Aké sú vyhliadky európskeho priemyslu. Firmy uvažujú o sťahovaní výroby a výskumu

Davos reprezentuje silne ľavicové zhromaždenie politikov, ktorých záujmom je silný štát, a vlastníkov i manažérov najväčších korporácií, ktorých záujmom sú veľké a silné korporácie a malá ekonomická konkurencia alebo potláčanie slobodného trhu.

Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová sa vo Švajčiarsku nechala počuť, že obnoviteľné zdroje sú údajne najlacnejším variantom energetiky. Lenže v rovnakom čase k nám prichádzajú informácie o tom, že napriek jej názoru je realita iná.

Agentúry napríklad priniesli správu, že podiel solárnej energie na výrobe elektriny v Európskej únii bol vlani s 11 percentami prvýkrát vyšší ako podiel uhoľných elektrární. Tie vyprodukovali necelú desatinu celkového energetického mixu. Pozor, vyprodukovaná elektrina nie je to isté ako efektívne spotrebovaná elektrina.

Vieme totiž, že časť energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov sa musí neproduktívne spaľovať, pretože je jej nadbytok a zaťažuje elektroenergetickú sústavu vtedy, keď o ňu nikto nestojí. A súčasne chýba vtedy, keď je potrebná.

Nenechajme sa teda mýliť týmito porovnaniami. Informácie o vyrobenej solárnej energii sú v podstate nič nehovoriace. Jediná podstatná je tá, že výkon uhoľných elektrární poklesol na žalostných desať percent.

A dôsledky na seba nenechávajú čakať. Európa bude v nadchádzajúcom období zrejme musieť nakúpiť ďalších najmenej sto zásielok skvapalneného zemného plynu (LNG), aby doplnila zásoby, ktoré sa výrazne znížili kvôli chladnej zime a tiež pre zastavenie dodávok z Ruska.

O koľko chýbajúceho plynu vlastne ide? Jedna dodávka LNG obvykle predstavuje množstvo okolo 125- až 180-tisíc kubických metrov skvapalneného plynu, čo zodpovedá približne 70- až 100-tisíc MWh energie. Pre dokreslenie dodávam, že za posledný rok cena plynu v Európe zdražela o vyše 19 percent.

Pri takomto nedostatku, nestabilite a cene energie sa zrýchlil presun európskych firiem do zahraničia. Jednak zo starého kontinentu odchádza divízia výskumu, ale aj samotná výroba. Z prieskumu Allensbachovho inštitútu pre Zväz nemeckého priemyslu (BDI) vyplýva, že už takmer každá tretia veľká nemecká priemyselná firma presunula výskum a vývoj do zahraničia alebo o tom uvažuje. To je pritom len štatistika týkajúca sa výskumu. Okrem toho vieme, že najmä priemyselné podniky a obzvlášť automobilky rozmýšľajú pre chystané trumpovské clá o presune na územie USA.

Firmy ako dôvod na sťahovanie výslovne uvádzajú predovšetkým náklady, spomína ich 58 percent oslovených. Ďalším dôvodom je menšia byrokracia v zahraničí (47 percent). Takmer dve tretiny firiem (64 percent) sú navyše presvedčené, že majú v zahraničí väčšiu šancu uvádzať nové nápady a technológie do praxe. Odchod firiem z Európy poznamená ďalšie roky.

Odchod firiem z Európy neznamená „len“ znižovanie rastu ekonomiky. Ešte horšie je, že to znamená zmenu štruktúry ekonomiky, odchádzajú tie najviac inovatívne spoločnosti a zostávajú tie s nízkou pridanou hodnotou, kde sa viac pracuje rukami a menej mozgom či menej za pomoci umelej inteligencie. Takto sa mení celá štruktúra európskeho priemyslu, vzďaľuje sa rozvinutému svetu, technológiám a blíži sa viac štruktúre rozvojových krajín.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.