Podľa posledných údajov zo Štatistického úradu SR sa na Slovensko prisťahovalo v roku 2023 - 5 923 osôb.

Prechodných, trvalých alebo tolerovaných pobytov tu majú však cudzinci oveľa viac. Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru (PPZ) prichádza každý rok s novou štatistikou. 

Podľa nej bolo za prvý polrok 2024 (neskoršie údaje ešte nie sú známe - pozn. red.) nahlásených na Slovensku 327 372 platných pobytov pre cudzincov. Do tejto skupiny patria občania EÚ a štátni príslušníci tretích krajín. 

V roku 2023 štatistika uvádza 294 067 platných pobytov pre cudzincov. Pred piatimi rokmi predstavovalo toto číslo hodnotu 150 012 a pred desiatimi rokmi sa uvádza číslo 84 787. Počet cudzincov s platným pobytom sa teda v priebehu desiatich rokov strojnásobil. 

Na Slovensku bolo v predchádzajúcom roku najviac zahraničných občanov z Ukrajiny, Srbska, Česka, Maďarska, Vietnamu a Ruska. 

Aj vysokoškolsky vzdelaní štátni príslušníci tretích krajín začínali v továrni

Najviac cudzincov z tretích krajín s počtom okolo 100 000 či už s trvalým, prechodným alebo tolerovaným pobytom sa nachádza v Bratislavskom kraji. Za ním nasleduje Košický a Nitriansky kraj. Trvalý pobyt štátnych príslušníkov tretích krajín má ku dňu 30. 6. 2024 na celom Slovensku nahlásených 36 035 osôb. 

Podľa oslovených respondentov, pochádzajúcich zo zahraničia, ktorí majú osobné skúsenosti s hľadaním si práce, viacerí z nich odpovedali, že veľkým problémom pre nich bolo prejsť cudzineckou políciou a jazyková bariéra, pre ktorú boli do zamestnaní mnoho ráz odmietnutí.  

Keď však pracovať chceli, častokrát aj napriek svojmu vzdelaniu, museli vziať prácu na nejakej výrobnej linke v závode. Po čase a väčšej znalosti jazyka sa im podarilo aj na Slovensku nájsť zamestnanie, ktoré zodpovedalo ich kvalifikácii. 

„Na Slovensku vždy uprednostňujú Slováka. Môj muž (cudzinec - pozn. red.) musel tri roky pracovať v automobilke. A to sme naozaj skúšali všade. Teraz má výbornú prácu, ale je tu už desať rokov,” uvádza Slovenka Katka z Trnavy. 

Úrady evidujú každého cudzinca

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) každý rok na mesačnej báze (vždy k 20. dňu v mesiaci za predošlý mesiac) vedie detailnú štatistiku zamestnávania občanov zo zahraničia v Slovenskej republike.

„Ide o štátnych príslušníkov tretích krajín, v prípade ktorých Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny vydali potvrdenia pre zamestnávateľa, ktoré obsahovalo súhlas na obsadenie pracovných miest,” zasiela redakcii Štandard vyjadrenie Tlačové a komunikačné oddelenie ÚPSVaR. 

Ako bližšie ÚPSVaR špecifikuje, cudzinci následne požiadali o prechodný pobyt na účel zamestnania, pričom im bolo vydané povolenie na zamestnanie alebo pracujú na základe predloženej informačnej karty zo strany zamestnávateľa.

Z tabuliek a štatistík ÚPSVaR vyplýva, že za posledný zanalyzovaný mesiac v roku 2024 má udelené povolenie na zamestnanie na území SR 29 219 občanov z tretích krajín. 

Z toho 9 216 pochádza z Ukrajiny. Po nej nasledujú krajiny ako India, Srbsko, Gruzínsko a Kirgizsko. Najväčšie zastúpenie má Bratislavský kraj s počtom 13 909. 

[link url =https://standard.sk/864125/taxikari-jazdiaci-na-autach-s-cudzokrajnou-evidencnou-znackou-podnikaju-nacierno]

K decembru 2024 má na základe informačnej karty (bez povolenia na zamestnanie) 52 278 osôb z tretích krajín pracovnoprávny vzťah v Slovenskej republike. Z toho vyše 35 000 je z Ukrajiny. 

Najviac cudzincov z tretích krajín, čo sa týka posledného ukončeného vzdelania, k nám prichádza so stredným (a úplným) odborným vzdelaním. Po nich tabuľka ÚPSVaR uvádza osoby s ukončeným vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa.

Podľa ÚPSVaR si tu občania zo zahraničia nachádzajú zamestnania najviac v odvetviach ako operátori a montéri strojov, pomocní a nekvalifikovaní pracovníci, pracovníci v službách a obchode či kvalifikovaní pracovníci a remeselníci.

Na ďalších priečkach sa umiestnili špecialisti. Najmenej obsadených pracovných miest príslušníkov tretích krajín je v administratíve a u riadiacich pracovníkov.

„Na slovenskom trhu práce pracujú aj živnostníci z tretích krajín, ktorých evidenciu úrady práce, sociálnych vecí a rodiny nevedú, nejde o ich vecnú príslušnosť,” dopĺňa pre redakciu Tlačové a komunikačné oddelenie ÚPSVaR. 

Cudzinci neprichádzajú len za prácou, ale aj študovať

Štandard na tému cudzincov na Slovensku oslovil aj Študentskú radu vysokých škôl (ŠRVŠ). Podľa jej podpredsedu pre vzťahy s verejnosťou Matúša Lukačku Slovensko v posledných rokoch zaznamenáva nárast počtu zahraničných študentov, ktorých je v súčasnosti takmer 20 000. 

„Tento rast predstavuje pozitívny trend, keďže zahraniční poslucháči kompenzujú pokles počtu slovenských študentov na domácich vysokých školách,” uvádza.

[link url =https://standard.sk/867300/trend-studovat-na-univerzite-v-zahranici-neustale-rastie-odlev-mozgov-zmiernuju-cudzinci]

Najpočetnejšou skupinou zahraničných vysokoškolákov sú Ukrajinci – v roku 2023 ich bolo viac ako 10 000. Druhým najväčším zdrojom sú študenti z Českej republiky. „Ďalší poslucháči pochádzajú z krajín ako Rusko, Bielorusko, Kazachstan, ale aj z ekonomicky vyspelejších štátov, ako je Nemecko či Nórsko,” dodáva Lukačka.

Polícia predlžuje úradné hodiny

Pre enormný záujem cudzincov nahlásiť sa na oddeleniach cudzineckej polície za účelom podania žiadosti o trvalý pobyt, prechodný pobyt, za účelom štúdia alebo aktivovania bezpečnostného osobného kódu či elektronického podpisu, plánuje Prezídium Policajného zboru predĺženie stránkových hodín na všetkých oddeleniach cudzineckej polície PZ v rámci celej SR. 

Dodatočné stránkové hodiny sa budú týkať dní 4. 2., 11. 2., 6. 2. a 13. 2. Podľa slov hovorcu PPZ Romana Hájeka, snahou polície naďalej zostáva efektívne vybavenie potrieb každého jednotlivca.

Hovorca PPZ pre Štandard spomína aj najčastejšie dôvody zamietnutia žiadosti o pobyt. Stáva sa to pri nesplnení podmienok na udelenie pobytu, alebo ak udelenie pobytu nie je vo verejnom záujme a v prípade nesúhlasu úradu práce so zamestnaním žiadateľa. 

„Zastavenie žiadosti o pobyt nastáva najčastejšie v prípade, že podávateľ žiadosti nie je účastníkom konania, ak účastník konania vzal svoju žiadosť späť, alebo ak neodstránil nedostatky žiadosti v stanovenej lehote,“ dodáva Hájek. 

Nelegálna migrácia cez Slovensko ustupuje

S prisťahovalectvom súvisí aj legálna a nelegálna migrácia. Tá sa v priebehu desiatich rokov výrazne zmenila dvakrát. Štandardné každoročné hodnoty sa pohybovali v rozmedzí 1 300 až 2 800 nelegálnych pobytov. 

V roku 2022 však počet výrazne stúpol. Počet neoprávnených pobytov migrantov sa vyšplhal na číslo 11 791. O ďalší rok bola hodnota niekoľkonásobná. V roku 2023 počet nelegálnych presídlencov vystúpil až na číslo 47 610 neoprávnených pobytov. 

Štandard v tejto veci oslovil aj Ministerstvo vnútra SR. Hovorkyňa Prezídia Policajného zboru SR Martina Sláviková uvádza, že v uvedených rokoch 2022 a 2023 bol vysoký nárast čísel nelegálnej migrácie na území Slovenskej republiky ovplyvňovaný najmä tzv. tranzitným presídľovaním zo západobalkánskej migračnej trasy. 

„Ide o druh migrácie, keď cudzinci prichádzajúci na Balkánsky polostrov prevažne z Turecka (pozemnou alebo morskou trasou), prechádzajú jednotlivými krajinami polostrova a strednej Európy v snahe dostať sa do cieľových krajín,” spresňuje.

Ako ďalej dopĺňa, cieľovými krajinami boli v uvedenom období najmä štáty západnej Európy (ako napr. Nemecko) vzhľadom k tam žijúcim diaspóram migrantov a ekonomickým icentívam.

[link url =https://standard.sk/861751/europska-komisia-by-mala-vytvorit-plan-pre-kvalitne-pracovne-miesta]

Podľa hovorkyne PPZ SR dôvodov, ktoré stoja za týmto migračným tlakom do Európy je viac. „Najvýraznejšími bola a je ekonomická, spoločenská a bezpečnostná nestabilita v krajinách pôvodu presídlencov ako aj v Turecku, ktoré je aj v súčasnosti najväčším útočiskom pre milióny Sýrčanov, ktorí opustili svoju krajinu z dôvodu občianskej vojny,” informuje Sláviková.

Ďalšie údaje, a teda posledné, ktoré sú k dispozícii, uvádzajú, že v prvý polrok 2024 bolo nelegálnych migrácií 1 212 (ešte nie je známe číslo za celý rok 2024 - pozn. red.). Čísla sa teda dostávajú na rovnakú úroveň ako pred rokom 2022.

Hovorkyňa poznamenáva, že hlavným opatrením, ktoré spôsobilo v roku 2024 taký výrazný pokles v počte zadržaných cudzincov v rámci tranzitnej migrácie na území Slovenskej republiky, bola operácia srbských orgánov presadzujúcich právo na celom území Srbska zameraná na boj proti prevádzačstvu a nelegálnej migrácii.

Tieto kroky na strane Srbska výrazným spôsobom obmedzovali činnosť prevádzačských skupín v krajine, čoho následkom bol presun prevádzačských sietí do Bosny a Hercegoviny a presun na migračnú trasu cez Chorvátsko v smere do Slovinska a ďalej do cieľových krajín.

Dôležité bolo podľa Slávikovej aj rozhodnutie zaisťovať všetkých cudzincov zadržaných v rámci tranzitnej migrácie cez územie Slovenskej republiky s cieľom zisťovania a overovania ich pravej totožnosti za účelom ich prípadného administratívneho vyhostenia.

Aby sa znížil počet osôb vo veci nelegálnej migrácie, dočasne sa obnovili aj kontroly hraníc vo viacerých krajinách na migračnej trase prechádzajúcej cez Slovenskú republiku a pravidelné policajno-bezpečnostné akcie na slovensko-maďarskej štátnej hranici. 

[link url =https://standard.sk/861449/davka-v-hmotnej-nudzi-ostane-len-tym-ktorym-stat-neponukne-vhodnu-pracu]

„Polícia Slovenskej republiky dôkladne preverovala a preveruje všetkých cudzincov neoprávnene zdržiavajúcich sa na území Slovenskej republiky na základe zbieranej biometrie (najmä odtlačkov prstov) v relevantných národných a medzinárodných databázach za účelom maximalizovania bezpečnosti SR, ale aj celého schengenského priestoru,” uvádza Sláviková.

Deti súčasťou nelegálnej migrácie

Do nelegálnej migrácie sú častokrát zapojené aj deti bez sprievodu rodiča alebo inej plnoletej fyzickej osoby, ktorej by mohlo byť dieťa zverené do osobnej starostlivosti.

Čísla v tabuľkách od rokov 2019 po rok 2024 uvádzajú, že počet maloletých bez sprievodu, ktorí boli zadržaní pri neoprávnenom prekročení štátnej hranice, sa pohybuje od 69 do 175. V poslednom štatisticky kompletnom roku predstavovalo toto číslo hodnotu 143 detí. 

„V prípade, že sa počas konania o neoprávnenom pobyte cudzinca zistí, že ide o neplnoletého jedinca, ktorý cestuje bez sprievodu, sú takéto osoby priamo odovzdávané pracovníkom ÚPSVaR, pričom sú umiestnené do zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,” ozrejmuje Martina Sláviková z PPZ SR.

Na záver dodáva, že ak v niektorých vybraných prípadoch existuje dôvodná pochybnosť, že cudzinec uvádza alebo uvádzal vek nižší, resp. vyšší, podstupujú títo jednotlivci vyšetrenia v zdravotníckom zariadení za účelom zistenia pravého veku osoby.