V zime nezabíjaj, ťažko sa kopú hroby

David Manga je slovenský autor dvoch kníh - Vodonoh a Zver. K tej prvej mám isté výhrady, ale druhá, Zver, predstavuje čistý a zvládnutý žáner - triler s prvkami hororu. Odohráva sa neďaleko Donovál v dedine Motyčky. Využíva slovenskú históriu, naturel, prírodu a časť udalostí je autentických.

Príbeh sa otvára v čase Slovenského národného povstania, ktoré rozhodne nemalo len svetlé stránky. Blízky mi je Mňačkov popis udalostí v celej jeho tvrdosti, s dôrazom na vplyv konfliktu na civilné obyvateľstvo. Mangov pohľad je podobný. Ako otec rodiny sa ocitá v situácii, keď na neho pre informácie vyvíjajú tlak všetkého schopné nemecké jednotky. Ako sa rozhodne? Potom prídu partizáni a ich strašná pomsta. Zohavené zvyšky otca nájde jeho malý syn. Aj takúto podobu má vojna.

Niežeby život na slovenskej dedine v kopcoch bol niekedy jednoduchý, ozbrojený konflikt ho len poriadne vyostril. V mieri všetko zapadlo prachom len zdanlivo. V skutočnosti sa na nič a nikoho nezabudlo.

Tibor Murgaš, ktorý objavil telo svojho otca, nemal ľahký život. Vyrastal s krutým otčimom a temným mrakom v pozadí. Táto záťaž sa podpísala na jeho osobnosti a skončil vo väzení. Jeho návrat je pre miestnych postrachom. Majú čo skrývať a boja sa pomsty. Začína sa poľovačka.

Spoznávame svet bez zľutovania. Svet vlastných pravidiel. Hoci sa väčšina príbehu odohráva v roku 1978, jasne cítime zvyšky klanovej spoločnosti, ktorá v odľahlejších regiónoch Slovenska pretrvávala naozaj dlho. Svet tam dole akoby neexistoval - jeho pravidlá sa do hôr dostávajú oneskorene a sú prijímané s nevôľou. Alkoholizmus, domáce násilie a pytliactvo sú bežnou súčasťou života, rovnako ako ťažká a nebezpečná práca v lese. Rodinná nenávisť sa dedí z pokolenia na pokolenie.

Manga do príbehu vťahuje aj v podobných dielach nadužívanú postavu bylinkárky, ktorá sa stáva hýbateľom deja a akýmsi antickým chórom celej drámy. Tento typ opísala Kateřina Tučková v knihe Žítkovské bohyne a nie je náhoda, že dej sa odohrával na odľahlom mieste moravsko-slovenských kopaníc, v ktorých takéto ženy pôsobili aj v časoch socializmu a mali väčšiu autoritu ako lekár.

Manga predstavuje časť Slovenska, ktorú poznáme len málo a ak, tak často podľa veľmi zidealizovaných predstáv o „prostých“ a „čistých“ horaloch. Nič nie je čiernobiele - tvrdé podmienky vyformovali ľudí s pravidlami a logikou, ktorá im dávala zmysel. Prednosťou autora je, že toto prostredie vedel využiť v žánrovo čistom tvare, ktorý poskytuje čitateľovi vzrušujúci zážitok.