V porovnaní s poslednými dvoma voľbami sa v roku 2024 percentuálne podpora Trumpa v tejto skupine veľmi nezmenila. Tentoraz však nové zisky v hlasoch pochádzali z iných etnických a sociálnych skupín. Trump výrazne posilnil svoju pozíciu u všetkých troch hlavných etnických menšín v Spojených štátoch: u Latinskoameričanov, černochov a Ázijcov. Kým v roku 2016 získal Trump 29 percent a v roku 2020 33 percent hlasov Latinskoameričanov, v roku 2024 ho volilo 46 percent Latinskoameričanov. Medzi ázijskými voličmi, veľmi rôznorodou skupinou zahŕňajúcou Američanov čínskeho, indického, filipínskeho, kórejského a iného pôvodu, možno pozorovať podobný trend, aj keď Trumpov zisk hlasov v týchto skupinách je menej výrazný.
Medzi rokmi 2016 a 2024 Trump zvýšil svoj podiel ázijských voličov z 29 na 40 percent. Americkí černosi zostávajú jedným z najspoľahlivejších voličských blokov Demokratickej strany, ale aj tam môžeme pozorovať nezanedbateľné posuny, najmä medzi černošskými mužskými voličmi. Štvrtina černošských mužov volila Donalda Trumpa, čo je dvojnásobok percentuálneho podielu spred štyroch rokov. Tento jav, keď sa Donaldovi Trumpovi darí výrazne lepšie medzi mužmi ako medzi ženami, je pozorovateľný vo všetkých etnických skupinách. Ešte pozoruhodnejšia je skutočnosť, že Donald Trump získal väčšinu hlasov latinskoamerických mužov. Tento rodový rozdiel sa ešte viac prehĺbil vo vekovej kategórii 18 až 29 rokov, kde Trump v porovnaní s rokom 2020 zvýšil svoj podiel hlasov najviac.
Trump je mimoriadne úspešný najmä medzi mladými mužskými voličmi, pričom získal 63 percent hlasov mladých bielych mužov a tretinu z tej hodnoty medzi mladými čiernymi mužmi.
Dokonca aj mladé ženy všetkých národností uprednostňovali Donalda Trumpa viac ako pred štyrmi rokmi, často s výraznými rozdielmi. Tento posun v prospech Trumpa medzi mladými voličmi mužského pohlavia je taký výrazný, že prehĺbil rozdiel v hlasovaní medzi pohlaviami do takej miery, až sa stal najväčším v nedávnej histórii. Mladé ženy uprednostnili Harrisovú pred Trumpom s rozdielom 17 bodov (58 percent ku 41 percentám), zatiaľ čo mladí muži uprednostnili Trumpa s rozdielom 14 bodov (56 percent ku 42 percentám). Medzi nebelošskými mladými voličmi je rozdiel v hlasovaní medzi pohlaviami ešte väčší ako medzi mladými belochmi. Podpora Trumpa má však tendenciu klesať so zvyšujúcou sa úrovňou vzdelania. Jediná demografická skupina súvisiaca so vzdelaním, kde Harrisová prekonala Bidena, bola medzi ľuďmi s postgraduálnym vzdelaním. Medzi vzdelanými skupinami bielych strácal v prospech Harrisovej Trump len väčšinu bielych vysokoškolsky vzdelaných žien.
Aké závery však z toho môžeme vyvodiť? Rasové rozdiely v americkej politike sa v týchto voľbách zmenšili, najmä medzi mladými voličmi. Eufória, akú prežívali mnohí prodemokratickí analytici, ktorí snívali o nevyhnutnej dominancii Demokratickej strany v americkej politike v dôsledku meniaceho sa etnického zloženia krajiny (predpokladali, že menšiny budú navždy podporovať demokratov), je už minulosťou.
Latinskoamerickí voliči, ktorí sú už teraz najväčšou menšinovou skupinou v Spojených štátoch a ktorých počet sa bude len zvyšovať, sa ukázali ako veľmi nespoľahlivý voličský blok pre demokratov. Sú pracovití, socioekonomicky rastúci, konzervatívne zmýšľajúci a neradi by na trhu práce privítali konkurenciu z Latinskej Ameriky, takže by sa z nich mohli stať vzorní republikánski voliči.
Vzdelanie sa čoraz viac stáva najlepším prediktorom volebného správania občanov USA, dokonca ďaleko lepším ako výška príjmu. Okrem toho je vysokoškolské vzdelanie nielen podmienkou pre vstup do mnohých dobre platených zamestnaní, ale prináša so sebou aj svetonázor, ktorý je v súlade so záujmami progresívnych byrokratických elít.
Najvýraznejší politický rozdiel, ktorý sa objavil v týchto voľbách, je rozdiel medzi pohlaviami. Zdá sa, že nastal vek prehlbujúcej sa krízy v porozumení medzi mladými Američanmi a Američankami; tento komplexný sociálny problém, ktorý sa týka takmer všetkých oblastí života, sa teraz dostal aj do politickej arény.
Medzi najmladšími bielymi voličmi je rodový rozdiel v hlasoch výraznejší ako ten vo vzdelaní. Tieto dva rozdiely sa však navzájom posilňujú, keďže väčšinu vysokoškolsky vzdelaných ľudí tvoria ženy. Mladí muži, alebo aspoň tak by sa dalo usudzovať, si čoraz viac uvedomujú, že pokračujúce nasledovanie progresívnej ideológie prináša len malú odmenu. Uvedomujú si, že nie sú ani hrdinami, ani víťazmi v politickom naratíve ľavice, ktorá sa viac zaujíma o vyzdvihovanie ich ženských náprotivkov. Potom sa nemožno čudovať, že ich energia smeruje k hľadaniu a zriadeniu ich vlastného naratívu.
