaza volieb a odstrániť jeho vládu. Motívy sú nielen politické, ale hlavne geopolitické.

Tento jav je chronický a netreba za ním práve teraz vidieť krvavý alebo násilný prevrat nazývaný „majdan“ (na veľké revolúcie už opozícia nemá karty – ani domáce, ani zahraničné).

Obe strany, opozícia aj vláda, zachádzajú pri bojovom pokriku za hranu. Tento vojnový stav je dlhodobo neúnosný.

Teraz prejdeme k podstate veci. Progresívny tábor – a nielen ten slovenský – je na smrť vystrašený. A nie, nie je za tým len nárast sily domácich lídrov typu Fico… Za ich strachom je predovšetkým kolaps moci amerických globalistov. Bez tejto moci a bez vonkajšej podpory sú atlantické a progresívne kádre v Európe zraniteľné. A bez budúcnosti.

Jednoducho: nástup Donalda Trumpa ako protiváhy globalistov zásadne zmení povahu západnej politiky. A oslabí hlas tých, ktorí boli naučení opakovať hlúpe vojnové alebo dúhové zaklínadlá Bidenovej vlády.

Padá zákaz rokovaní s Ruskom, padá bezvýhradná podpora Ukrajiny, ktorá neviedla k sľubovaným výsledkom, padá americká podpora pre Green Deal, WHO, imigráciu, dúhové projekty…

Svet, v ktorom žili prevychované progresívne „hlavy“, sa rúca. A nerúca sa na okrajoch, ale priamo v strede. Ich vzory, americké vzory, otáčajú kurz.

Navyše, Trumpov tím ohlásil, že ukončuje financovanie medzinárodnej siete provojnových a prodúhových organizácií. Končí s nimi.

A tým končí aj s americkou podporou pre celý rad slovenských dúhových mimovládok, atlantických spolkov a kádrov, ktoré boli naučené vzorne slúžiť a plniť úlohy. Medzi túto pôvodne americkú či atlantickú klientelu môžeme pokojne zaradiť aj PS.

Progresívny tábor, ktorý sa rozcvičoval do úlohy „vedúcej sily v spoločnosti“, s prekvapením zisťuje, že je na okraji. A bez motora, ktorým bola roky zahraničná (hlavne americká) podpora.

Špeciálne to platí pre politické mimovládne organizácie. Desiatky rokov boli zvyknuté na štedré financovanie z dvoch zdrojov: z programov britskej či americkej vlády a k tomu aj z domácich štátnych rozpočtov. Dnes nemajú isté ani jedno, ani druhé. Ficova vláda ich odstrihla od slovenských zdrojov. Trumpova vláda chce zastaviť financovanie medzinárodnej siete, z ktorej boli prikrmované aj jej slovenské pobočky. Ešte aj mnohé woke korporácie končia s programami DEI (diversity, equity, inclusion) a vracajú sa k pôvodnému remeslu. K apolitickému biznisu.

Asi to nepreženieme, ak povieme, že politickým mimovládkam hrozí zánik. Aspoň v ich pôvodnej – vplyvnej – podobe. Tieto organizácie predsa nezastupovali domácu „občiansku spoločnosť“ a jej záujmy. Zastupovali záujmy zahraničných sponzorov a sieť materských organizácií (Freedom House, National Endowment for Democracy, Open Society Foundations). Ak stratia amerických aj domácich štátnych sponzorov, z vplyvných hráčov napojených na centrá moci sa rýchlo zmenia na rád žobravých mníchov.

Podobný osud hrozí progresívnym politickým stranám. Ak boli silné, tak vďaka zahraničnej podpore a dopingu z médií a mimovládok. Dnes sú tieto ich piliere v kríze. Podpora americkej vlády sa obmedzuje, médiá a siete strácajú „monopol na pravdu“ (Facebook a ďalšie platformy uvoľňujú politickú cenzúru), mimovládkam hrozia finančné suchoty.

Preto tak stupňujú politický zápas. Z ich pohľadu je existenčný… V čase, keď sa ich svet rozpadáva, potrebujú byť aspoň pri národnom kormidle. Aj pri národných zdrojoch. A následne pri európskych.

Geopolitická pointa protivládnych protestov je pomerne jasná: potrebujú zlomiť vlády, ktoré by spoločne s Trumpom mohli tlačiť na zmenu kurzu v Bruseli.

A politická pointa je ešte jednoduchšia. Potrebujú nejako prežiť éru, ktorej nerozumejú, ktorá ich desí. A ktorá by ich mohla pochovať.

2. Vzbura Američanov

Inaugurácia nového amerického prezidenta ukázala zaujímavú vec. Trumpa už nepodporujú len milióny voličov, ale aj americké elity: podnikateľské, mediálne, finančné, bezpečnostné… Jeho prejav – ostrý a radikálny prejav – sprevádzala séria standing-ovation americkej a svetovej nobility.

To sme pri inaugurácii Trumpa v roku 2017 nevideli. Vtedy sa k nemu správali ako k votrelcovi, ktorý kazí hru. Dnes je to inak. Za Trumpom a jeho „revolúciou zdravého rozumu“ stojí sila, ktorú už nie je možné spochybňovať a zhadzovať.

V roku 2017 bol Trump odsudzovaný ako „chyba v programe“.

Dnes je vítaný ako ten, ktorý mal odvahu chyby v programe nahlas pomenovať a odstrániť.

Trump sa pritom nezmenil. Zmenila sa len skúsenosť sveta s progresívcami. Po únave z tupých a otravných progresívnych a dúhových kampaní prišla vzbura trumpovcov. Už druhá a tentoraz silná ako rana z dela.

Trump, ktorému postojačky tlieskali americkí prominenti, bol tvrdý, rázny a neoblomný. V priebehu pár minút zbúral všetky mýty, ktoré vtĺkala ľuďom do hláv dopletená bidenovská propaganda.

Trump vyhlásil mimoriadny stav na južnej hranici a vojnu proti invázii nelegálnych imigrantov. Vyhlásil vojnu drogovým kartelom a stranám, ktoré podporujú konzumáciu drog. Oznámil, že Spojené štáty odstupujú od rozprávok menom Green Deal. Ohlásil odchod z WHO, ktorá sa počas pandemických a očkovacích kampaní celkom skompromitovala. Ukončil federálne prevýchovné programy pod vlajkou LGBTIQ+. Prisľúbil koniec politickej cenzúry, ochranu slobody slova a rehabilitáciu tých, ktorým bolo proti ich vôli nanútené očkovanie chabo otestovanými biotechnológiami.

Americkí voliči aj americké elity počúvali Trumpa s úľavou. S úľavou, že už nemusia predstierať záujem o progresivistické preludy, ktoré boli načisto zvrátené a škodlivé.

Američania sa vracajú k zdravému rozumu. Oslobodzujú sa z kazajky prevýchovných programov, ktoré kompletne zlyhali.

Spojené štáty čaká pokus o očistu a ozdravenie. V tom im môžeme držať palce.

O niečo otáznejšie je to, čo čaká nás Európanov. Trump bude presadzovať americké záujmy a k Európe bude tvrdý. Možno až extrémne tvrdý. Jednak preto, že EÚ je obchodne a ekonomicky silný konkurent Spojených štátov. A potom preto, že Brusel bude poslednou „pevnosťou“ progresívnej sekty.

Optimálnym scenárom by bolo, ak by sa revolúcia zdravého rozumu a patriotizmu naplno rozšírila aj do Európy. Brusel by sa mal preformátovať zo spolku slabomyseľných aktivistov na úniu realistov, ktorí budú bojovať za európske záujmy.

Ak sa to nepodarí, EÚ v zrážke s Trumpom neobstojí. Nevyhnutnou podmienkou úspechu je priznať si omyly. A vzbúriť sa proti tým, ktorí v nich s iskrou v oku zotrvávajú.

Ozdravenie Bruselu bude zrejme ťažký a dlhý proces, no treba veriť, že neodvratný. EÚ s 500-miliónovým trhom má papierové predpoklady na to, aby bola obchodnou a technologickou superveľmocou. Len jej treba pripomínať, že podmienkou napredovania je sloboda a suverenita – teda presadzovanie vlastného záujmu.

Jadrom zmien by mohla byť Orbánova vláda a jej európska aliancia Patrioti pre Európu. Pridať by sa mohla nová rakúska vláda, časom možno aj nemecká, česká. Aj slovenská, ak sa k moci nevrátia Korčok s Naďom a Kolíkovou…

V pohybe - zdravom pohybe - môže byť po Amerike aj Európa. Vidieť ho, cítiť ho a treba to podporiť, aby sme raz brali ako samozrejmosť heslo Európa na prvom mieste.

3. Milosť pre Fauciho

Joe Biden sa po omilostení svojho syna Huntera postaral aj o ďalší a násobne väčší škandál. Pár minút pred koncom mandátu udelil preventívne milosti celému radu kontroverzných postáv vrátane „pandemického jastraba“ Anthonyho Fauciho.

Fauci bol roky hlavou americkej očkovacej a pandemickej politiky. Po pandemickej kríze z roku 2020 bol v tábore trumpovcov považovaný za zločinca, ktorý sa pokúšal zakryť laboratórny pôvod nového koronavírusu. Podozrenia mali dokazovať úniky z jeho mailovej komunikácie, kde inštruoval vedecké „autority“, aby popierali stopy po laboratórnej úprave vírusu a aby hlásali, že patogén rozšírili netopiere.

A nielen to.

Fauci bol podozrivý, že sa mohol podieľať na programoch, ktoré viedli k úniku vírusu z čínskeho laboratória.

Fauci už v roku 2017 poznamenal, že prvá Trumpova vláda nepochybne narazí na náhle prepuknutie rozsiahleho infekčného ochorenia. Teda podobne ako Bill Gates a ďalšie postavy napojené na výskum vírusov a očkovacích látok predpovedal pandémiu.

Keď sa jeho predpoveď naplnila, Fauci čelil podozreniam, že ľudia z jeho tímu pracovali na zakázaných „gain-of-function“ výskumoch, ktoré mali pôvodne prírodné vírusy laboratórne (génovo) zdokonaľovať tak, aby dosiahli požadované vlastnosti. Napríklad vysokú infekčnosť.

Keďže tieto výskumy boli v Spojených štátoch zakázané pre riziko únikov patogénu, Fauciho kolegovia presunuli „spoločné virologické programy“ do iných krajín. Aj do Číny alebo na Ukrajinu, kde Pentagón financoval miestne virologické laboratóriá.

Počas pandémie patril Fauci k lídrom očkovacej kampane „vakcína je sloboda“. Hoci bolo známe, že očkovanie nedokáže zabrániť infekcii a jej šíreniu… Pandemické autority ako Fauci námietky vedy a medicíny ignorovali. Prioritou bol program pravidelného plošného očkovania látkami na báze génového programovania (nové mRNA technológie).

Po krachu programov na povinné plošné očkovanie a po úniku Fauciho emailov zosilnel verejný tlak na vyšetrovanie jeho zodpovednosti za pandemickú krízu a za potláčanie kritických hlasov.

Kritické hlasy, pôvodne odpisované ako konšpirácie, sa totiž ukázali ako celkom legitímne. A naopak, Fauciho pandemické a očkovacie manévre sa ukázali ako vysoko manipulatívne.

Polemiky o tom, či majú podozrenia o Fauciho možných zločinoch reálny základ, alebo išlo len o neškodné konšpirácie, ukončil odchádzajúci prezident Biden.

Preventívnu milosť predsa nepotrebujú terče konšpirátorov. Preventívnu milosť potrebujú ľudia dôvodne podozriví zo zločinov.

Pevne veríme, že zločiny spojené s „predpovedaním“ – a pripravovaním – pandémie s miliónmi obetí raz budú vyšetrené a objasnené. Je to v najvyššom záujme ľudstva a jeho budúcnosti.

4. PS v kŕči

Na záver ešte spomenieme jednu epizódu, ktorá takmer zanikla v prúde udalostí. PS vyzvalo Ficovu vládu, aby zadefinovala záujmy voči Spojeným štátom, hlavne v oblasti bezpečnostnej politiky.

Milé.

Ficova pozícia je predsa známa. Jeho prístup k bezpečnostným otázkam je podobný ako Trumpov: vojnu na Ukrajine netreba podporovať (keďže nevedie k očakávaným výsledkom), ale čo najskôr ukončiť dohodami. Takisto treba ukončiť energetické sankcie, ktoré poškodzujú európsku aj západnú ekonomiku. A nový medzinárodný poriadok (medzinárodný, nie globálny) treba postaviť na zásade vzájomného rešpektu.

O niečo menej známe je to, ako svoj vzťah k Trumpovým Spojeným štátom „zadefinovali“ myslitelia z PS. Europoslanci ako Hojsík videli v Trumpovi démona, ktorého treba izolovať. Po jeho víťazstve sú trochu zmätení a volajú po opaku: po neochvejnej jednote Ameriky a Európy v boji za Ukrajinu a udržanie svetového poriadku…

Ešte ďalej zašiel Korčok. Trumpovi verejne blahoželal k inaugurácii a z archívov vyhrabal spoločnú fotografiu. Pripojil želanie, aby sa slobodný západný svet nenechal rozdeliť.

V PS asi zabudli, ako roky vrieskali, že ľudia ako Trump sú neprijateľní, že sú bezpečnostnou hrozbou a že ich voliči sú hlupáci, luza, zberba… Zabudli, že ľuďom ako Trump a celému ich táboru vyhlásili vojnu. V rámci boja Dobra so Zlom.

Dnes Trumpa prosia, aby si ich adoptoval.

Je to komické. A zároveň trápne.

Lídrom PS však môžeme rozumieť. Dostávame sa vlastne na začiatok prehľadu. K politickej rovnici „PS mínus Washington rovná sa nula“.

A dostávame sa aj k jedinému možnému východisku pre týchto ťažko skúšaných ľudí. Budú protestovať. Budú protestovať proti svetu až do straty zmyslov. Plece pri pleci so svojimi psychiatrami.