Preskočiť na obsah
Petr Drulák

Autor

Petr Drulák

Publikované: 
NázoryNázor

Úskalia ľavo-ľavej spolupráce. Prípad Francúzsko

Liberálni ľavičiari sú ochotní spolupracovať s ľavicovými populistami, aby ich kultivovali. Keď sa potom na ich chrbte dostanú do funkcií, buď svojich menejcenných spojencov odkopnú, alebo ich ideologicky ovládnu a tým aj pripravia o ľudovú podporu.

Francúzsky premiér Francois Bayrou minulý týždeň prečkal pokus o vyslovenie nedôvery, o ktorý sa pokúsila Mélenchonova radikálna ľavica. Z hľadiska ďalšieho fungovania francúzskej vlády to znamená asi len to, že Bayrou po mesiaci vo funkcii zatiaľ neprekonal rekord najkratšieho funkčného obdobia. Tým sa honosí jeho predchodca, trojmesačný premiér Barnier, ale ani táto súťaž ešte nie je uzavretá.

Rozpad koalície liberálnej a ľudovej ľavice

Podstatnejšou správou je, že na hlasovaní sa rozpadla koalícia liberálnej a ľudovej ľavice, Nový ľudový front, ktorá sa vyhlasovala za víťaza minuloročných volieb. Jej krach ukazuje na širší problém ľavo-ľavej spolupráce, a to nielen vo Francúzsku.

Pripomeňme, že koalícia vzniká vlani v júni pred parlamentnými voľbami. Vedie ju ľudovo-ľavicové hnutie Nepodvolené Francúzsko Jeana-Luca Mélenchona, ktoré je euroskeptické, anti-atlantistické, antikapitalistické ale dôsledne promigračné a progresivistické. Ďalšími partnermi sú kedysi vládni socialisti, zelení, komunisti a potom rôzne skupinky z ľavicového okraja francúzskej politiky.

François Bayrou. Foto: META/François Bayrou

Mélenchonova strana by pravdepodobne obstála vo voľbách aj sama, pre všetkých ostatných bola koalícia zárukou prežitia v dvojkolovom väčšinovom hlasovaní. Koalíciu stmeľujú dvaja spoloční nepriatelia: liberálny stred prezidenta Macrona a národno konzervatívna Marine Le Penová.

Prémiový obsah je dostupný iba pre predplatiteľov. Prihláste sa, alebo si kúpte predplatné.

Kliknite na tlačidlo Registrovať sa a obdržíte odkaz na registráciu. Tým súhlasíte s obchodnými podmienkami a ochranou súkromia.